Naše organizácie predložili svoje podnety k procesu konzultácií o aktualizácii stratégie pomoci Svetovej banky pre Slovensko ešte pred zahájením konzultačného procesu a ďalšie pripomienky predložili v rámci konzultácií, ktoré sa uskutočnili koncom marca a začiatkom apríla 2004. Týmto listom predkladáme Svetovej banke (ďalej len Banke) niektoré doplňujúce pripomienky, ktoré sa týkajú problematiky dôchodkovej reformy a prípadnej podpory projektov protipovodňovej ochrany.
I. Dôchodková reforma
V uvedenom dokumente Banka konštatuje, že „vláda úspešne uskutočňuje širokorozsiahly program reforiem, aj keď požadovaná rýchlosť reforiem presahuje kapacitné možnosti“ (str. 3). Podľa Banky „nový dôchodkový systém bol odsúhlasený roku 2003, ale je urýchlene potrebné prijať realizačné opatrenia, keďže nový systém by mal začať fungovať od januára 2005“ a preto „verejnosť by mala byť dôkladne informovaná o reformách; potreba zorganizovať informačnú kampaň pre verejnosť“ (str. 17). Za jednu z operatívnych výziev Banka na Slovensku považuje „nedostatok pochopenia cieľov a podstaty ekonomických reforiem medzi zainteresovanými stranami a príjemcami“ (str. 32). Banka považuje svoju účasť na rýchlej realizácii programu reforiem na Slovensku za dôležitú, pretože tým „môže posilniť komunikáciu vlády s verejnosťou a pomôcť zaistiť podporu pre reformy“ (str. 34).
Ako prvú medzi svojimi kľúčovými prioritami na Slovensku v období 2004-2006 považuje Banka „fiskálnu konsolidáciu (reforma verejných výdavkov)“ (str. 40), vrátane „reformy dôchodkového systému“.
Prípadná zmena dôchodkového systému bude jednou z najvážnejších systémových zmien od rozpadu federácie, s priamym dopadom na každého občana Slovenskej republiky. V tejto súvislosti Banku upozorňujeme na skutočnosť, že o charaktere dôchodkovej reformy sa na Slovensku neuskutočnila žiadna verejná diskusia s vopred známymi pravidlami. Verejnosť, ktorej sa navrhovaná reforma priamo dotýka, nemala prakticky možnosť ovplyvniť návrh nového dôchodkového systému odsúhlaseného v roku 2003. Schváleniu tohto návrhu nepredchádzala žiadna verejná diskusia o verejnom záujme v oblasti dôchodkového systému, ani o osnove a rozsahu reformy, ktoré by mali byť navrhnuté tak, aby rešpektovali vopred definovaný verejný záujem.
Je iba logické, že za takýchto okolností je verejnosť neinformovaná a dezorientovaná a program reforiem nielen nemá dostatočnú podporu, ale čelí a bude čeliť aktívnemu odporu. Banka by preto nemala poskytovať priamu ani nepriamu podporu vláde SR na netransparentne a kabinetne prijatý program dôchodkovej reformy, ani sa podieľať na manipulácii verejnej mienky s cieľom zabezpečiť dodatočnú podporu v prospech tohto programu. Banka by tým legitimizovala zlú prax, netransparentnosť a obchádzanie verejnosti pri rozhodovaní o otázkach celospoločenského významu, čo by bolo v rozpore s jej vlastnými deklaráciami o otvorenosti a presadzovaní princípu partnerstva pri rozhodovaní.
Banka by sa naopak mala zasadiť o to, aby sa realizácia uvedeného programu zastavila a aby sa celý proces prípadnej reformy dôchodkového systému podrobil jasne štrukturovanej, koordinovanej, otvorenej a demokratickej verejnej diskusii.
Náš návrh procesu prípravy zefektívnenia dôchodkového systému je nasledovný:
1. Definícia verejného záujmu v oblasti dôchodkového systému:
Návrh definície > Verejná diskusia o návrhu > Zapracovanie pripomienok > Finalizácia definície verejného záujmu
2. Osnova koncepcie reformy dôchodkového systému:
Návrh osnovy > Verejná diskusia o obsahu a rozsahu koncepcie > Zapracovanie pripomienok > Finalizácia osnovy
3. Návrh reformy dôchodkového systému (návrh musí obsahovať variantné riešenia a pred schválením vo vláde a Národnej rade SR musia byť posúdené ich sociálne dopady a s výsledkom posúdenia musí byť vopred oboznámená verejnosť)
Verejná diskusia musí mať vo všetkých fázach vopred jasne stanovené pravidlá a nesmie podliehať časovému stresu. Pripomienky, ktoré s takejto diskusie vzídu, musia byť seriózne zohľadnené, pričom autori pripomienok, ktoré neboli zohľadnené, musia byť informovaní o dôvodoch ich odmietnutia.
II. Protipovodňová ochrana
Za jednu z kľúčových priorít na nasledujúce obdobie Banka považuje aj podporu konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva a v rámci tejto priority uvádza aj protipovodňovú ochranu (str. 42). Banka uvažuje o poskytnutí technickej asistencie pre projekt na zmiernenie dopadov povodní, „na základe ktorej bude Slovensko schopné rýchlejšie vybudovať protipovodňovú ochranu“ (str. 46). Tento záujem potvrdzuje aj v časti o dodatočnej podpore banky, v ktorej sa protizáplavová ochrana uvádza ako jedna z oblastí záujmu Banky (str. 52).
Vzhľadom na mnohoročné negatívne skúsenosti s angažovaním sa Banky v oblasti vodného hospodárstva vo svete, vzhľadom na postoj Banky k záverom a odporúčaniam Svetovej komisie pre priehrady a vzhľadom na charakter vodohospodárskeho plánovania na Slovensku považujeme za potrebné požiadať Banku, aby:
· nepodporila prípravu ani realizáciu projektov, ktoré povedú k regulácii riečnych tokov (t.j. ich narovnávaniu, rozširovaniu, prehlbovaniu, vyhladzovaniu a dláždeniu ich dna a brehov a odstraňovaniu brehových porastov) ani vodohospodárske opatrenia, ktoré urýchľujú odtok vody z krajiny;
· nepodporila prípravu ani výstavbu veľkých priehrad a ani neposkytla prostriedky na sanáciu predchádzajúcich úverov, z ktorých bola financovaná výstavba veľkých priehrad;
· nepodporila prípravu ani výstavbu investičných protipovodňových projektov, pri príprave ktorých nebude zabezpečená efektívna účasť verejnosti na rozhodovaní, komplexné environmentálne posúdenie, spravodlivé odškodnenie dotknutých osôb a kvalifikovaný súhlas dotknutých občanov ešte pred rozhodnutím o ich realizácii.
Z pohľadu možného angažovania sa Banky v oblasti protipovodňovej ochrany odporúčame, aby Banka:
· podporila prípravu a realizáciu opatrení na účinnú revitalizáciu tokov;
· podporila také poľnohospodárske, lesohospodárske a vodohospodárske opatrenia, ktorých cieľom je zvýšenie akumulačnej schopnosti krajiny a spomalenie odtoku vody z nej.
Celý dokument nájdete v prílohe.