V slovenskej verejnosti rezonuje viacero kontroverzných politických a ekonomických rozhodnutí, zosobňovaných s Pavlom Ruskom. Kým éter zo všetkých strán zapĺňa diskusia o utajenej a údajne pre Slovensko nevýhodnej dohode s automobilkou Kia, z médií sa pomaly vytráca problematika dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach. Pritom viaceré doteraz nepublikované informácie Ministerstva hospodárstva (MH) SR k tejto veci stoja minimálne za zamyslenie.
Prvé pochybnosti
Prvé pochybnosti okolo odobrenia Mochoviec vzbudili protichodné informácie publikované v mienkotvorných slovenských médiách - kým denník Sme 25. mája 2004 uviedol, že ministerstvo hospodárstva nemá žiadnu štúdiu o tom, či je dostavba Mochoviec výhodná, Pravda v ten istý deň informovala, že ministerstvo hospodárstva vlastní už niekoľko týždňov dve štúdie, ktoré potvrdzujú výhodnosť dostavby Mochoviec.
Predbežnú štúdiu realizovateľnosti dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce zadalo ministerstvo urýchlene vyhotoviť dvom spracovateľom koncom novembra 2003, s termínom do 31. decembra 2003, neskôr zmeneným do 31. januára 2004. Vzhľadom na naivne krátky čas na spracovanie takej závažnej problematiky a symbolickú odmenu (do 250-tis. Sk za štúdiu) zrejme ministerstvo neprekvapilo, že zahraničné nezávislé inštitúcie nemali záujem spracovať takúto štúdiu za ponúkanú sumu a v stanovenom čase. Evidentne to predpokladal aj tón znenia záverov z novembrovej porady vedenia ministerstva, podľa ktorého bolo treba štúdie zabezpečiť u nezávislých spracovateľov (Deloitte&Touche, Agentúra pre jadrovú bezpečnosť, podľa možností osloviť aj zahraničie). Zdá sa, že opäť raz bolo výberové konanie šité na vopred určených víťazov...
Pochybná štúdia
Ceny, ktoré Deloitte&Touche (D&T) pýta za audity súkromných firiem, sú jeho obchodným tajomstvom. Možno však tušiť, že za 200-tisíc korún by asi nebol ochotný auditovať ani stredne veľkú firmu. Preto je minimálne prekvapujúce, že takáto suma mu postačila na vypracovanie štúdie o takej komplexnej a unikátnej záležitosti, akou výhodnosť dostavby Mochoviec nepochybne je.
Navyše, podľa informácií z ministerstva hospodárstva D&T ako autor štúdie neuvádza cudzie zdroje informácií ani podklady, z ktorých čerpal. Keďže si D&T zabezpečil stopercentný vlastnícky vzťah k obsahu štúdie na základe autorského zákona (čomu nezabránil ani fakt, že išlo o štúdiu financovanú z prostriedkov daňových poplatníkov), dá sa predpokladať, že si D&T všetky potrebné údaje zaobstaral vo vlastnej réžii a štúdiu vypracoval iba s použitím vlastných odborníkov.
Už niekoľko mesiacov po dodaní štúdie sa Pavol Rusko a prezident D&T Vladimír Masár stretli a zhodli na tom, že je potrebné aktualizovať mnohé použité informácie a vypracovať kompletnú štúdiu realizovateľnosti... Vedenie MH SR aj napriek tomu zatiaľ neprijalo rozhodnutie o ďalšom postupe kompletizácie a aktualizácie štúdie D&T a predpokladá, že takú podrobnú štúdiu, ktorá si vyžiada nepomerne dlhší čas a väčšie náklady na vypracovanie, si zadá až potenciálny investor, ktorý vzíde z privatizácie Slovenských elektrární. Ministerstvo hospodárstva teda za 400-tisíc korún (štúdia Centra pre jadrovú bezpečnosť - CNES s rovnakým zadaním stála tiež 200-tis. Sk) zistilo, že v súčasnosti má k dispozícii neaktuálne a neúplné informácie.
