Pozičný dokument organizácií
European Renewable Energy Council
Friends of the Earth Europe
CEE Bankwatch Network

Júl 2005

Úvod

Členské štáty EÚ urobili značný pokrok smerom k zásobovaniu čistou a bezpečnou energiou. Ich motivácia pritom bola často rôzna a na dosiahnutie zmien využili rôzne stratégie a mechanizmy. Zo štúdií vyplýva, že koncepčné energetické opatrenia zohrávajú významnú úlohu pri zavádzaní inovatívnych technológií, podpore exportu a ekonomickej reštrukturalizácii energetiky, pričom zároveň v tomto sektore prispievajú k znižovaniu emisií. Na dosiahnutie cieľov stanovených pre rok 2010 však čaká EÚ ešte veľa práce.

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) potrebujú výraznú, nepretržitú a rozumne cielenú politickú podporu. Európska komisia od roku 1993 vynaložila značné úsilie na vybudovanie spoločného a stabilného koncepčného rámca na podporu prieniku OZE na trh. Začiatkom 90. rokov však začalo byť jasné, že vyše 30-ročné úsilie zamerané na rozvoj technológií prostredníctvom výskumných, demonštračných a inovatívnych programov je potrebné podoprieť koncepčným rámcom legislatívnych a podporných opatrení s cieľom zvýšiť a posilniť prienik OZE na trh.

Politika podpory OZE

Politika Európskeho spoločenstva (ES) stanovuje indikatívne strednodobé ciele pre rok 2010 vo vzťahu k celkovej aj sektorovej úrovni. ES po prvýkrát stanovilo cieľ pre OZE v roku 1993, a to v programe ALTENER: cieľom bolo zdvojnásobiť podiel energie vyrobenej z OZE v hrubej domácej spotrebe zo 4 percent v roku 1991 na 8 percent v roku 2005. V Bielej knihe z roku 1997 je uvedený cieľ 12 percent z celkovej spotreby energie do roku 2010. Tento cieľ bol v roku 2000 potvrdený v Zelenej knihe o bezpečnosti zásobovania energiou. Na plnenie tohto cieľa boli vytvorené podporné programy Spoločenstva, ktoré pomáhali realizovať opatrenia na podporu OZE v rámci celej EÚ na národnej, regionálnej aj lokálnej úrovni.

Všetky členské krajiny EÚ musia splniť svoje špecifické ciele. Mnohé členské štáty dosiahnu tieto ciele ľahšie s konkrétnou finančnou podporou.

Medzitým vznikol európsky legislatívny rámec na podporu OZE pri výrobe elektrickej energie a v doprave. Tvoria ho dve smernice Európskej komisie, ktoré v oboch sektoroch stanovujú ciele rastu využívania OZE, a to tak pre ES ako aj pre jednotlivé členské štáty. Okrem cieľov smernice obsahujú aj rad konkrétnych opatrení a monitorovacích schém, ktoré sú podrobnejšie opísane ďalej v texte. V sektore výroby tepla však zatiaľ Komisia nevypracovala žiadnu konkrétnu legislatívu, aj keď nedávno prijaté smernice o energetickej výkonnosti budov a kogenerácii nepriamo podporujú aj prienik OZE na trh v tomto sektore.

Keďže ES bolo v máji 2004 rozšírené, jeho 25 členov sa bude v oblasti OZE čoskoro riadiť spoločnou politikou a sledovať tie isté ciele. Rámcová koncepcia ES sa vzťahuje aj na väčšinu členských krajín EEA, ktoré sa k nej zaviazali. Výsledkom je, že vyše 30 európskych krajín s vyše 450 miliónmi obyvateľov bude mať spoločnú rámcovú koncepciu pre OZE. Okrem koncepčného rámca a masívneho výskumu a podpory rozvoja technológií v oblasti OZE (aj keď tá je ešte stále výrazne menšia v porovnaní s podporou konvenčnej a jadrovej energetiky), je európsky priemysel svetovým lídrom vo väčšine technológií v oblasti OZE. Tieto priaznivé podmienky prispievajú k zvyšovaniu produkčnej kapacity a tým aj k významnému znižovaniu cien. Napríklad, náklady na výrobu jednej kWh vo veterných elektrárňach sa za posledných 20 rokov znížili o 80 percent. Vzhľadom na silnú pozíciu na domácom trhu sa posilňuje pozícia európskych výrobcov aj na svetovom trhu, pričom rastie ich úsilie o zvyšovanie exportu. Objem exportu technológií využívajúcich OZE z EÚ v roku 2010 sa odhaduje na 17 miliárd EUR ročne.

