29.03.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

Zmena klímy Slovensko neobíde

klima oblakyJÚN 2013: Negatívne dôsledky zmeny klímy sú čoraz citeľnejšie aj na Slovensku. Jej najvýraznejším prejavom je všeobecne rastúca teplota vzduchu najmä po roku 1990. Všetky najteplejšie roky, letá a zimy sa vyskytli práve v posledných 20 rokoch, a vtedy bol prekonaný aj absolútny teplotný rekord.

Dokumentuje to aj prehľad klimatických extrémov od začiatku meteorologických pozorovaní v Hurbanove, kde sa vykonávajú kontinuálne pozorovania od roku 1871.

Nasledujúce hodnoty sú zároveň aj absolútnymi teplotnými extrémami zaznamenanými na území Slovenska:

Absolútne maximum, najvyššia nameraná teplota vzduchu: 40,3 °C, 20.7.2007
Najvyššia priemerná ročná teplota: 12,1 °C, rok 2000
Najteplejšie leto: 23,1 °C, rok 2003
Najteplejšia zima: 4,3 °C, zima 2006/2007
 

klima1

Obr.1 Krivka priemernej ročnej teploty vzduchu (T°C) v Hurbanove v období rokov 1871-2012
(zdroj údajov: SHMÚ)


Aj v posledných rokoch sa vyskytlo niekoľko extrémnych prejavov počasia. Predovšetkým to bol rekordne vlhký rok 2010, kedy spadlo na území Slovenska najviac zrážok od roku 1881. Po ňom nasledovali dva veľmi suché a teplé roky. Veľmi suchý rok sa vyskytol v roku 2003, v Kravanoch nad Dunajom za celý rok namerali 281 mm zrážok, čo bol historicky najnižší ročný úhrn zrážok nameraný na území Slovenska od začiatku meteorologických pozorovaní. Rok 2012 skončil v Hurbanove ako 4. najteplejší od roku 1871, odkedy sa tu vykonávajú meteorologické pozorovania (najteplejší rok sa na území Slovenska sa vyskytol v roku 2000).Výrazne sa však zvýšila aj priemerná teplota v jednotlivých mesiacoch roka (obdobie 1981-2010) v porovnaní s obdobím 1901-1970 (obr.2).


klima2Obr.2 Odchýlky priemerných mesačných teplôt na základe porovnania dvoch referenčných
období 1901-1970 a 1981-2010 v Hurbanove a Liptovskom Hrádku (zdroj údajov: SHMÚ)


Prejavy klimatickej zmeny sú citeľné najmä v letnom období, kedy sa čoraz častejšie objavujú dlhotrvajúce vlny horúčav. Napríklad počas najteplejšieho leta 2003 sa v Hurbanove vyskytlo až 61 tropických dní (dní s maximálnou teplotou 30 °C a viac), pričom dlhodobý priemer je na tejto stanici za celé leto18 tropických dní. Týka sa to aj ich priemerného nástupu. Kým v období 1951-1980 pripadal priemerný nástup prvého tropického dňa v Hurbanove na 12. júna, v období rokov 1981-2010 sa posunul na 6. júna. V posledných rokoch sa čoraz častejšie stáva, že prvý tropický deň sa objavuje už na konci apríla.

Zvyšuje sa aj počet teplých nocí. Napríklad kým v minulosti sa priemerne za celé leto vyskytovali na juhu Slovenska asi 2 tropické noci (minimálna teplota neklesne pod 20 °C) v letách po roku 2000 to býva aj 6 až 10 tropických nocí. V noci z 30. júna na 1. júla 2012 sa na viacerých miestach juhozápadného Slovensku dokonca vyskytla tzv. supertropická noc, keď minimálna teplota vzduchu neklesla pod 25 °C.

Všetky letá od roku 1990 mali na Slovensku kladnú teplotnú odchýlku od normálu a od roku 2007 boli všetky letá veľmi teplé (obr. 3). Najteplejšie leto od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území sa vyskytlo v roku 2003. Jeho priemerná teplota na juhozápadnom Slovensku mala rovnakú hodnotu, ako majú normálne letá v oblasti stredného Talianska a východného pobrežia Španielska (Barcelona).

