Súčasný ekonomický systém je založený na viere v trvalý ekonomický rast, na cieľavedomej demontáži demokracie, privatizácii verejných služieb a na trhu deformovanom perverznými dotáciami. Jeho protagonisti ho označujú za historicky overený model, ktorý dokázal svoju životaschopnosť v súťaži s ťažkopádnou štátom kontrolovanou ekonomikou niekdajšieho sovietskeho bloku. Ako kedysi boľševici, aj oni tvrdia, že inej cesty niet.

Súčasný ekonomický model je obdobne zhubný a neudržateľný, ako jeho bývalý neefektívny konkurent. Voči obom modelom existuje perspektívna a výhodná alternatíva.

Ale či sa takáto alternatíva presadí, závisí najmä od toho, ako si spoločnosť dokáže osvojiť iný hodnotový systém a podriadiť mu reálnu politiku na všetkých úrovniach a či súčasný systém vôbec umožní takúto zmenu. Jedným z mnohých nutných predpokladov k presadeniu alternatívy je zásadná zmena smerovania medzinárodných finančných inštitúcií (MFI).

MFI zohrali kľúčovú úlohu pri presadení šokovej ekonomickej terapie v postkomunistických krajinách v 90. rokoch minulého storočia. Ich misie pôsobili neverejne a komunikovali takmer výlučne so špičkami ministerstiev financií a centrálnych bánk. Ich kľúčové návrhy zásadných ekonomických a legislatívnych opatrení mali dôverný charakter a až na výnimky o nich médiá vôbec neinformovali.

A tak napriek ich obrovskému vplyvu ostala činnosť MFI v krajinách strednej a východnej Európy v rozhodujúcom období veľkou neznámou. Týkalo sa to nielen drvivej väčšiny verejnosti, ale aj politikov a zákonodarných orgánov štátov, hoci tie v praxi podľa ich drastických odporúčaní urýchľovali privatizáciu dôležitých sektorov, liberalizovali obchod a ceny a škrtali verejné výdavky.

Odmietnutie odporúčaných receptov znamenalo prakticky okamžité zablokovanie prístupu k zahraničným úverom, po ktorých zruinované štáty volali. Za takýchto okolností bolo pre vlády takmer nemožné uplatňovať perspektívnu hospodársku, rozvojovú, sociálnu alebo environmentálnu politiku.

Činnosť MFI – najmä Medzinárodného menového fondu (MMF), Svetovej banky (SB) a Európskej investičnej banky (EIB) – v uvedenom období svedčí o ich nedemokratickej povahe a potvrdzuje potrebu principiálnej zmeny ich orientácie. Okrem nich sme monitorovali aj politiku Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR).

Aj po vstupe Slovenska do EÚ v máji 2004 a po zlepšení jeho postavenia na finančných trhoch si naša krajina požičiavala veľké sumy peňazí od MFI. EIB – najväčšia verejná finančná inštitúcia na svete – sa vďaka financovaniu diaľničného programu a ďalších kontroverzných investícií stala naším najväčším veriteľom.

Keďže v našom kontexte išlo o úplne novú tému a občianska verejnosť s ňou nemala absolútne žiadne predchádzajúce skúsenosti, zverejňovali sme nielen základné informácie o MFI, ich štruktúre, rozhodovacích mechanizmoch a prostredí, v ktorom pôsobili, ale aj o ich dôsledkoch na rozvojové krajiny a najmä o ich praktickej aktuálnej politike na Slovensku. Monitorovali sme ich operácie a praktiky a zverejňovali sme svoje zistenia.

Osobitným dôsledkom pôsobenia MFI počas troch posledných dekád 20. storočia, o ktorom sme priebežne informovali verejnosť na Slovensku, bolo podkopávanie podmienok pre udržateľný rozvoj v rozvojovom svete. Tzv. programy štrukturálnych zmien, ktoré mocensky presadili MFI, rozvracali miestne sociálne systémy, dramaticky zvyšovali spoločenské aj regionálne rozdiely v chudobných štátoch a zvyšovali ich závislosť od cudzej finančnej pomoci.

Okrem programov štrukturálnych zmien MFI v rozvojových krajinách úverovali gigantické projekty v oblasti dopravnej, ťažobnej a energetickej infraštruktúry, ktoré umožnili nielen ťažbu prírodných a energetických zdrojov a ich export do priemyselne rozvinutých štátov, ale aj privatizáciu ziskov z nich. Pôsobenie MFI v krajinách globálneho Juhu zanechalo po sebe rozsiahlu ekologickú spúšť a násilie voči domorodým obyvateľom nezlúčitelné s ľudskými právami uplatňovanými v tzv. vyspelých krajinách.