Využívanie OZE ako súčasť priorít finančnej podpory EÚ v období 2007 - 13

Využívanie OZE je plne v súlade s celkovými cieľmi energetickej, kohéznej, vidieckej a environmentálnej politiky EÚ a môže významne prispieť aj k napĺňaniu Lisabonskej a Göteborgskej stratégie. Pomáha znižovať závislosť na dovoze energie, resp. nevytvára závislosť na dovoze energie, čím zabezpečuje bezpečné zásobovanie energiou, ktoré je jedným zo základných pilierov energetickej koncepcie EÚ. Navyše, OZE môžu prispieť k rastu konkurencieschopnosti priemyslu a majú pozitívny vplyv na regionálny rozvoj a zamestnanosť. Prispievajú tiež k plneniu záväzkov z Kjótskeho protokolu.

Európsky priemysel v oblasti OZE dosahuje ročný obrat vyše 15 miliárd EUR a zamestnáva minimálne 300 tisíc ľudí, často v odľahlých regiónoch. Európa udáva tón v oblasti technológií na využívanie OZE a má najväčšiu zásluhu na tom, že vývoj v tejto oblasti napreduje. Využívanie OZE má značný vplyv na investície v sektore energetiky. Energia z OZE nahrádza dovoz palív a pozitívne ovplyvňuje platobnú bilanciu. Hoci sú technológie využívajúce OZE na jednotku inštalovanej kapacity investične náročnejšie než konvenčné, investície do obnoviteľných zdrojov sa v porovnaní s nimi ukazujú ako výhodnejšie, ak do kalkulácie zarátame aj externé náklady spojené s využívaním energie z fosílnych palív (napr. poškodzovanie životného prostredia). Zariadenia využívajúce OZE sú často menšie než zariadenia na využívanie fosílnych palív a jadrovej energie, ich inštalácia je rýchla a vidieckym oblastiam prináša menej rizík. Okrem toho ich zavádzanie vytvára v porovnaní s ostatnými technológiami v energetike viac pracovných príležitostí.

V kombinácii so zvyšovaním energetickej efektívnosti a racionálnym využívaním energie dokážu OZE nahradiť prakticky všetko, čo dnes v oblasti energetických služieb umožňujú fosílne palivá:

• Vykurovanie a chladenie: ohrev vody v domácnostiach slnečnou energiou, uplatňovanie pasívnych solárnych opatrení, vykurovanie budov slnečnou energiou a energiou z biomasy a vykurovanie a ohrev vody geotermálnou energiou už vstupujú na trh ako bežné technológie. Okrem toho bolo realizovaných množstvo demonštračných projektov na využívanie slnečnej energie na chladenie budov a v priemysle.
• Elektrická energia: výroba elektrickej energie veternými turbínami, malými vodnými elektrárňami a z biomasy je dnes trhovou realitou. Geotermálna energia je využívaná už desaťročia a na celom svete zásobuje elektrickou energiou asi 30 miliónov ľudí. Fotovoltaické články sa už v niektorých oblastiach presadzujú ako cenovo efektívne, zatiaľ čo využívanie prílivovej energie alebo energie morských vĺn a tiež využívanie koncentrovanej slnečnej energie si predtým, než bude ich potenciál naplno komerčne využitý, ešte vyžaduje ďalší výskum a rozvoj.
• Palivá v doprave: kvapalné biopalivá (napr. bioetanol alebo bionafta) produkované z poľnohospodárskych plodín by mali byť posudzované z hľadiska ich prínosu k znižovaniu emisií. Vývoj v ich využívaní ovplyvnia rozhodnutia v ďalších oblastiach, napr. daňová a poľnohospodárska politika.
• Chemické látky: biopalivá môžu taktiež nahradiť ropu a plyn pri výrobe širokého sortimentu produktov.

OZE a zamestnanosť vo vidieckych oblastiach

Zavádzanie technológií na báze OZE – v porovnaní s mnohými inými technológiami v energetike – vytvára najmä v odľahlých oblastiach nové pracovné príležitosti oveľa rýchlejším tempom. Veľký ekonomický potenciál pre nový priemysel a tvorbu pracovných príležitostí predstavuje výroba, inštalácia a údržba zariadení využívajúcich OZE. Nasledujúca tabuľka uvádza odhad rastu zamestnanosti v priemysle na báze OZE, pričom zahŕňa priamu aj nepriamu zamestnanosť a vychádza zo stavu v roku 2000. V odhade je zarátaný aj úbytok pracovných miest v konvenčnej energetike.

