V roku 2005 bola na Slovensku zahájená privatizácia kľúčového sociálneho programu štátu. V médiách a spoločnosti je známa ako "dôchodková reforma". Zmeny, ktoré vláda zaviedla, však nie sú úpravou, ale zrušením polovice dôchodkového systému. Ivan Lesay v publikácii Slovenská dôchodková reforma v kontexte ekonomickej globalizácie pomenúva riziká „reformy“ a jej predpokladané sociálne dôsledky. Ide o riziká spojené s výkyvom kapitálových trhov, zlého manažmentu, neúplnej záruky štátu a v neposlednom rade aj riziko rozšírenia dôchodcovskej chudoby.

Publikácia opisuje základné rysy dôchodkového systému pred reformou a po nej, legislatívne a inštitucionálne základy oboch systémov, ich jednotlivé zložky a spôsob vyplácania dôchodkov. Jadro tvorí analýza oficiálne uvádzaných aj skutočných dôvodov pre uskutočnenie reformy.

Osobitnú pozornosť autor venuje ideologicko-politickým príčinám, vplyvu medzinárodných finančných inštitúcií a snahe inštitucionálnych investorov o rozšírenie finančných trhov. Autor tiež definuje kritériá verejného záujmu v oblasti dôchodkového systému a navrhuje opatrenia, ktoré môžu pomôcť predísť ohrozeniam dôchodkového systému na Slovensku.

Publikácia obsahuje porovnanie výšky odvodov pred a po reforme, tabuľku ilustrujúcu ako štát od roku 1998 do roku 2001 postupne znižoval platby za tzv. svojich poistencov (študentov, nezamestnaných, ženy na materskej dovolenke, atď.), ale aj údaje o doterajších efektoch dôchodkovej reformy v Čile.