Výsledky

Od roku 1993 sme tvorili základy slovenskej „populárnej literatúry“ o MFI a ich úlohe pri presadzovaní neoliberálnej politiky. Vydali sme mnohé letáky, brožúry, manuály a štúdie o MFI a distribuovali sme ich občianskym skupinám, médiám, veľkému okruhu záujemcov a príležitostne aj politikom. Napríklad v roku 2000 sme dokončili rozsiahlu štúdiu o desaťročnom pôsobení SB a MMF na Slovensku. Zverejnili sme ju na viacerých verejných podujatiach v rámci výročného zasadnutia oboch inštitúcií v Prahe, kde sa stretla s veľkým ohlasom.

O MFI sme publikovali množstvo článkov v rôznych médiách a organizovali sme desiatky seminárov a školení pre aktivistov, na ktoré sme pozývali renomovaných lídrov odporu voči politike MFI a ich projektom z mnohých krajín.

Na Slovensku aj v zahraničí sme podporovali kampane občianskych iniciatív proti environmentálne a sociálne deštruktívnym programom a projektom, ktoré sa mali financovať z úverov MFI.

Napríklad v roku 1994 sme školili aktivistov organizácií protestujúcich proti poskytnutiu kľúčového úveru EBOR pre výstavbu jadrovej elektrárne v Mochovciach. Na podporu kampane sme organizovali medzinárodný tábor, zabezpečili sme vypracovanie odborných posudkov, absolvovali sme osobné konzultácie s členmi Rady riaditeľov v londýnskom sídle banky, na ktorom sme ich informovali o domácom odpore, nevýhodnosti úveru a bezpečnostných rizikách projektu a upozornili sme ich na rozpor navrhovaného úveru s oficiálnou politikou banky.

Veľa úsilia sme venovali zvýšeniu transparentnosti MFI. Až do konca 90. rokov nás nielen odmietali pripustiť k svojmu plánovaniu a rozhodovacím procesom (alebo nám umožnili iba formálnu účasť bez vplyvu na výsledné rozhodnutia), ale väčšinou nám neumožnili ani žiadny alebo včasný prístup k dôležitým materiálom, ktoré mali veľký vplyv na politiku a rozhodnutia vlády SR.

Našou najdlhšou kauzou v tomto smere bol úver EIB vo výške 200 mil. eur na „reštrukturalizáciu“ železníc v roku 1999. Tento úver bol podmienený prijatím opatrení s devastačnými dôsledkami pre národnú železničnú dopravu (EIB požadovala prepustiť veľkú časť železničiarov, zrušiť mnohé spoje, obmedziť príspevky štátu na prevádzku verejnej dopravy a rozpredať dôležitú železničnú infraštruktúru). O podmienkach pôžičky sa ale verejnosť pred podpísaním záväznej úverovej zmluvy vôbec nič nedozvedela a aj po jej uzavretí boli zverejnené iba všeobecné informácie. V spolupráci so železničnými odbormi sme preto vypracovali a zverejnili štúdiu, v ktorej sme vysvetlili predpokladané dôsledky úveru. EIB sa bránila informáciou, že takmer rovnaké úverové zmluvy podpísala aj so všetkými ďalšími krajinami strednej a východnej Európy, ktoré sa v prvej vlne uchádzali o vstup do EÚ. Takmer 4 roky sme sa márne pokúšali získať kópiu úverovej zmluvy z EIB aj ministerstva dopravy. V roku 2004 sme podali na ministerstvo dopravy žalobu a súdny spor sme vyhrali. V tom istom roku natočili holandskí filmári o tejto kauze dokument, na príprave ktorého sme sa zúčastnili. Film sme potom využili v kampani za reformu informačnej politiky EIB. Od roku 2005 vláda – vtedy ako jediná na svete – začala zverejňovať na internete všetky úverové zmluvy s EIB na verejné projekty.

V rokoch 2000 a 2001 sme sa neúspešne domáhali utajovaných dokumentov MMF, ktoré obsahovali odporúčania pre vládnu ekonomickú, sociálnu a environmentálnu politiku. Napriek stretnutiam s predsedom vlády SR, ktorý nám prisľúbil dokumenty poskytnúť a intenzívnej mnohomesačnej komunikácii s ministerkou financií a ďalšími vládnymi úradníkmi, guvernérom národnej banky a predstaviteľmi MMF, sme požadované dokumenty nezískali (s výnimkou niektorých menej podstatných). Kauzu sme zdokumentovali a zverejnili.

