NOVEMBER 2008: Stály rastie spotreby energie vo svete má fatálny vplyv na tempo čerpania zdrojov fosílnych palív. Prirodzenou reakciou na túto skutočnosť je zvyšovanie cien energií. Stále častejšie sa skloňuje pojem energetická chudoba.
Odrazom rozvojového ekonomického modelu, ktorý je založený na využívaní fosílnych palív, je však aj drastické zhoršovanie stavu životného prostredia a klimatické zmeny.
Energetická chudoba je často definovaná ako vynakladanie viac než 10 % príjmu na udržanie teplého domova. Ako vážny sociálny problém sa prvýkrát objavuje v 70. a 80. rokoch 20. storočia v súvislosti s rastúcimi cenami ropy a s oslabením systémov sociálnej ochrany a prvou vlnou liberalizácie a privatizácie energetického trhu. Podľa slov Fintana Farrella, riaditeľa Európskej siete proti chudobe (EAPN) sa energetická chudoba netýka len rastúcich cien. „Musíme sa zaoberať tromi rozhodujúcimi faktormi: zabezpečením primeraného príjmu, spravodlivou tvorbou cien a znížením spotreby prostredníctvom energetickej efektívnosti,“ vysvetľuje Farrell.
Balík energetických opatrení, ktorý v súčasnosti dokončuje Rada a Parlament EU, obsahuje opatrenia voči energetickej chudobe. Avšak podľa Farrella, „pokiaľ EÚ neuzná prístup k energii za základné sociálne právo a nebude chrániť povinnosť univerzálneho práva na prístup k cenovo dostupným, nepretržitým a kvalitným službám verejného záujmu, hrozí, že z jej krokov sa stanú len prázdne sľuby.“
Britská europoslankyňa Eluned Morgan zo Socialistickej skupiny EP chápe ako prvý krok k znižovaniu cien energií úplnú liberalizáciu energetického trhu v EÚ a zlepšenie konkurencie. Je však otázne, do akej miery samotné opatrenia energetického trhu dokážu odstrániť energetickú chudobu, nakoľko ceny energií, ktoré platia drobní spotrebitelia, sa odvodzujú od cien ropy a zemného plynu na svetových trhoch. EÚ je však zodpovedná za poskytovanie univerzálnych a verejných služieb a za poskytovanie ochrany ohrozeným spotrebiteľom, najmä tým s nízkym príjmom. Musí preto urobiť oveľa viac, než doteraz, aby zabezpečila lepší prístup k informáciám, väčšiu transparentnosť, možnosť výberu či zastúpenia. Ruka v ruke s tým by malo kráčať uvedomovanie si vlastných práv občanov v súvislosti s ich potrebami na energie.
Eluned Morgan verí, že národné regulačné orgány musia získať väčšie právomoci a taktiež sa musí zlepšiť spoluprácu v rámci EÚ, aby sa zaistila efektívna konkurencia a dostupné ceny pre spotrebiteľov. „EÚ by mala presvedčiť členské štáty, aby navrhli definíciu energetickej chudoby na národnej úrovni a pripravili Národné energetické akčné plány, ktoré budú zahŕňať aj opatrenia sociálnej inklúzie a energetickej efektívnosti. Komisia by mala monitorovať tieto kroky, koordinovať a zverejňovať údaje a najlepšie postupy,“ vysvetľuje Eluned Morgan.
Členské štáty EÚ sa k fenoménu energetickej chudoby a k jeho riešeniu stavajú rôzne. V Belgicku predstavujú ad-hoc schémy záchrannú sieť pred vysokou spotrebou a cenami, pričom v zime sa poskytuje peňažná pomoc ľuďom, ktorí inak nie sú odkázaní na sociálne dávky. Vo Veľkej Británii sa viac zaužíval termín palivová chudoba (fuel poverty) než energetická chudoba (energy poverty). Zákazník je klasifikovaný v rámci schémy palivovej chudoby, ak vynakladá 10 % mesačného príjmu na faktúry za energiu. Švédsko preferuje starostlivosť o „ohrozených zákazníkov“ pomocou mechanizmu, ktorý funguje na úrovni samosprávy. Zákazníci, ktorí nedokážu platiť účty za energiu, získavajú poukážku na energiu. Francúzsko sa stará o ohrozených zákazníkov prostredníctvom mechanizmu sociálnych taríf. Taliansko zabezpečuje minimálnu spotrebu pre zákazníkov, ktorí majú ťažkosti splácať účty za energiu.
