NOVEMBER 2012: Rýchlo vysychajúce zásoby konvenčnej ropy spustili globálnu naháňačku za náhradnými riešeniami. Ťažobné firmy intenzívne snoria za novými zdrojmi energie, aby si udržali zisky a politický vplyv a vlády im pritom sekundujú podporou falošných riešení.
Zastierajú tak svoj nezáujem a neschopnosť riešiť prehlbujúcu sa energetickú a klimatickú krízu: cez dotácie ťažby uhlia a jadrovej energetiky, podporu mechanizmu zachytávania a ukladania uhlíka v zemi až po prípravu podmienok na ťažbu a využívanie bridlicového plynu.
Táto deštruktívna metóda ťažby ohrozuje aj Slovensko – britská spoločnosť Aurelian Oil & Gas PLC má už niekoľko rokov povolenie na prieskum a skúma bridlicové podložie na východnom Slovensku [1]. Ťažobné spoločnosti, médiá [2] aj politici v mnohých európskych štátoch nekriticky presadzujú ťažbu bridlicového plynu ako perspektívne riešenie, ktoré spoločnosť vytiahne z energetickej krízy. Európski Priatelia Zeme vydali v septembri 2012 správu „Bridlicový plyn. Nekonvenčný a nechcený: argumenty proti bridlicovému plynu“. Ukazujú v nej vážne riziká spojené s ťažbou a využívaním bridlicového plynu a tento článok je jej zhrnutím.
Nekonvenčná ťažba
Bridlicový plyn je nekonvenčný druh zemného plynu, ktorý obsahuje prevažne metán a nachádza sa vo veľkých hĺbkach (1,5 až 6 km) v geologických celkoch zložených z ílovitej bridlice. Práve prostredie, v ktorom sa plyn nachádza, ho robí nekonvenčným zdrojom. Ílovitá bridlica alebo lupok je usadená hornina, ktorá sa skladá zo zhutneného kalu, ílu a iných jemne zrnitých hornín. Je krehká, ľahko sa láme a je nepriepustná, preto sa z nej plyn ťaží ťažšie, bez možnosti použiť bežné postupy. Proces, ktorý sa pri jeho ťažbe využíva, sa nazýva hydraulické štiepenie alebo frakovanie. Ide o vertikálne a horizontálne vŕtanie do veľkých hĺbok, pričom sa do vrtu natlačí zmes vody a granulovaných látok, napríklad piesku a rôznych chemikálií. Veľkým tlakom sa bridlicový útvar rozbije a z jeho pórov sa vytiahne plyn. Na povrch sa však okrem neho vracia aj odpadová voda znečistená použitými aj prirodzene sa vyskytujúcimi chemikáliami, vrátane ťažkých kovov.
Nové zásoby – všeliek na energetickú a klimatickú krízu?
Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že bridlicový plyn by mohol v roku 2030 tvoriť až sedem percent celkovej svetovej dodávky plynu. Jeho najväčším producentom sú v súčasnosti sú Spojené štáty americké a veľké zásoby bridlicového plynu sa nachádzajú aj v Číne, Argentíne, Mexiku a Južnej Afrike. Vo viacerých krajinách sa už robia prieskumné práce. Presný rozsah jeho zásob v Európe nie je jasný, najväčšie zásoby bridlicového plynu sa odhadujú vo Francúzsku, Rakúsku, Nemecku, Bulharsku, Dánsku, Holandsku, Rumunsku, Švédsku, Veľkej Británii a v Poľsku. Poľsko je aj najväčším zástancom jeho ťažby v Európe –viac ako dve tretiny z 30 prieskumných vrtov v Európe sa nachádzajú práve tam. Potenciálnym dobývacím územím je však aj východná časť Slovenska.
Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa v Európe odhaduje zásoba 35 biliónov kubických metrov technicky vyťažiteľného bridlicového plynu. Ak by jeho ťažba bola ekonomicky výhodná, mohla by táto zásoba pri súčasnej úrovni spotreby podľa tejto agentúry nahradiť dovoz plynu na 40 rokov. Aj preto sa bridlicový plyn často uvádza ako preklenovací zdroj medzi uhlím a obnoviteľnými zdrojmi energie. Zabúda sa pri tom na to, že bridlicový plyn je tiež fosílny zdroj energie a jeho spaľovanie zaťažuje atmosféru emisiami CO2. Ak by sa plány na ťažbu bridlicového plynu presadili, výrazne by sa utlmili snahy transformovať ekonomiku smerom k úsporám a efektívnemu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie.
