Európska investičná banka (EIB) opäť raz potvrdila povesť inštitúcie, ktorá neberie ohľady na environmentálne a spoločenské dopady svojich projektov. Pôžičkou na diaľničný most ponad Považskú Bystricu nielenže odignorovala hlasy stoviek dotknutých občanov mesta, ale tiež porušila vlastné pravidlá.
Minulý týždeň nový minister dopravy Vážny po prvý raz vo svojej funkcii zavítal do Považskej Bystrice. Odkazom jeho návštevy bola jednoznačná podpora pre čo najrýchlejšiu realizáciu kontroverzného estakádového mosta ponad mesto. Takmer desaťkilometrvý úsek Sverepec – Vrtižer vrátane spomínaného mostu má byť súčasťou diaľnice D1(E50). Táto diaľnica spojí Bratislavu s Košicami severnou cestou v rámci tzv. Trans European Corridor V. Snaha stoj čo stoj presadiť akýkoľvek variant diaľnice vyplýva okrem iného zo záväzku SR voči automobilke KIA – Dzurindova vláda totiž Kórejcom sľúbila dokončiť diaľnicu až po Žilinu už na jeseň 2006.
Pri financovaní stavby, ktorej celkové náklady budú predstavovať niečo vyše 245 mil. EUR, sa ráta s grantom z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja EÚ. Zatiaľ sú však isté len peniaze z pôžičky EIB. Dohodu o financovaní podpísala s EIB koncom júna ešte minulá vláda. Touto dohodou sa realizuje prvý úver vo výške 50 mil. EUR, pričom v budúcnosti vláda počíta s ďalšími 130 mil. EUR od EIB. Banka sa tak bude na financovaní projektu podieľať takmer troma štvrtinami.
Celý projekt však už takmer desaťročie sprevádzajú protesty miestnych občanov a mimovládnych organizácií. Sporných bodov je hneď niekoľko, no za najvážnejšie možno považovať v zásade dva. Prvým je vplyv realizovaného projektu na životné prostredie. Plánovaný variant diaľnice V2a/I nebol medzi variantmi, ktoré Ministerstvo životného prostredia (MŽP) odporučilo v dvakrát opakovanom procese posudzovania dopadov na životné prostredie (tzv.EIA). Záverečné stanovisko MŽP určilo poradie variantov (V7a, V1a, V2a/II) podľa vhodnosti z hľadiska životného prostredia.
Predstavitelia ministerstva dopravy a Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) často argumentujú tým, že EIA umožňuje vybrať modifikáciu vybraného variantu. Podľa nich je práve navrhovaný variant V2a/I modifikáciou v poradí tretieho odporučeného variantu V2a/II. Treba však upozorniť, že sa jedná len o formálnu právnickú kľučku – dva spomínané varianty majú málo spoločného. Variant V2a/I bol totiž posudzovaný v rámci EIA samostatne a nebol odporučený. Samotná správa o hodnotení uvádza, že je v niektorých aspektoch dokonca horší, ako variant nulový. Problematický bude najmä diaľničný križovatkový privádzač Centrum, ktorý spôsobí nadmerne zvýšenú hladinu hluku a emisií. Hlavný rozdiel medzi tretím odporučeným variantom a jeho „modifikáciou“ je teda maličkosť – diaľničná križovatka, ktorá významne zhorší životné podmienky obyvateľov a kvôli ktorému sa navyše bude tiež vyvlastňovať.