V minulosti sa však vyskytovali aj skutočne studené letá, posledné sa vyskytlo v roku 1984. Práve striedanie teplých, normálnych a studených liet by malo byť prirodzenou súčasťou podnebia v strednej Európe. Táto prirodzená premenlivosť klímy sa však po roku 1990 vytratila, pričom sa vyskytujú už len teplotne nadpriemerné letá (obr. 3). Celkový rast priemernej teploty leta možno pozorovať aj na základe porovnania teploty liet v období rokov 1961-1990 a 1981-2010 (obr. 4).  


klima3

Obr.3 Odchýlky priemernej teploty liet (jún-august) v Hurbanove od dlhodobého
priemeru (zdroj údajov: SHMÚ)

 

klima4

klima5
Obr.4 Porovnanie priemernej teploty leta (T °C) na Slovensku v období rokov 1961-1990
a 1981-2010 (autor: Jozef Pecho)


V súvislosti s tým sa zvýrazňuje aj celková extrémnosť počasia, ktorá sa prejavuje aj zväčšujúcou sa časovou a priestorovou nerovnomernosťou v rozložení zrážok (obr. 5). Celkové otepľovanie spôsobuje intenzívnejší výpar a následné vysušovanie krajiny, no zároveň vedie aj k zvyšovaniu početnosti veľmi silných búrok (teplý vzduch je schopný absorbovať viac vodnej pary). Preto v letnom období vypadávajú zrážky hlavne pri búrkach. So silnými búrkami sú spojené aj iné nebezpečné poveternostné javy ako krupobitie a silné nárazy vetra. Nebezpečné sú však najmä intenzívne lejaky, ktoré spôsobujú lokálne povodne. Naopak v oblastiach, kde sa búrky nevyskytnú, môže pretrvávať sucho. Podľa klimatických scenárov sa očakáva, že bude menej zrážok najmä na juhu Slovenska (až o 20 %) a viac zrážok bude vypadávať v zime.


klima6
Obr.5 Priestorové rozloženie mesačného úhrnu zrážok (mm) na Slovensku v mesiaci
august 2012 (zdroj: SHMÚ)


V dôsledku zvýšenia priemernej ročnej teploty vzduchu takmer o 1 °C oproti obdobiu 1901-1970 prišlo k posunutiu klimatických pásiem a vegetačných výškových stupňov. Podnebie, ktoré bolo v minulosti charakteristické pre najteplejšie regióny Slovenska, sa premiestnilo do severnejšie položených oblastí západného Slovenska. V dôsledku toho sa objavili aj rôzne invazívne rastlinné a živočíšne druhy, škodcovia, patogény a buriny, do vyšších polôh napríklad migrovali kliešte, ktoré sú zdrojom rôznych infekčných chorôb (encefalitída, lymfatická borelióza, anaplazmóza). Dlhšie obdobia so suchom zvyšujú nároky na vlahu, s čím súvisia vyššie náklady na umelé zavlažovanie. Rovnako pestovanie plodín sa musí prispôsobovať zmeneným klimatickým podmienkam. Obdobia s horúčavami predstavujú zase zdravotné riziká najmä pre starších a chorých ľudí.

Klimatológovia a hydrológovia na Slovensku upozorňujú na riziká otepľovania klímy a zmeny režimu zrážok už od osemdesiatych rokov 20. storočia. V roku 1991 vznikol Národný klimatický program ČSFR (bývalej Československej republiky). V rokoch 1995, 1997, 2001, 2005 a 2009 boli vydané aj správy o klimatickej zmene a ich dôsledkoch pre územie Slovenska, ktoré schválila vláda SR. Ich súčasťou boli aj klimatické scenáre, ktoré upozornili na negatívne dôsledky klimatickej zmeny.


Autor: Pavel Matejovič. Foto na titulnej stránke: morgueFile.


Zdroje:

Klimatický archív Slovenského hydrometeorologického ústavu
Národný klimatický program SR
http://www.shmu.sk/sk/?page=1
http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/climate/climate.html
http://www.nun.sk/

 

Search