Zástancovia ťažby zemného plynu tvrdia, že jeho spaľovanie produkuje v porovnaní s uhlím o polovicu menej emisií a môže sa teda považovať za „zelený zdroj energie“. Štúdia, ktorú nedávno zverejnila Európska komisia, však potvrdila, že energetické využívanie bridlicového plynu znamená oveľa vyššie emisie skleníkových plynov ako v prípade konvenčného zemného plynu alebo ropy. Okrem emisií, ktoré sa do atmosféry dostávajú spaľovaním, je totiž významným producentom skleníkových plynov práve ťažba a spracovanie bridlicového plynu. Ide najmä o metán, ktorý sa uvoľňuje, keď sa voda používaná pri frakovaní vracia späť na povrch obohatená o veľké množstvá plynu. Metán sa uvoľňuje aj cez trhliny, ktoré vznikajú pri vrtoch, počas procesu štiepenia a počas prepravy. Metán má podľa rôznych zdrojov až 20 krát silnejší radiačný účinok ako oxid uhličitý.
Ak teda zvážime celý produkčný cyklus, bridlicový plyn je pre klímu rovnako škodlivý alebo dokonca škodlivejší ako uhlie. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry by uplatnenie sa rozvoj priemyslu na báze bridlicového plynu pravdepodobne znamenal globálny nárast teplôt o viac ako 3,5 stupňa Celzia do konca tohto storočia [3]. V neprospech využívania bridlicového plynu ako preklenovacieho zdroja paliva pri transformácii globálnej energetiky z fosílnych na nefosílne zdroje však hovoria mnohé ďalšie argumenty. Tie ukazujú, že využívanie bridlicového plynu je zo všetkých uhlov pohľadu zlým riešením.
Voda, pôda a zdravie
Počas štiepenia je potrebné obrovské množstvo vody – pri každom cykle sa spotrebuje až 15 miliónov litrov vody, pričom jeden vrt je možné využiť na 10 ťažobných cyklov. To je ekvivalent ročnej spotreby vody 10 000 Európanov.
Okrem obrovskej spotreby vody je ďalším problémom jej kontaminácia. Tekutina používaná na štiepenie obsahuje asi 98 % vody a zvyšok tvoria rôzne chemikálie. Na jeden cyklus sa tak použije až 133 ton 300 rôznych druhov chemikálií. Aj keď ich chemické zloženie je vzhľadom na obchodné tajomstvo nejasné, chemikálie, ktorých zloženie je známe, patria k zdraviu ohrozujúcim látkam s karcinogénnymi (benzén, akrylamid a rôzne látky na báze ropy), mutagénnymi (benzén, etylénoxid) a inými toxickými účinkami. Ku kontaminácii podzemnej vody dochádza najmä pri spätnom prúdení kvapalín, pri preprave a počas rôznych priesakov pri nedostatočnom zabetónovaní vrtu. Väčšina použitých chemikálií využívaných počas ťažby ostane pod zemou a štúdie ukazujú, že môžu ohroziť zásoby pitnej vody. V Nemecku došlo v roku 2007 ku kontaminácii podzemnej vody benzénom a ortuťou z potrubia na odvod odpadovej vody z ťažby. Agentúra USA pre ochranu životného prostredia robí v súčasnosti prieskum o vplyve frakovania na kvalitu vody a verejné zdravie potom, ako došlo k mnohým sťažnostiam a žalobám v dôsledku vážnych ochorení a úhynu zvierat. V USA zaznamenali viac ako 1000 takýchto sťažností na kontamináciu vody.
Keďže ílovité bridlice obsahujú menšie množstvo plynu ako konvenčné zdroje, každý vrt sa využíva maximálne jeden a pol roka. Potom, ako sa vyťaží plyn v jednom vrte, navŕta sa ďalšie miesto v blízkosti, takže na 1 km2 sa môže vyskytovať viac vrtov. Štúdia, ktorú si dal vypracovať Európsky parlament [4], napríklad uvádza, že „do konca roka 2010 bolo v lokalite Barnett (USA) vyvŕtaných takmer 15 tisíc vrtov na ploche 13 tisíc km², t.j. hustota 1,15 vrtu na km².“ Okrem vrtov zaberá pôdu aj technika, kalové nádrže a cisterny. Ťažba bridlicového plynu zaberá nielen značné množstvo pôdy. Chemikálie, najmä spolu s prirodzene sa vyskytujúcimi rizikovými a rádioaktívnymi látkami z hĺbkových vrtov, ju môžu značne znečistiť alebo trvalo znehodnotiť.
Ťažba bridlicového plynu ohrozuje aj biodiverzitu a prináša zvýšenú hlučnosť. Podľa štúdie Priateľov Zeme Európa v oblasti vrtov v USA sa v ovzduší namerali zvýšené hodnoty benzénu, toluénu a xylénu. Ich zdrojom boli najmä výbuchy plynu z vrtných hláv, únik plynu z kompresných zariadení, v ktorých je plyn uskladnený pred transportom, vyparujúce sa chemikálie využívané pri frakovaní a únik látok prirodzene sa vyskytujúcich v zemi. Spomínané chemikálie môžu spôsobovať zdravotné problémy a zvyšujú riziko vzniku rakoviny.