Práve vyvlastňovanie majetku občanov štátom je druhým kľúčovým problémom. Hoci v tejto súvislosti sa stal mediálne známejším prípad Tepličky nad Váhom, aj v Považskej Bystrici žijú ľudia, ktorí pravdepodobne čoskoro prídu o svoj domov kvôli výstavbe cesty. Paradoxom však je, že vyvlastňovať sa asi bude nielen kvôli diaľnici, ale aj kvôli preložke hlavnej cesty, ktorú si mesto vyžiadalo ako „kompenzáciu“ za výstavbu diaľnice... . Tzv. modrý variant preložky, ktorý sa má ďalej napájať na privádzač Centrum je projektovaný na území, kde dnes stoja rodinné domy. Asanáciou budú najviac postihnutí obyvatelia Nálepkovej ulice. Väčšina z nich pochopiteľne nechce opustiť svoje domovy. Ujmu na majetku však utrpia nielen občania, ktorí budú vyvlastnení. Na výstavbu diaľnice doplatia aj tí, ktorí budú bývať v jej blízkosti – kvôli neatraktívnemu prostrediu reálna hodnota ich nehnuteľností klesne. V tomto prípade štát nepočíta s absolútne žiadnou kompenzáciou. Ako sa nedávno vyjadril hovorca NDS Marcel Jánošík: „K tomuto sa nebudeme vyjadrovať, nie je to naša záležitosť.“
V súvislosti s vyvlastňovaním a nedostatočnou kompenzáciou stojí za zmienku ešte jedna skutočnosť. Argumentácia v prospech navrhovaného variantu diaľnice sa často zakladá na tom, že je najlacnejší. Toto však platí iba v prípade, že sa nerešpektuje ústavné právo občanov na ochranu majetku. Keby boli všetci dotknutí patrične odškodnení, bol by s najväčšou pravdepodobnosťou navrhovaný mestský variant diaľnice drahší, než tunel okolo mesta.
Nepriaznivé dopady na životné prostredie a nedostatočná kompenzácia poškodených sú problémami sami o sebe. Tento projekt má však ešte jeden zásadný, medzinárodný rozmer. Napriek spomínaným kontroverziám značnú časť jeho nákladov totiž hradí pôžičkou Európska investičná banka. Zatiaľ čo Európska komisia berie vážne informáciu o prebiehajúcom súdnom spore pätnástich jednotlivcov a dvoch mimovládnych organizácií z Považskej Bystrice o neplatnosť územného rozhodnutia na stavbu diaľničného mosta ponad mesto, a s veľkou pravdepodobnosťou nerozhodne o financovaní projektu z fondov EÚ, dokiaľ sa prípad nevyrieši, EIB nemala problém poskytnúť päťdesiatmiliónovú pôžičku.
Je pravdepodobné, že EIB o tomto spore slovenská vláda neinformovala. V takomto prípade porušila článok 8 zmluvy o financovaní, ktorý jej ukladá „informovať banku o každom významnom súdnom spore, ktorý sa [jej] týka alebo [jej] hrozí vzhľadom na záležitosti životného prostredia alebo iné záležitosti, ktoré ovplyvňujú projekt“. Tomu, že EIB túto informáciu nemala, nasvedčuje aj fakt, že v popise projektu na svojej webstránke sa o spore nezmieňuje. Napríklad v prípade podobne spornej pôžičky na diaľničný úsek Kývalka – Holubice v susednej ČR EIB na webe deklaruje, že jej budúca finančná podpora bude závisieť od výsledku doriešenia environmentálnych záležitostí, vrátane otvorených súdnych sporov. Keby EIB chcela ostať verná svojim vlastným pravidlám, mala by pôžičku na slovenskú diaľnicu prehodnotiť.
Možné, hoci nepravdepodobné, je však aj to, že EIB informáciu od vlády dostala. Tak či onak, úplne isté je, že ňou disponuje teraz, keď ju na environmentálne súvislosti a súdny spor v otvorenom liste upozornili mimovládne organizácie. Otázka je, ako sa k celému problému postaví. Ak vychádzame z doterajších skúseností s EIB v podobných prípadoch, nie je priveľa dôvodov na optimizmus. Napriek tomu, že EIB narába s verejnými zdrojmi – jej akcionármi sú členské štáty EÚ – dlhodobo si udržuje povesť najmenej transparentnej a spoločensky zodpovednej inštitúcie Únie. Jej vplyv je pritom značný, napr. už viac ako desaťročie poskytuje ročne viac úverov ako omnoho známejšia Svetová banka. Hoci sa EIB formálne hlási k environmentálnej legislatíve a princípom EÚ, prax sa často s týmito deklaráciami rozchádza. Jedným z najväčších problémom EIB potom je, že sa priamo nezodpovedá žiadnemu demokraticky volenému orgánu. S peniazmi európskych daňovníkov sa tak narába úplne bez kontroly. Z tohto dôvodu účasť EIB na kontroverznom diaľničnom projekte neprekvapuje. Jediným „prínosom“ kauzy diaľnica na Slovensku tak môže byť, že sa občania dozvedia viac aj o kauze menom EIB.