Zamestnanosť	Počet prac. miest   v 2010*	Počet prac. miest v 2020*
Veterná energia	184 000	318 000
Fotovoltaika	30 000	245 000
Biomasa	338 000	528 000
Biopalivá	424 000	614 000
Malé vodné elektrárne	15 000	28 000
Geotermálna energia	6 000	10 000
Slnečná tepelná energia	70 000	280 000
Spolu	1 067 000	2 023 000
*Zamestnanosť na plný úväzok

Ide pritom o cenné pracovné miesta. Mnohé z nich budú vytvorené v odľahlých oblastiach a budú prínosom nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celé komunity.  Energia z biomasy je významnou príležitosťou najmä v regiónoch, v ktorých hrá dôležitú úlohu poľnohospodárstvo. Je to dôležitý krok k diverzifikácii konvenčných spôsobov získavania energie.

Tieto “zelené” pracovné miesta sú typické vlastnosťami, o ktoré bude v tomto storočí na celom svete čoraz väčší záujem. O to, čo dnes dosiahne EÚ, sa budú už čoskoro usilovať aj ďalšie časti sveta, čo posúva EÚ do centra budúceho globálneho trhu zameraného na trvalo udržateľný rozvoj.

To, či v blízkej budúcnosti nastane rozmach vo vývoji nových technológií, závisí od súčasnej podpory jeho rozvoja. Práve preto je podpora OZE v nasledujúcich rokoch vecou mimoriadneho významu.

Vo všeobecnosti sú technológie využívajúce OZE dôležité pre zamestnanosť a tvorbu príjmov na miestnej úrovni, čo súvisí s ich produkciou, vytváraním projektov, službami a v prípade biomasy aj s pracovnými miestami na vidieku a diverzifikáciou príjmov v poľnohospodárstve.

Odporúčania pre programovanie finančných nástrojov EÚ v programovacom období 2007 - 2013

Finančné nástroje EÚ, osobitne štrukturálne fondy a Kohézny fond, sa môžu stať dôležitým faktorom rozvoja využívania OZE najmä v nových členských štátoch EÚ, kde je v porovnaní so starými členskými štátmi iba obmedzený trh s obnoviteľnými zdrojmi. Tieto nástroje môžu poskytnúť chýbajúcu podporu inováciám a čistým technológiám v zaostávajúcich regiónoch, a tým zmierňovať regionálne rozdiely.

Niektoré nové členské štáty zahrnuli využívanie OZE medzi priority alebo opatrenia financované zo štrukturálnych fondov už v súčasnom programovacom období (napr. Litva, Maďarsko, Poľsko, Česká republika a Slovensko), kým v ostatných štátoch podobná podpora v explicitnej podobe chýba (napr. Estónsko alebo Slovinsko).

Aby EÚ dosiahla svoje hlavné strednodobé environmentálne, ekonomické a energetické ciele, jej administratíva spolu s vládami členských štátov musí zabezpečiť, aby využívanie OZE v ďalšom programovacom období pre štrukturálne a Kohézny fond bolo podporované systémovo a cielene, pričom podpora by mala byť postavená na nasledovných princípoch:

Decentralizácia výroby energie:
Podpora zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu by mala uprednostniť projekty zamerané na decentralizovanú výrobu energie pred veľkokapacitnými centralizovanými systémami. To znamená, že prioritou by malo byť využívanie lokálne dostupného potenciálu obnoviteľných zdrojov energie, nie projekty zamerané na dopravu paliva alebo energie na veľké vzdialenosti, hoci by aj boli produkované z obnoviteľných zdrojov. V opačnom prípade by mohli opatrenia na podporu OZE ešte viac prehĺbiť existujúce regionálne rozdiely a mohli by byť v rozpore s cieľmi udržateľného rozvoja stanovenými v Göteborgskej stratégii.

Integrácia cieľov v oblasti energetiky, ekonomiky a trvalo udržateľného rozvoja:
Štrukturálne fondy a Kohézny fond by nemali financovať projekty, ktoré spôsobia environmentálne škody. Ochrana životného prostredia by mala byť považovaná za neoddeliteľnú súčasť cieľov v oblasti rozvoja využívania OZE, nie za ich vedľajší efekt. Napríklad, ťažba dreva v zraniteľných oblastiach kvôli zvýšeniu produkcie biomasy alebo vysadzovanie plantáží rýchlorastúcich rastlín, na ktorých sa využívajú umelé hnojivá a pesticídy, alebo plantáží s geneticky modifikovanými rastlinami, by nemali byť financované z verejných zdrojov. V opačnom prípade môžu byť opatrenia na podporu využívania OZE v rozpore s environmentálnou politikou EÚ.