Proces hydraulického štiepenia a vstrekovanie odpadovej vody použitej pri štiepení naspäť do vrtu môže súvisieť aj s niektorými menšími zemetraseniami. Odpadová voda použitá pri štiepení totiž pôsobí na zlomových líniách ako mazivo, dôsledkom čoho sa zosúvajú a dochádza k zemetraseniu a otrasom. Po dvoch zemetraseniach v oblasti Lancashire vo Veľkej Británii britská vláda uznala, že zemetrasenia boli spôsobené vstrekovaním tekutiny do vrtu a pripustila riziko ďalších otrasov.
Bridlicový plyn v Európe
Európska únia v súčasnosti nemá celistvý špecifický legislatívny rámec, ktorý by reguloval výskum a využívanie nekonvenčného plynu. Na ťažbu a získavanie bridlicového plynu sa vzťahujú niektoré zmluvy a nariadenia EÚ. Napríklad článok 113 Rámcovej smernici o vode zakazuje priame vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemnej vody. Vážnym nedostatkom v nariadení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) je fakt, že nariaďuje vykonávať posudzovanie vrtov iba ak rýchlosť ťažby presiahne 500 tisíc m3 denne. Bežný priemerný vrt bridlicového plynu však produkuje denne 250 tisíc m3, pričom táto rýchlosť rapídne klesá na 100 tisíc m3 plynu denne. Článok však nehovorí nič o hustote vrtov. Súčasná legislatíva neberie do úvahy ani kumulatívny vplyv viacerých paralelných vrtov.
Pozícia EÚ voči ťažbe bridlicového plynu v Európe bola ešte nedávno nejednotná, najmä pod vplyvom predsedníctva Poľska, ktoré tento typ ťažby presadzuje. Najnovšie štúdie zverejnené Európskou komisiou [5] v septembri 2012 však spochybňujú predchádzajúce výroky predstaviteľov EÚ a zdôrazňujú uhlíkovú intenzitu aktivít súvisiacich s ťažbou bridlicového plynu a ich negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí.
Vo viacerých európskych štátoch sa občania proti ťažbe postavili a v niektorých prípadoch, napríklad vo Francúzsku a v Bulharsku sa im podarilo presadiť jej úplný zákaz. V Rakúsku po protestoch prijali zákon podrobujúci ťažbu prísnym environmentálnym kontrolám, vďaka čomu spoločnosť OMV zastavila svoje zámery pre ich finančnú náročnosť. V Českej republike minister životného prostredia Tomáš Chalupa zrušil predbežnú licenciu na prieskumné vrty spoločnosti BasGasEnergia Czech a vyjadril sa, že hoci sa firma môže znovu uchádzať o licenciu, musí brať do úvahy základný verejný záujem, ktorým je ochrana vody, prírody a krajiny [6].
Na Slovensku zatiaľ neexistujú potvrdené ložiská bridlicového plynu, no potenciálne dobývacie územie má veľkú rozlohu. Ak by sa takéto ložiská potvrdili, hrozí, že vláda aj samosprávy zaslepené vidinou investícií a zamestnanosti prehliadnu environmentálne riziká ťažby a jej vplyvy na charakter krajiny a zdravie obyvateľov. Preto je potrebné, aby mimovládne organizácie a aktívni občania pozorne sledovali zámery a činnosť ťažobných firiem.
Spracovala Renáta Nemcová. Foto na titulnej stránke: morgueFile.
Poznámky:
1: http://www.sme.sk/c/6515826/piloti-hladaju-na-vychode-ropu.html
2: http://vat.pravda.sk/zem/clanok/63014-znamy-ekolog-podporil-tazbu-bridlicoveho-plynu/
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2012/cislo-39/americka-bridlicova-revolucia.html
http://www.guardian.co.uk/environment/2012/may/29/shale-gas-coal-climate-investor
3: Medzinárodná energetická agentúra (IEA), Máj 2012, ‘Golden Rules for a Golden Age of Gas’, str. 91
http://www.worldenergyoutlook.org/media/weowebsite/2012/goldenrules/WEO2012_GoldenRulesReport.pdf
4: „Vplyvy ťažby bridlicového plynu a bridlicovej ropy na životné prostredie zdravie ľudí“, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, Politické oddelenie A, Hospodárske a vedecké politiky, 2011, online:
http://www.europarl.europa.eu/committees/en/envi/studiesdownload.html?languageDocument=SK&;file=66739
5: http://ec.europa.eu/clima/policies/eccp/studies_en.htm