Pripomienky k procesu prípravy verzie 1.1 návrhu NSRR
Doterajší proces prípravy NSRR neumožňoval plnohodnotnú participáciu mimovládnych organizácií (MVO). Boli síce vytvorené administratívne podmienky pre účasť partnerov (do expertnej skupiny Partnerstvo pre Národný rámec a Výboru pre ŠF/KF boli prizvaní zástupcovia MVO), samotný proces však, participáciu prakticky znemožňoval (opakované extrémne krátke lehoty na pripomienkovanie materiálov zásadného významu bez náležitého odôvodnenia, neposkytovanie informácií o tom, ako boli/neboli pripomienky partnerov zohľadňované, atď.).
Proces nerešpektoval logickú postupnosť jednotlivých krokov. Napríklad návrh strategického cieľa a priorít pre nadchádzajúce programovacie obdobie boli definované dávno pred ukončením analytických materiálov, ktoré mali byť podkladom pre ich návrh. Už znenie návrhu Lisabonskej stratégie pre Slovensko, ktorého lehota na pripomienkovanie plynula počas vianočných a novoročných sviatkov, naznačovalo, že obsah NSRR bude v zásadných rysoch podriadený tomuto materiálu. MVO neúspešne, hoci včas upozorňovali na rozpor takéhoto prístupu so základnými princípmi programovania. Predložená verzia 1.1 NSRR obavy MVO plne potvrdila.
Doterajšie hlavné pripomienky MVO k procesu programovania neboli rešpektované (Príloha 1). Avízovaný progres v „kultúre programovania“ nenastal, proces viac-menej kopíroval problémy z predchádzajúceho obdobia. Hra na partnerstvo tak pokračuje aj v tomto programovacom období.
Zásadná pripomienka: Vzhľadom na závažný charakter predloženého dokumentu žiadame v tejto fáze zastaviť ďalší proces dokončovania NSRR a otvoriť rozsiahlu verejnú diskusiu o jeho obsahu. Verejnej diskusii musí predchádzať zverejnenie všetkých východiskových a podkladových materiálov, vrátane ukončených pracovných verzií všetkých analýz. Žiadame prijať a zverejniť jasné procesné zásady zabezpečujúce efektívnu účasť sociálnych partnerov na tejto diskusii. Ďalej žiadame, aby sa k finalizácii NSRR pristúpilo až po dôkladnom vyhodnotení a zverejnení pripomienok verejnej diskusie a po ich dôslednom zapracovaní do druhej verzie NSRR (pričom nesmie byť vopred vylúčená ani zmenu celkového prístupu k formulovaniu vízie a obsahu a štruktúre cieľov a priorít).
Pripomienky k obsahu verzie 1.1 návrhu NSRR
Konštatujeme, že takmer žiadna z doterajších zásadnejších pripomienok MVO k obsahu podkladových materiálov, z ktorých vychádza predložený návrh NSRR, nebola akceptovaná (Príloha 2).
Najvážnejšou slabinou návrhu NSRR je jeho jednostranná, až ideologická orientácia na ekonomický rast. Akoby ani neexistovali iné hodnoty, akoby autori nemali prístup k podkladom, z ktorých je možné hlbšie hodnoty rozvinúť do programovania kvalitného spoločensko-ekonomického prostredia, v ktorom majú žiť konkrétni ľudia.
Analytická časť prináša na viacerých miestach jednostranné hodnotenie súčasnej situácie SR. Napríklad, jednoznačne pozitívne sú hodnotené efekty priamych zahraničných investícií, pričom akoby vôbec neexistovali ich iné - negatívne – sprievodné spoločenské vplyvy, ktoré súťaž o zahraničné investície na Slovensku priniesla (deformácia podnikateľského prostredia, objem subvencií umŕtvených na prilákanie zahraničných investorov verzus stratené príležitosti z pohľadu možného rozvoja MSP, porušovanie zákonnosti, atď). Podobne sa autori vysporiadali s hodnotením rastúcej závislosti ekonomiky na automobilovej výrobe, značne povrchná je analýza energetiky, verejnej dopravy, atď. Veľmi vypuklo sa táto jednostrannosť premieta v strategickej 4. časti, od ktorej sa potom odvíja návrh financovania NSRR.
