Občianske organizácie z desiatok krajín Juhu pri príležitosti zasadania svetových finančných inštitúcií v Prahe prezentovali svoju rezolúciu „Vonkajší dlh versus ekologický dlh: kto komu dlhuje“.

Podľa nich podstatou politiky Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu je podmieňovanie ich pôžičiek tzv. programami štrukturálnych reforiem, ktoré majú drastické dopady na životné prostredie, prehlbujú ekonomickú krízu a výrazne sa podieľajú na raste chudoby v rozvojových krajinách. Dôsledkom tejto politiky je nielen prudko rastúce „oficiálne“ zadlžovanie (vonkajší monetárny dlh Juhu voči spomenutým inštitúciám), ale aj rast zatiaľ nepriznaného ekologického dlhu týchto inštitúcií (a priemyselne rozvinutých krajín) voči krajinám Juhu.

Podľa občianskych organizácií ekologický dlh v monetárnom vyjadrení vysoko prevyšuje existujúce finančné zadĺženie rozvojového sveta. Pokiaľ podľa nich budú rozvojové krajiny pod tlakom vonkajšieho dlhu a vyspelý svet bude ignorovať svoj ekologický dlh voči nim, slová a stratégie o trvalo udržateľnom rozvoji ostanú iba prázdnymi frázami.

Rezolúcia, ktorá našla podporu aj u mimovládnych organizácií zo Severu, preto vyzýva vlády vyspelých krajín, aby uznali existenciu ekologického dlhu a aby sa zaviazali vyrovnať negatívne spoločenské, ekonomické i environmentálne dopady spôsobené politikou Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ktorá je pod úplnou kontrolou vlád najvyspelejších štátov.