JÚL 2013: Od roku 2014 môže mať Slovensko v rukách nový nástroj na priblíženie fondov EÚ občanom. Európska komisia sa rozhodla decentralizovať časť rozhodovania o fondoch tak, aby sa na ňom mohli zúčastňovať miestni aktéri. Zatiaľ sa ale zdá, že Slovensko túto šancu „prepasie“.
Komisia vychádza z doterajších skúseností s financovaním rozvoja vidieka prostredníctvom nástroja LEADER. Ten dal právomoc rozhodovať o používaní peňazí európskeho rozpočtu tzv. miestnym akčným skupinám (MAS). Sú to združenia obcí, miestnych podnikateľov, mimovládnych organizácií aj aktívnych občanov zainteresovaných na aktivitách v prospech rozvoja vidieka. Hlavne v krajinách starej Únie boli tieto skúsenosti pozitívne.
Komisia preto navrhla nový nástroj – Miestny rozvoj vedený komunitami (CLLD – Community Led Local Development), ktorý v novom rozpočtovom období 2014 – 2020 bude môcť využiť každý operačný program. V členských krajinách, ktoré túto možnosť využijú, CLLD zvýši účasť verejnosti nielen na rozhodovaní o fondoch EÚ, ale aj na plánovaní rozvoja svojich regiónov.
Slovensko je zatiaľ voči tomuto novému nástroju veľmi rezervované. Dôvodov k tomu môže byť niekoľko.
Prvým problémom, na ktorý človek presadzujúci využívanie tohto nástroja narazí, je minimálna informovanosť ministerstiev. Samozrejme, k neznámym veciam je najväčší odpor. Čeliac tlaku na rýchle míňanie fondov EÚ ministerstvá volia overené metódy rozhodovania o fondoch a zaužívané typy projektov.
Ďalším je nevôľa rezortov delegovať kontrolu nad peniazmi na nižšie úrovne alebo úplne mimo ne. Ministerstvá nedôverujú samosprávam, že dokážu efektívne a včas využiť európske peniaze. V mnohých prípadoch odôvodnene, pretože doterajšie skúsenosti s účinkovaním krajov ako sprostredkovateľských orgánov sú rôzne. Ale najmä – každý rezort si chce ponechať rozhodovaciu právomoc nad celým balíkom, ktorý si počas programovania vylicitoval. Zjednoduší im to život, keďže väčšinu z budúcich fondov EÚ majú aj tak implementovať žiadatelia z verejného sektora.
Navyše, Slovensko nevytvorilo žiadne nástroje a mechanizmy na medzirezortné plánovanie, rozhodovanie a riadenie verejných financií. Rigidný rezortizmus je jeden z dôvodov, prečo mnohé verejné politiky vykazujú slabé výsledky pri plnení svojich cieľov. Chýba mechanizmus, ktorý by viacerým ministerstvám umožnil prepojiť časti svojich operačných programov a spoločne dozerať nad využívaním nástroja CLLD. To je problém aj preto, že viaceré strategické priority pre Slovensko majú prierezový charakter a ich napĺňaniu účinne bráni práve rezortizmus.
Maslo na hlave má aj Európska komisia. Členským štátom vysiela dvojaké a nejednoznačné signály. Na jednej strane zavádza mechanizmy ako CLLD, ktoré sú - aspoň v slovenských podmienkach - nové a nebudú sa dať etablovať bez fázy testovania a určitej neistoty. Na druhej strane nastavuje také implementačné podmienky, ktoré „tlačia“ na rýchle čerpanie fondov. Vytvorila tzv. výkonnostnú rezervu, ktorá motivuje štáty k „efektívnemu“ plneniu záväzkov. Ak štát splní vytýčené míľniky, dostane trochu navyše. Zárveň to ale odrádza od skúšania nových foriem realizácie regionálnej politiky – najmä tam, kde účinná regionálna politika neexistuje, a kde je teda najakútnejšia potreba uplatňovania nových nástrojov typu CLLD, globálnych grantov alebo inovatívnych prístupov (napr. k rozvoju miestnej ekonomiky, budovaniu decentralizovanej miestnej energetiky, podpore nových modelov poskytovania verejných služieb a podobne). Ministerstvá v obave z pomalého splnenia cieľov a straty „bonusov“ ani neuvažujú o nových formách podpory a vracajú sa k zabehnutým stereotypom. Bez ohľadu na to, aké ovocie tieto stereotypy v minulosti prinášali.
A tak aj v novom programovom období ostane zrejme dominovať centrálne riadenie a priestor pre miestne iniciatívy a rozvoj územia vedený priamo zainteresovanými miestnymi aktérmi bude minimálny.