Zásadná pripomienka: Trváme na viackrát prednesenej požiadavke MVO, aby základným východiskovým materiálom, z ktorého sa bude odvíjať ďalšia príprava NSRR, bola popri uvedených dokumentoch (Lisabonská stratégia pre Slovensko a KURS) predovšetkým Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja schválená Vládou Slovenskej republiky v októbri 2001 a následne Národnou radou Slovenskej republiky v apríli 2002. Upozorňujeme, že tento návrh sa musí premietnuť do zásadnej obsahovej reorientácie predloženého návrhu NSRR. Dominujúcu kvantitatívnu orientáciu stratégie na ekonomický rast je nevyhnutné podmieniť kvalitatívnymi cieľmi (zameranými na kvalitu života), a to nie iba na deklaratívnej úrovni. Zmienky v texte o udržateľnom rozvoji musia vychádzať z kontextu udržateľného rozvoj v zmysle Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, nie z kontextu udržateľného ekonomického rozvoja. Kvantitatívne ekonomické a makroekonomické ukazovatele v stratégii musia byť nahradené vyváženou sústavou indikátorov schopných merať kvalitu progresu pri implementácii NSRR v budúcnosti.
Návrh NSRR je vnútorne nekonzistentný. Z obsahu a rozsahu analýzy SWOT možno tušiť, že od tohto kroku sa ďalšia príprava NSRR už bude uberať predurčeným smerom. Vo vybraných oblastiach - ľudské zdroje, vzdelávanie, inovácie, či informatizácia – sa v slabých stránkach takmer celkom „vyparili“ regionálne disparity, hoci predchádzajúca analýza upozorňuje nielen na priepastné rozdiely v týchto oblastiach medzi regiónmi, ale aj na ich prehlbovanie (to isté platí pre časť o hlavných disparitách a faktoroch rozvoja). Materiál sa nezmieňuje o úlohe nezávislých občianskych organizácií pri budovaní ľudských zdrojov, vzdelávaní, inováciách, atď. V slabých stránkach infraštruktúry a regionálnej dostupnosti celkom absentuje aj problém postupnej demontáže a znižovania cenovej dostupnosti verejnej dopravy, atď. Potom neprekvapuje, že „existujúci systém hromadnej dopravy“ je zaradený v hlavných faktoroch rozvoja a nie v kľúčových disparitách. Značná časť uvádzaných príležitostí a ohrození nie je v analýze SWOT zaradená správne.
Zásadná pripomienka: je potrebné zásadne prehodnotiť analýzu SWOT.
Súhlasíme s názorom Vidieckeho parlamentu, že návrh NSRR nedostatočne reflektuje vidiecky charakter Slovenska a potreby rozvoja vidieka a že pre rovnovážny vývoj Slovenska je súčasné smerovanie prípravy NSRR vážnym ohrozením. Návrh NSRR vychádza z prekonanej predstavy o potrebe koncentrovaných intervencií v centrách ekonomického rastu, prostredníctvom ktorých sa rast údajne takmer automaticky prenesie aj do zaostávajúcich regiónov. Doterajší vývoj na Slovensku však potvrdzuje dve veci, ktoré by mali autori návrhu NSRR seriózne zohľadniť v aktualizovanej verzii: (1) ekonomický rast v centrách rastu automaticky nepredchádza prehlbovaniu regionálnych disparít (sociálnych, a (2) ekonomický rast vo všeobecnosti neznamená automaticky rast kvality života (častokrát je to naopak, čo od polovice 80-tych rokov potvrdzujú nezávislé výskumy tak v rozvinutých ako aj v rozvojových krajinách).
Zásadná pripomienka: Žiadame odideologizovať orientáciu stratégie (od koncentrácie intervencií založenej na teoretických predpokladoch k ich dekoncentrácii na základe konkrétnych potrieb územia), a zamerať programovanie na dôsledné odstraňovanie disparít medzi regiónmi navzájom a medzi urbánnymi oblasťami a vidiekom. V tomto zmysle tiež žiadame vyčleniť dostatočné finančné alokácie na inštitucionálnu podporu vidieka a financovanie nástrojov, ktorých poslaním bude sprístupňovať štrukturálne fondy marginalizovaným sociálnym skupinám a regiónom.
Uvedené požiadavky si vyžiadajú aj zmeny v návrhu sústavy priorít pre NSRR 2007 – 2013 pre Cieľ Konvergencia a návrh finančných alokácií.
Mimovládne organizácie sú pripravené aktívne sa podieľať na prehodnotení a aktualizácii predloženej verzie návrhu NSRR.
Juraj Zamkovský, Priatelia Zeme - CEPA, člen Výboru pre ŠF/KF
V Banskej Bystrici, 26. septembra 2005