Analýza zmien v dotáciách do fosílnych palív na Slovensku za roky 2023 a 2024 ukazuje na zánik troch priamych dotácií a vznik šiestich nových nepriamych dotácií, čo je dôsledkom energetickej krízy spôsobenej inváziou Ruska do Ukrajiny. V roku 2023 dosiahli dotácie rekordných 1,6 miliardy eur, pričom sa pozorujú pozitívne trendy v podobe znižovania priamej podpory fosílnych palív a presmerovania dotácií na nepriamu formu, ktorá nevyvoláva stimuláciu spotreby. Navyše, nepriame dotácie sa zameriavajú aj na elektrinu, čo je dôležité pre podporu dekarbonizácie energetiky a zabránenie narušeniu pokroku v oblasti dekarbonizácie a elektrifikácie dopravy a vykurovania.

Sociálno-Klimatický Fond poskytne Slovensku 1,28 až 1,5 miliardy eur na riešenie sociálnych dopadov zelenej transformácie. Každá členská krajina EÚ musí do júna 2025 predložiť komplexný Sociálno-klimatický plán identifikujúci zraniteľné skupiny a opatrenia na zníženie energetickej a dopravnej chudoby. Plán musí zahŕňať spoluprácu so zainteresovanými stranami, zvýšenie informovanosti a koordináciu na rôznych úrovniach správy, pričom implementácia fondu by mala nadväzovať na existujúce opatrenia v oblasti obnovy a odolnosti.

Štúdia analyzuje aktuálny stav tepelného hospodárstva v meste Partizánske a navrhuje tri scenáre pre budúci rozvoj systému centralizovaného zásobovania teplom do roku 2034. Porovnáva varianty udržiavania súčasného stavu a dvoch prepojení (južného a severného) so zameraním na investičné náklady, prevádzkové náklady a potenciálne dotácie na obnoviteľné zdroje. Výsledky naznačujú, že prepojenie (najmä severné) by mohlo ponúknuť najnižšiu cenu tepla a súčasne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov, aj keď si vyžaduje viac administratívnych a projektových nákladov.

Štúdia sa zaoberá transformáciou teplárenstva v meste Partizánske, ktoré čelí špecifickým výzvam v súvislosti s dekarbonizáciou regiónu hornej Nitry po ukončení ťažby hnedého uhlia. Dôraz je kladený na participatívny prístup pri tvorbe verejných politík, ktorý zahŕňa spoluprácu s obyvateľstvom a relevantnými aktérmi, aby sa zabezpečila efektívna implementácia opatrení. Transformácia teplárenstva má potenciál priniesť dlhodobé výhody, ako sú zlepšenie kvality ovzdušia, udržateľnosť výroby energie a ekonomická nezávislosť, avšak dôležité je aj jasne komunikovať tieto prínosy verejnosti.

Štúdia ukazuje desať alternatív pre nahradenie kotolne na zemný plyn v neperspektívnom stave. Zdôrazňuje, že súčasný stav kotolne s nízkou efektivitou výroby tepla je nevhodný, a preto je potrebné vykonať rekonštrukciu. Najvýhodnejšími riešeniami v prípade kotolne D, vďaka dostupnému zdroju geotermálnej energie, sa javia riešenia, ktoré pomocou tepelného čerpadla dodávajú viac ako polovicu tepla z tohto zdroja energie.

Táto štúdia sa zaoberá zlepšovaním energetickej hospodárnosti v marginalizovaných rómskych komunitách a identifikuje ciele, metodiku a kontext energetickej chudoby v týchto lokalitách. Predstavuje opatrenia na úrovni celej lokality aj na úrovni jednotlivých domácností, pričom zdôrazňuje realizované príklady a typológiu obydlí v segregovaných osadách. Záverom štúdia sú navrhnuté "mäkké" opatrenia na podporu domácností v oblasti energetickej efektivity.

Štúdia poskytuje technicko-ekonomické posúdenie štyroch variantov vykurovania a prípravy teplej vody pre projekt Prestupné bývanie – Luník IX.

V štúdii sú detailnejšie rozobraté štyri varianty riešenia:
1. kachľová pec, elektrické vykurovacie káble, elektrický zásobníkový ohrievač teplej vody.
2. individuálne tepelné čerpadlá so zásobníkom na teplú vodu v každej bytovej jednotke.
3. ústredné tepelné čerpadlo pre bytový dom.
4. ústredná kotolňa s kotlami na pelety pre bytový dom.

Tento materiál sa zaoberá konceptom energetických komunít v rámci EÚ politiky na podporu obnoviteľných zdrojov energie a klimatickej neutrality, pričom slovenská legislatíva rozlišuje medzi energetickým spoločenstvom a komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov. Energetické komunity sú navrhované ako riešenie na zmiernenie energetickej chudoby, ktorá postihuje 5 až 19 % populácie, vrátane marginalizovaných rómskych komunít, kde dosahuje až 50 %. Zhrnutie odporúča zapojenie samospráv a mimovládnych organizácií do projektov energetických komunít so zameraním na riešenie sociálnych výziev.

Táto štúdia sa zaoberá analýzou súčasného stavu a návrhom riešení pre rozvoj centrálneho zásobovania teplom v obci Lehota pod Vtáčnikom. Obsahuje posúdenie rôznych variantov riešení z hľadiska energetickej a ekonomickej efektívnosti, pričom hodnotí aj ich environmentálny dopad. Na záver sú porovnané výhody a nevýhody jednotlivých variantov, pričom sú vyzdvihnuté odporúčania pre ďalší postup.