MAREC 2009: Jedným z dôsledkov finančnej krízy je aj intenzívna diskusia o stave – a udržateľnosti – globálneho finančného systému. V snahe odhadnúť, kam táto debata môže vyústiť, je užitočné pozrieť sa na jej hlavných aktérov. A posúdiť, či vôbec môžu byť súčasťou riešenia.

 

Pozri, kto ti radí

Európska komisia a Rada vymenovala Skupinu expertov, ktorí majú kľúčovým európskym inštitúciám radiť, ako reformovať finančný systém. Zdravý rozum by našepkával, že vzhľadom na mieru závažnosti zlyhávania systému a jednotlivých inštitúcií finančného sektora, budú experti reprezentovať rôzne myšlienkové prúdy (vrátane kritických) a rôzne záujmové skupiny v spoločnosti. Nie tak v rozvinutej Európe. Kontrolu nad politickými odporúčaniami pre budúcnosť bola v našom priestore zverená tzv. Larosièreovej skupine, ktorá združuje ľudí priamo spojených s finančným priemyslom a inštitúciami spojenými so súčasnou krízou. Ide o ľudí, ktorí napriek svojmu postaveniu na blížiacu sa finančnú krízu a jej rozsah neboli schopní upozorniť, z ktorých mnohí sú priamo personálne prepojení s finančnými korporáciami a ktorí „zhodou okolností“ patria k silným stúpencom deregulácie finančného sektora a tzv. tvrdej línie neoliberálnych politík. Práve tomuto vplyvnému myšlienkovému prúdu kritici pripisujú zásadný podieľ na zodpovednosti za súčasnú krízu.

Larosièreova skupina

Jacques de Larosière v 90. rokoch pôsobil ako šéf Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá bola hnacím motorom privatizácie v strednej a východnej Európe (foto na titulnej strane je prevzaté zo stránky www.daylife.com).

Larosière je v súčasnosti vo vedení Eurofi, think-tanku, ktorý sa venuje lobingu v oblasti finančného sektora. V marci 2008 zverejnil portál Eurofi článok, v ktorom Larosière odporúčal, aby banky napríklad kládli väčší dôraz na odhadovanie rizík spojených s úvermi, no varuje pred „urýchlenými závermi“ v prospech silnejšej regulácie. Zlepšenia, ktoré potrebujeme „by mali byť výsledkom lepších štandardov a princípov, na ktorých sa zhodne [finančný] priemysel.“ [1]

Rainer Masera je bývalý riaditeľ dcérskej spoločnosti Lehman Brothers v Taliansku. Ivestičná banka skrachovala v dôsledku obrovských strát spôsobených nebonitnými pôžičkami.

Onno Ruding je poradcom CitiGroup, vlastníka Citibank, ktorú zachraňujú miliardy dolárov amerických daňovníkov. Ruding varuju pred rizikom „agresívnej regulácie“ a domnieva sa, že riešením krízy sú „opravné opatrenia“.

Otmar Issing sa len šesť mesiacov potom, čo ukončil svoje pôsobenie v Európskej centrálnej banke stal poradcom finančného giganta Goldman Sachs, kde pôsobí doteraz [2]. Je členom správnej rady nadácie F. A. Hayeka v Nemecku.

Callum McCarthy pôsobil ako šéf britského regulačného Úradu pre finančné služby, ktorý ešte v roku 2007 obhajoval „jemnú reguláciu“ tzv. hedge fondov [3], ktoré sú považované za jeden z faktorov súčasnej krízy. Úrad je obviňovaný z toho, že v dôsledku vlastnej nekompetentnosti, nechal padnúť banku Northern Rock.

Leszek Balcerowicz, poľský reformátor, autor tzv. „šokovej terapie“ a stúpenec deregulácie, je šéfom bruselského think-tanku Bruegel. Medzi jeho členov patria Deutsche Bank, Goldman Sachs, Unicredit a Fortis (jedna z prvých európskych bánk, ktorá bola nútená požiadať o záchranu z verejných peňazí). Zavedenie voľného trhu je podľa Balcerowicza „z dlhodobého hľadiska najlepšou zábezpekou pre demokraciu. [Bez nej] by občianska spoločnosť zdegenerovala na záujmové skupiny, ktoré by ohrozovali ekonomický rast a predstavovali by jed pre verejný život.“ [4]

José Pérez Fernández pracuje pre InterMoney, ktorá poskytuje poradenstvo v oblasti finančných trhov najväčším svetovým bankám.

Lars Nyberg je kariérny bankár, momentálne na čele Švédskej národnej banky. Pripojil sa k varovaniam pred „prílišnou horlivosťou“ v súvislosti s reguláciou, ešte v januári 2008 patril medzi odporcov regulácie hedge fondov.

Zdalo by sa byť rozumné, že ekonomická recesia súčasných (a predpovedaných) rozmerov otvorí diskusiu o zásadných reformách finančného sektora. Na to, aby boli európski lídri vôbec schopní identifikovať, aké reformy sú potrebné, by však museli byť schopní počúvať hlasy nielen tých, ktorí sú spojení so záujmovými skupinami pevne previazanými so súčasným systémom. Hoci v spoločnosti prebiehajú živé debaty o možných reformách, skupina v zložení Larosière a spol. nebude schopná tieto debaty reflektovať, ani zužitkovať. Skutočnosť, že Komisia vybrala práve týchto ľudí, aby zohrali kľúčovú rolu v debate na úrovni EÚ je hlboko znepokojujúca.

 

Viac informácií o Skupine Larosière nájdete na stránke http://www.corporateeurope.org/docs/would-you-bank-on-them.pdf.