V roku 2000 sme sa neúspešne pokúšali ovplyvniť prípravu Stratégie pomoci SB pre Slovensko (v nej SB odporučila privatizáciu bankového sektora a reformu sociálneho systému), aj keď sme banke včas predložili podrobné a zdôvodnené podnety.

V nasledujúcich dvoch rokoch sme zverejnili prieskum účinkov vynútenej privatizácie bánk v iných krajinách. Naša negatívna kampaň síce prinútila SB umožniť mimovládnym organizáciám pod našou koordináciou účasť na príprave novej Stratégie pomoci v roku 2003, avšak naše odporúčania v záverečnom dokumente ani vtedy neakceptovala.

V súčinnosti s našimi partnermi v zahraničí sme preto podnikali kroky na zmenu politiky MFI, bojovali sme o ich podriadenie účinnej verejnej kontrole, podporovali sme účasť dotknutej verejnosti na ich rozhodovaní a viedli sme kampane za prijatie záväzných direktív, ktoré by demokratizovali a sprehľadňovali ich politiku (najmä pravidlá prístupu verejnosti k informáciám).

Od roku 2001 sme sledovali prípravu fondu na odstavenie jadrových elektrární. Mal byť financovaný EBOR s cieľom pomôcť krajinám strednej a východnej Európy v postupnom vyraďovaní starých reaktorov sovietskeho typu. Presadzovali sme, aby sa prostriedky fondu využili na podporu udržateľného rozvoja regiónu, ktorý bol prevádzkou elektrárne dlhodobo poškodzovaný (napríklad na zvyšovanie energetických úspor a využívanie obnoviteľných zdrojov energie) a aby sa predišlo zneužitiu fondu na podporu projektov, ktoré boli v rozpore s jeho účelom (napríklad na ďalšiu podporu jadrových technológií alebo energetických projektov na báze uhlia). Spolupracovali sme pri tom s okolitými samosprávami, odborármi a zamestnancami jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Dotknutým obciam sme sprostredkúvali informácie a skúsenosti podobných regiónov v iných krajinách. Aktivity súvisiace s fondom na odstavovanie jadrových elektrární prevzalo od roku 2006 Centrum na podporu trvalo udržateľných aktivít.

Zúčastnili sme sa medzinárodnej kampane CEE Bankwatch Network s cieľom prinútiť EIB zosúladiť jej agresívnu úverovú politiku so sociálnym a environmentálnym programom EÚ a zabrániť banke zneužívať slabú legislatívu v chudobnejších krajinách. Táto kampaň skončila úspešne. Prispela k tomu, že Európsky súdny dvor v novembri 2008 zrušil dovtedajší mandát EIB na investovanie mimo EÚ a podmienil ho súhlasom Európskeho parlamentu.

Od roku 2013 sme pripravovali argumentáciu proti nevýhodnému a predraženému financovaniu verejných investícií formou tzv. verejno-súkromných partnerstiev (PPP). Využili sme ju na podporu kampane ochranárov proti plánovanej výstavbe diaľnice D1 v úseku Turany – Hubová formou PPP. Európska komisia aj vďaka našej iniciatíve nesúhlasila s výstavbou úseku povrchovým variantom, ktorý by poškodil lokality zaradené do siete Natura 2000 a Ministerstvo dopravy SR upustilo od zámeru financovať tento projekt prostredníctvom PPP a výstavbu odsunulo.

Po štvorročnom úsilí sa nám v roku 2014 podarilo prispieť k zastaveniu prípravy výstavby plynovej kogeneračnej elektrárne v Považskom Chlmci. Tento projekt figuroval v zozname „zelených“ energetických projektov EIB. Po odhalení pochybení a nesprávnych postupov na strane investora slovenské úrady konania zastavili a EIB vzápätí stiahla svoje rozhodnutie tento projekt finančne podporiť.

Počas revízie klimatickej politiky EIB v roku 2015 sa nám v rámci siete CEE Bankwatch Network podarilo získať predbežný záujem banky o podporu pre rozvoj miestnej udržateľnej energetiky a družstevných iniciatív v energetike. Tento záujem však zatiaľ nepotvrdila oficiálne.

Výber z našej činnosti

Túto časť pripravujeme.