Nedávne výroky honorárneho konzula SR v spolkovej krajine Bádensko-Würtenbersko Ronalda Kisslinga (publikované v denníku SME) vyvolali na Slovensku prekvapenie. Pána konzula rozhorčilo zverejnenie informácie o utajenom rokovaní vysokých štátnych úradníkov Slovenskej republiky (SR) s automobilkou BMW, ktorá má záujem investovať v strednej Európe. Prípad je o to háklivejší, že vlastné protikorupčné smernice firmy údajne vylučujú takéto rokovania pred riadnym ukončením výberového konania. Išlo teda o porušenie interných firemných predpisov vlastným menežmentom. Roman Havlíček z organizácie Priatelia Zeme zhodnotil reakciu konzula slovami: “Verejný činiteľ by mal mať záujem na transparentnom rozhodovaní. Je paradoxné, ak ho pobúri odhalenie praktík, ktoré môžu viesť ku korupcii.”
Firma BMW po uvedenom stretnutí pripravila zoznam náročných technických a priestorových požiadaviek na lokalitu, do ktorej bude ochotná investovať. Vzápätí slovenská agentúra SARIO financovaná štátom, ktorej účelom je podpora zahraničných investícií, iniciovala proces s cieľom pripraviť niekoľko ponúk pre firmu BMW. Jedným z návrhov je i 225-hektárová lokalita medzi Badínom a Sielnicou na spojnici miest Banská Bystrica a Zvolen. “Chceme, aby štát garantoval financovanie požadovanej infraštruktúry a výkup pozemkov,” konštatoval zástupca agentúry Miroslav Šipikal na stretnutí predstaviteľov okresných a krajských úradov, samospráv, štátnych podnikov a odborných organizácií, ktorí vo štvrtok v Banskej Bystrici rokovali o požiadavkách BMW.
Na stretnutí však nikto nevedel povedať, aké náklady si vyžiada ich splnenie. Nebolo predložené ani hodnotenie efektívnosti predpokladaných štátnych dotácií. Podľa Richarda Mášu, vedúceho referátu služieb banskobystrického primátora Jána Králika “BMW vôbec nezaujíma, či bude treba robiť finančne náročné prekládky existujúcich diaľkových vedení vody, plynu a elektriny. To bude náš problém. Teraz je potrebné včas vyplniť dotazník BMW.”
Podľa denníka SME konzul Roland Kissling konštatoval, že firma BMW asi vyvodí dôsledky zo zverejnenia informácií o jej utajenom rokovaní s predstaviteľmi SR, a tie môžu byť pre Slovensko nepríjemné. “Zahraniční investori sú ako plachá zver. Keď je poľovník hlučný, tak zmizne,” dodal. Správanie BMW na Slovensku však plachú zver nepripomína. Naopak, BMW diktuje podmienky a aparát štátu sa uchádza o jeho priazeň.
“Tento prípad nemá ďaleko od spôsobu, akým sa pripravovali významné investície za komunizmu. Aj vtedy boli často iniciované pokynmi zo zahraničia a rozhodovanie o nich bolo nepriehľadné. Aj vtedy väčšina z nich nebola podopretá objektívnymi analýzami a tak im chýbalo spoločensko-ekonomické opodstatnenie. Aj vtedy komunisti napokon vždy našli spôsob, ako ukrátiť spoločnosť o zdroje, ktorými bolo potrebné subvencovať ich vlastné zámery. Máme preto dôvod pýtať sa, či aj celospoločenský prínos takto plánovaných investícií v súčasnosti nebude podobný prínosu smutne známych veľkých stavieb socializmu,” komentoval prípad Roman Havlíček.