Plán predložený ENELom odhaduje, že dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach bude stáť zhruba 60 mld. Sk. ENEL ani slovenská vláda však doteraz neinformovali, ako bude zabezpečené dodatočné financovanie v prípade, ak sa dostavba kontroverzných sovietskych blokov predraží tak, ako sa stalo napríklad v prípade českého Temelínu. Náklady na jeho dostavbu postupne vzrástli z pôvodne odhadovaných takmer 70 miliárd českých korún na vyše 100 miliárd českých korún. Pokrytie rozdielu spôsobilo českým verejným zdrojom vážne problémy.
Slovenská verejnosť sa zatiaľ nedozvedela ani to, či plán predložený ENELom zahŕňa aj informácie o oficiálnej výške nákladov na likvidáciu dvoch nových blokov Mochoviec po skončení ich životnosti. Priatelia Zeme-CEPA upozorňujú, že ak sa oficiálne náklady na likvidáciu Mochoviac podcenenia, podcení následne aj slovenský parlament výšku odvodov prevádzkovateľa elektrárne do Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení (ŠFL JEZ). Vo fonde by tak vznikol deficit. „Obávame sa, že všetky dodatočne vzniknuté náklady po ukončení prevádzky Mochoviec by v takomto scenári Slovenské elektrárne jednoducho preniesli na štát a ten následne na budúcich spotrebiteľov energie“, uviedol Mihók.
ŠFL JEZ už teraz zápasí s vysokým deficitom. „Nevznikol iba ako dôsledok neskorého založenia fondu, ale aj kvôli nízko stanoveným odvodom, ktoré doň platil vlastník týchto zariadení – Slovenské elektrárne, a.s. Takto mal podnik v minulosti zaručené väčšie zisky,“ konštatuje Mihók.
„Štát by nemal schváliť investičný plán, pokiaľ sa ENEL právne nezaviaže pokryť dvojtretinovú časť všetkých dodatočne vzniknutých nákladov na dostavbu a likvidáciu Mochoviec a ostatných elektrární výlučne z vlastných zdrojov, ktoré nebudú pochádzať z nevyplatených dividend patriacich štátu“, povedal v tejto súvislosti Mihók. Štát by mal už teraz informovať občanov, z akých zdrojov zafinancuje svoju alikvótnu tretinovú časť nákladov na likvidáciu Mochoviec. Priatelia Zeme-CEPA upozorňujú, že Slovensko nemá vhodnú lokalitu na dlhodobé úložisko jadrového odpadu. To môže likvidáciu jadra predražiť, alebo spôsobiť vážne dôsledky nielen na životnom prostredí, ale aj na zdraví obyvateľov dotknutého regiónu v blízkosti budúceho úložiska.
Podceňovanie nákladov na likvidáciu jadrových zariadení je celosvetovým problémom. Nedávno zverejnené výsledky štúdie odhadu týchto nákladov vo Veľkej Británii odhalili, že pôvodný plán z roku 2002 vtesnať náklady na likvidáciu jadrových zariadení postavených v 40. a 50. rokoch do 48 miliárd britských libier (vyše 2700 miliárd Sk) bol výrazne podcenený. O tri roky neskôr už bola ich výška odhadnutá na približne 66 miliárd libier (vyše 3700 miliárd Sk). Podľa britských Priateľov Zeme však ani táto suma nie je konečná. Je možné, že sa v priebehu druhej polovice storočia, kedy sa bude musieť vystavať dlhodobé úložisko jadrových odpadov, vyšplhá do astronomických výšok. Pri výhľade verejných rozpočtov, ktoré navyše výrazne zaťažia budúce dôchodkové reformy, je viac ako pravdepodobné, že sa verejné zdroje na dodatočné náklady likvidácie jadra budú môcť pokryť iba za súčasných drastických škrtov v oblastiach ako zdravotníctvo, školstvo či sociálna pomoc.