Integrácia energetickej efektívnosti a opatrení na podporu OZE:
Zariadenia, ktoré budú vybavené technológiami využívajúcimi OZE, by buď mali preukázať súlad s modernými štandardami energetickej efektívnosti, alebo by opatrenia zvyšujúce energetickú efektívnosť mali byť súčasťou opatrení na využívanie OZE v rámci daného projektu. To znamená, že členské štáty by mali zaistiť dostatočné zdroje financií pre modernizáciu základnej infraštruktúry, napr. na tepelnú izoláciu budov, inštaláciu regulačných mechanizmov do už existujúcich vykurovacích systémov atď. V súčasnosti je evidentný nedostatok podobných investícií a nové členské štáty vo všeobecnosti takýmto opatreniam neposkytujú dostatočnú podporu. V opačnom prípade opatrenia na podporu využívania OZE nemusia viesť k úsporám energie.

Podporné stimuly namiesto kompletného financovania:
Programy štrukturálnych fondov by sa mali zamerať na podporu čistých technológií tam, kde chýba vhodná infraštruktúra, alebo zdroje financií na počiatočný rozvoj. Tieto technológie by však nemali dostávať plnú podporu z verejných financií, ale len čiastočnú podporu, aby sa stali konkurencieschopnými. V opačnom prípade sa môže stať, že namiesto využívania podpory pre pilotné, trhovo založené inovatívne projekty uplatniteľné aj v iných regiónoch, bude podpora využitá len na zvyšovanie ziskov prijímateľov zo súkromného alebo verejného sektora.

Komunitné financovanie:
Programy štrukturálnych fondov by mali byť využívané na poskytovanie „rozbehových“ financií cez rozvojové schémy, ktoré by umožnili reinvestovať časť ziskov z úspor energie alebo spotreby energie vyrobenej z OZE do podobných nových projektov, alebo na pritiahnutie ďalších súkromných investícií.

Energetické plánovanie:
Programy štrukturálnych fondov by mali poskytovať zdroje pre integrované regionálne energetické plánovanie. Takýto prístup umožní spájať jednotlivé plány a projekty na využívanie OZE a zvyšovať energetickú efektívnosť do komplexnejších schém, vytvárať partnerstvá zložené z kľúčových aktérov regionálneho rozvoja a vyhnúť sa rozvíjaniu izolovaných malých projektov v prípadoch, kde spoločný postup prináša výhody z logistického aj ekonomického hľadiska. Navyše, fondy by mali obciam a mestám v nových členských štátoch umožniť získanie certifikátov kvality v oblasti manažmentu a životného prostredia. To by umožnilo nielen efektívne a transparentné energetické plánovanie, jeho finančné zabezpečenie, implementáciu, monitorovanie a vyhodnocovanie, ale aj podporu prenosu pozitívnych príkladov do ďalších regiónov EÚ s podobnými podmienkami a potrebami.

Limitovaný okruh prijímateľov podpory:
Programy štrukturálnych fondov by mali stanoviť limity pre prijímateľov finančnej pomoci, a to obzvlášť v nových členských štátoch. V súkromnom sektore by mala byť pomoc dostupná len pre malých a stredných podnikateľov – hybnú silu ekonomiky EÚ. Vo verejnom sektore by mala byť pomoc sústredená na obce a mestá v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch. Uplatňovanie tohto princípu zabráni nežiadúcej monopolizácii energetiky a podnieti rozvoj lokálneho podnikania v oblasti decentralizovaného využívania OZE.

Spolu s finančnou podporou opatrení na využívanie OZE musia byť v členských štátoch, ak si to situácia vyžaduje, prijaté aj vhodné koncepčné, legislatívne, administratívne a daňové opatrenia. Takáto komplexná a systémová odpoveď môže ďalej posilniť vedúcu úlohu EÚ v globálnom trhu s OZE ako aj jej schopnosť plniť vlastné ambiciózne ciele v oblasti energetiky, životného prostredia, kohéznej politiky ako aj trvalo udržateľného rozvoja.

Pripravili:

Oliver Schaefer, politický poradca European Renewable Energy Council
Renewable Energy House
26, rue du Trône
B-1000 Brussels
Tel: +32 2 546 1986
Mobil: +32 496 652837
Fax: +32 2 546 1934
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
www.erec-renewables.org

Juraj Zamkovský, výkonný riaditeľ Priateľov Zeme-CEPA / CEE Bankwatch Slovensko
Ponická Huta 65
976 33  Poniky
Slovenská republika
Tel/Fax: +421 48 419 37 18
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
www.priateliazeme.sk/cepa