Obsahové zadanie štúdií je známe
Podľa oficiálnych dokumentov ministerstva hospodárstva mali štúdie D&T a CENS vo svojom obsahu riešiť zásadné problémy súvisiace s realizovateľnosťou a financovaním projektu dostavby 3. a 4. bloku, návratnosť vložených zdrojov, výstižne charakterizovať hlavné prínosy z pohľadu investora a citlivostnou analýzou upozorniť na rizikové oblasti projektu.
Technická časť štúdie mala skúmať súčasné marketingové podmienky trhu s elektrickou energiou na Slovensku a v okolitých štátoch s výhľadom do roku 2015, súčasný stav rozostavanosti 3. a 4. bloku, investície potrebné na dostavbu a základné technické a bezpečnostné riešenia.
Takýto obsah zadania by bol úplne v poriadku, ak by investorom dostavby Mochoviec mali byť štátne firmy riadené ministerstvom hospodárstva, nie však budúci súkromný vlastník, ktorý časť z týchto informácií zrejme už dávno mal k dispozícii a zvyšok by si mal zaobstarať za vlastné náklady.
V schválenom zadávacom dokumente na vypracovanie štúdií (operačná úloha č. 100 z 20. novembra 2003) sa ďalej okrem iného dočítame, že štúdia mala obsahovať aj zhodnotenie politických aspektov. Táto obsahová položka bola zdôvodnená tým, že reakcie okolitých štátov a Európskej únie môžu viesť k tlaku na odstúpenie od stavby, ale rovnako to môžu byť prijaté diskriminačné zmeny predpisov vrátane environmentálnych daní.
Otázne nie je iba to, či sú D&T a CENS na posudzovanie politických problémov lepší odborníci ako politici z ministerstiev, nehovoriac o finančných dôsledkoch delegovania takejto práce na externistov. Zavádzanie environmentálnych daní a iných "diskriminačných predpisov" bude s veľkou pravdepodobnosťou závislé od rozhodovania v Európskom parlamente, ktorý bude posudzovať návrhy predkladané Európskou komisiou.
Nikto nebráni slovenským ministerstvám financií a životného prostredia tieto návrhy aktívne ovplyvňovať, čo aj EÚ od Slovenska čaká. Rozhodne viac ako iniciatívy dať si trendy v tejto oblasti presondovať súkromnými nadnárodnými spoločnosťami.
Kto získa(l) a kto stratí(il)?
O výsledkoch štúdií o výhodnosti dostavby Mochoviec ako prvý verejne informoval predseda slovenských liberálov P. Rusko, zhodou náhod v čase pred voľbami do Európskeho parlamentu.
Problematika Mochoviec sa však netýka iba rezortu hospodárstva - popri zamestnanosti a životnom prostredí je nevyhnutné zahrnúť do rozhodovania aj rezort financií, pretože likvidácia jadrového odpadu aj z dostavaných Mochoviec sa zrejme bude musieť do určitej miery spolufinancovať z verejných zdrojov. Pritom už dlhšie nie je tajomstvom, že Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení má obrovské manko a skromné prostriedky získané z odvodov z Bohuníc a Mochoviec 1 a 2 využíva najmä na riešenie likvidácie zhavarovanej A1.
Pri každom politickom rozhodnutí niekto získa a niekto stratí. Mochovce, hoci primárne slúžia potrebám priemyslu, sú pre svoje environmentálne a finančné dosahy aj otázkou verejného záujmu, ktorá by mala byť predmetom otvorenej a dostatočne dlhej verejnej diskusie.
Bolo by až príliš nezodpovedné a arogantné, ak by minister P. Rusko aj naďalej podliehal iba "lobingu zdravého rozumu" a zdroje informácií, na základe ktorých "vo verejnom záujme" rozhoduje, umožnil chrániť autorským zákonom.
Autor je národný koordinátor mimovládnej organizácie CEE Bankwatch Network.
Peter Mihók
Text vyšiel v TREND 24. 8. 2004