1. Časť: Najvyšší čas hovoriť o vodárenstve
V tomto roku by mal byť ukončený proces transformácie slovenského vodárenstva, o ktorom sa u nás vzhľadom na jeho význam píše relatívne málo. Do júna 2002 má Fond národného majetku založiť 6 regionálnych vodárenských spoločností (RVS), na ktoré bude prevedený majetok štátnych podnikov vodární a kanalizácií. Následne FNM prevedie akcie RVS na obce a mestá. Najdôležitejším výsledkom transformácie teda bude presun rozhodovania o vodárenských podnikoch zo štátu na obce. Ide o dôležitý predpoklad pre rozsiahle zmeny, ktoré slovenské vodárenstvo naliehavo potrebuje. Ak je však hlavnou úlohou reformovaného vodárenstva poskytovať kvalitné služby v súlade s verejným záujmom, je potrebné mať jasno aj vo veciach, ktoré sú ďalej za horizontom jednoduchej deetatizácie Prečo transformácia? Vo všeobecnosti platí, že najefektívnejšie je schopná zabezpečiť pitnú vodu pre svojich občanov, odkanalizovanie sídiel a čistenie obecných odpadových vôd práve obec. Čím bližšie je rozhodovanie napríklad o vodných zdrojov k občanovi, tým väčšia je aj miera záujmu občanov o ich ochranu a šetrné zaobchádzanie s nimi. Platí to, samozrejme, iba za predpokladu, že občan je na tento vodný zdroj odkázaný. Za dnešnej situácie však bežný občan používa vodu zo vzdialených zdrojov, pretože miestne zdroje sú na pitné účely už často nevhodné, prípadne ich úprava by bola veľmi nákladná. Je to dôsledok zlého hospodárenia v posledných desaťročiach, kedy „starostlivosť“ o vodné zdroje prevzala štátna správa, na ktorú občan nemal praktický dosah. Dnešný spotrebiteľ naviac nepociťuje dôsledky takéhoto stavu - dôvodom je plošne regulovaná cena vody, ktorá vôbec nezodpovedá nákladom na jej zabezpečenie. Transformácia vodárenských podnikov je teda do istej miery návratom k pôvodnému, prirodzenému stavu. Vodárenské kompetencie sa vrátia tam, kde prirodzene patria - na obce. Podľa zákona o obecnom zriadení sú obce zodpovedné za zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v obci už od roku 1990. To bol prvý, zároveň však zatiaľ aj posledný krok v reforme vodárenstva. Slovensko dodnes nemá žiadny ucelený návrh reformy vodárenstva. Prijatá koncepcia transformácie š.p. Vodární a kanalizácií je iba koncepciou odštátnenia majetku štátnych podnikov a nemožno ju považovať za koncepciu reformy vodárenstva. Odštátnením majetku dôjde len k rozdeleniu kompetencií, čím sa vytvoria základné predpoklady pre efektívne vodárenstvo. Nič viac, ale ani nič menej. Sú obce pripravené? Dá sa predpokladať, že obce ako budúci akcionári RVS nemajú a dlhšie ani nebudú mať ujasnenú predstavu o spôsobe ich prevádzkovania. UMOS aj ZMOS pôvodne mali záujem ešte pred presunom vodárenských kompetencií inštitucionálne posilniť obce i regióny a pripraviť ich na výkon nových činností, za ktoré budú obce i regióny onedlho zodpovedať (napríklad tvorba regionálnej vodohospodárskej politiky a vodohospodárske plánovanie). Tieto činnosti si totiž vyžiadajú vybudovanie zodpovedajúcich vlastných štruktúr a vyškolenie personálu. Túto skutočnosť, bohužiaľ, vláda, ministerstvá pôdohospodárstva, vnútra i životného prostredia aj obce mimoriadne podcenili. Štát pochopil svoju úlohu pri transformácii iba ako technicky bezproblémové odovzdanie kompetencií, obce sa zasa sústreďujú na prevzatie týchto kompetencií bez momentálnych negatívnych dopadov na zásobovanie občanov a ostatných spotrebiteľov. Štát však nejaví záujem o prípravu vhodných podmienok na kvalitný výkon týchto dôležitých kompetencií v dlhodobej perspektíve a skôr sa ukazuje, že - aj vzhľadom na katastrofálny stav technickej infraštruktúry a sprísňujúcu sa právnu úpravu v tejto oblasti - má záujem zbaviť sa zodpovednosti za poskytovanie vodárenských služieb. Na druhej strane, obce za dnešnej ekonomickej situácie nemajú na takúto prípravu peniaze a vodárenské podniky s ich dlho neriešenými problémami budú pre samosprávy veľkou záťažou. Poučíme sa na zahraničných skúsenostiach? Ako akcionári RVS budú obce rozhodovať o menovaní orgánov týchto spoločností a budú teda rozhodovať aj o tom, kto a akým spôsobom sa bude podieľať na prevádzkovaní RVS. Za dnešných okolností, keď v oblasti vodárenstva obce nemajú jasne definované priority ani politiku a nie sú inštitucionálne a personálne dostatočne pripravené, nie je vylúčené, že východisko budú hľadať v účasti súkromného sektora na výkone ich nových kompetencií. Aj keď im zákon neumožní predávať samotné akcie RVS, nič im nebude brániť v uzatváraní dlhodobých zmlúv so súkromnými firmami o poskytovaní vodárenských služieb, teda de facto o privatizácii týchto služieb. Mnohé nasvedčuje tomu, že súkromné vodárenské nadnárodné spoločnosti, ktoré už na území Slovenska pôsobia, čakajú iba na presun majetku vodární a kanalizácií zo štátu na obce, aby mohli čím skôr privatizovať služby v tejto oblasti. Skúsenosti z vyspelých krajín, okolitých stredoeurópskych štátov, ale najmä z krajín tzv. tretieho sveta však nabádajú obce, aby citlivo zvážili každý záväzok vo vzťahu k účasti súkromných firiem na prevádzke RVS. V mnohých prípadoch sa totiž samosprávy nedostatočne premyslenými zmluvami odrezali od priameho vplyvu na rozhodovanie o vodárenských činnostiach v príslušnom regióne (hoci práve ten je zmyslom samotnej transformácie). Výsledkom zle formulovaných zmluvných podmienok nie je len posilňovanie monopolného postavenia niekoľkých firiem a nerešpektovanie verejných záujmov, ale paradoxne tiež rastúce verejné dotácie do tohto sektora. Sme presvedčení o tom, že o budúcnosti vodárenstva na Slovensku je treba veľa diskutovať, aby bolo možné zúžitkovať jedinečnú príležitosť, ktorú presun majetku vodární a kanalizácií na obce otvára a zahájiť komplexnú reformu slovenského vodárenstva tak, aby korešpondovala s verejnými záujmami. O nich, ale najmä o skúsenostiach z iných krajín, ktoré by mohli byť inšpiráciou i varovaním pre samosprávy na Slovensku, budeme písať v nasledujúcich častiach.
Zostavil: Ing. Roman Havlíček (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.).