Na druhej strane, nový nástroj, ktorý by mohol doplniť LEADER, sa teší veľkej pozornosti regiónov. Možnosť získať kontrolu nad rozhodovaním o peniazoch na regionálny rozvoj podnecuje spory medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami. Združenie miest a obcí Slovenska ostro vystupuje proti zástupcom krajov. Regionálne prostredie je záujmovo roztrieštené, a to nahráva snahám ministerstiev udržať status quo v rozhodovaní o fondoch.
Ďalším problémom je nesprávne chápanie podstaty nástrojov riadenia fondov zdola. Skúsenosti zo súčasného programového obdobia na Slovensku ukazujú, že LEADER bol využívaný najmä ako dodatočný balík peňazí na plátanie dier v obecných rozpočtoch. Podľa tejto logiky sa pripravuje aj Integrovaný regionálny operačný program. Chýba mu jasná stratégiu a tak zrejme ostane iba nástrojom financovania umelo pospájaných kompetencií miestnych samospráv. Reálny prínos takéhoto programu k cieľom, ktoré si stanovilo Slovensko alebo ktoré vyžadujú naše celoeurópske záväzky, sa však bude dať preukázať iba ťažko.
Akútna potreba nových prostriedkov do poloprázdnych komunálnych rozpočtov ide proti logike nástrojov na riadenie fondov zdola. „Zdola“ je u nás stále chápané v zmysle „na úrovni obcí“. Podstata nástroja LEADER je ale v tom, že otvára prístup k fondom širokému spektru miestnych partnerov a iniciatív a umožňuje im spoločne usmerňovať rozvoj regiónu. Na Slovensku však LEADER ostal pevne v rukách obecných úradov.
Slovensko vykázalo absolútne najvyšší podiel peňazí, ktoré sa cez LEADER presunuli na financovanie aktivít samospráv (vyše 90 %). Na jednej strane je to prirodzené, keďže tento nástroj celkom na začiatku vo všetkých krajinách rozbiehali samosprávy. Na druhej strane je nerovnovážnosť delenia peňazí medzi sektormi príliš veľká a je potrebné sa zamýšľať, kde je v nastavení miestnych akčných skupín a ich činnosti problém a do akej miery tento nástroj v konkrétnom živote plní svoje zamýšľané poslanie.
Otázny je aj reálny prínos investícií v rámci LEADER - ale aj ostatných operačných programov - k rozvoju regiónov. V mnohých prípadoch sa pod touto hlavičkou financovali kozmetické a tuctové opatrenia pri obnove obcí a v oblasti cestovného ruchu. Námestia a chodníky vydláždené drahou zámkovou dlažbou, umelé parky, zastávky, ihriská, vynovené kostoly, upravené pamiatky, propagačné výrobky na jedno použitie, tony vytlačených informačných materiálov rôznej kvality. Tieto a podobné výstupy majú od tvorby lokálnych pracovných miest a rozvoja miestnej ekonomiky na míle ďaleko. Aj keď o nich rozhodli ľudia na miestnej úrovni.
Prínos uplatňovania nástroja LEADER na Slovensku sa takmer ani nedá vyhodnotiť. Ministerstvu pôdohospodárstva chýba akýkoľvek objektívny hodnotiaci systém. Preto mnohí spochybňujú výber miestnych akčných skupín, ktoré získali alokáciu, a to zbytočne vytvára živnú pôdu pre konfliktné situácie. Krajine tak chýba cenný vstup pre formovanie nových nástrojov pre nové programové obdobie. Argument, že LEADER je automaticky dobrý príklad a preto má zmysel začať využívať aj CLLD, ktorý z neho vychádza, tak ostáva nepodložený.
Napriek tomu sa nástroj CLLD môže aspoň v malom rozsahu na Slovensku etablovať. Návrh operačného programu Efektívna verejná správa pod vedením Ministerstva vnútra aj vďaka práci splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudí z mimovládneho sektora obsahuje samostatnú prioritnú os pre CLLD. Ak by aj žiadny iný operačný program tento nástroj neprevzal, mohla by práve táto os slúžiť ako testovací priestor pre zbieranie skúsenosti s participatívnym riadením verejných peňazí a s tvorbou demokratických rozhodovacích procesov pri rozvoji regiónov.
Možno práve tento skromný priestor v kombinácii s budúcim nástrojom LEADER ukáže, že aj na Slovensku je dostatočný potenciál pre rozvoj stabilnej a silnej regionálnej ekonomiky postavenej na aktívnych angažovaných miestnych občanoch, organizáciách a podnikateľoch spolupracujúcich so samosprávami.
Súčasné nastavenie budúcich fondov EÚ je však - vzhľadom na čas a možnosti, ktoré Slovensko malo – možné považovať za nevyužitú príležitosť v oblasti demokratizácie verejnej politiky.
Autor Miroslav Mojžiš je koordinátorom programu Fondy EÚ v združení Priatelia Zeme-CEPA a pracuje ako národný koordinátor siete CEE Bankwatch Network. Autor fotografie na titulnej strane: Štefan Kordoš.