Slovensko a energetická chudoba
Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky boli priemerné výdavky súkromných domácnosti za rok 2007 s hlavným živiteľom rodiny, ktorý je zamestnanec, za elektrinu 4 388 Sk, za plyn 3 936 Sk a za ústredné kúrenie a teplú vodu 4 742 Sk. Rodiny SZČ vydali za elektrinu 4 457 Sk, za plyn 4 255 Sk a za ústredné kúrenie a teplú vodu 3 918 Sk. Starobný dôchodca musel zaplatiť za elektrinu 6 752 Sk, za plyn 8 043 Sk a za ústredné kúrenie a teplú vodu 5 767 Sk. Osoby, ktoré nespadali do vyššie spomenutých kategórií, mali výdavky za elektrinu 4 830 Sk, za plyn 3 868 Sk a za ústredné kúrenie a teplú vodu 4 450 Sk.
Sociologička Zuzana Kusá v tejto súvislosti upozorňuje na dáta z EU-SILC 2006, publikované na jeseň 2007. EU-SILC je kľúčové zisťovanie príjmov a životných podmienok, ktoré sa od roku 2005 robí každý rok na Slovensku tak, ako v iných európskych štátoch. Energetická chudoba sa zisťuje odpoveďou na otázku, či si respondent môže alebo nemôže dovoliť udržiavať v dome primerané teplo. Na túto otázku odpovedalo v roku 2006 záporne spolu 9,7 % respondentov. „Veľké rozdiely sú však medzi domácnosťami pracujúcich, nezamestnaných a dôchodcov. Až 17,6 % domácností nezamestnaných nemôže v byte udržiavať primerané teplo. Treba tiež vedieť, že EU-SILC, podobne ako iné reprezentatívne zisťovania, nezahŕňa ľudí žijúcich v nedokumentovaných obydliach a ani rómska populácia, žijúca v osadách, v ňom nie je dostatočne zohľadnená. Preto možno usudzovať, že podiel ľudí, trpiacich nedostatkom tepla, je na Slovensku väčší,“ hovorí Zuzana Kusá.
Starosta Rudňan sa o problémoch s vykurovaním sociálnych bytov nízkeho štandardu vyjadril takto: "..Obrátil som sa na ministra výstavby: „Byty staviate, ale z čoho mám vykurovať domy, keď Rómovi nik nedá drevo zadarmo? Keby bol v chatrči, bude so ženou kradnúť drevo, zavrú ho na tri roky a čo potom?“ Na ministerstve mi odpovedať nevedeli. Teraz sme riešili pripomienky pani Botošovej, splnomocnenkyne vlády pre rómsku otázku, ohľadne systému vykurovania. Mali sme hotový celý projekt, ale zastupiteľstvo ho neschválilo. Bol založený na vykurovaní štiepkami a lisovanými segmentami pre biomasové pece Brantner. Boli by sme naraz vykúrili viacero bytov. Za štiepku by obec platila len 5 % z celkových nákladov, čo nie je veľa. Poslanci však projekt neschválili, čím vznikla patová situácia. Je to spôsobené tým, že v zastupiteľstve sedia ľudia, ktorí len vizuálne žijú s Rómami, vidia ich v obciach, no nikdy s nimi nepracovali."
Spotreba energie vo svete a klimatické zmeny
Johann Kandler, rakúsky odborník na klimatické zmeny, ktorý dlhodobo podporuje pôvodných obyvateľov Amazónie, hovorí, že pôvodcami klimatických zmien sú predovšetkým aktivity priemyslu a poľnohospodárstva a životný štýl tzv. vyspelých štátov. Klimatické zmeny sú odrazom rozvojového ekonomického modelu, ktorý je založený na využívaní fosílnych palív. „Tento “fosílny”model nedominuje iba v energetike a doprave, ale odvíja sa od neho aj rozvoj chemického či metalurgického priemyslu, poľnohospodárstva a vôbec celý dnešný konzumný životný štýl. Viac než 80 % negatívnych ľudských vplyvov na klimatické zmeny má priamy súvis s fosílnymi palivami,“ hovorí Johann Kandler.
“Fosílny” rozvojový model prináša okrem dramatických zmien klímy a ničenia životného prostredia aj iné problémy. Boj o kontrolu nad ubúdajúcimi prírodnými zdrojmi – a tým aj boj o ekonomický a politický vplyv na lokálnej, regionálnej aj medzinárodnej úrovni – podnecuje vojny a terorizmus, spôsobuje hladomor, chudobu, choroby, znásobuje davy utečenecov a koncentruje moc v rukách priemyslu a ním manipulovaných politických štruktúr. Tento model zvyšuje závislosť medzi krajinami a je zdrojom množiacich sa spoločenských problémov a napätí. Je najvyšší čas nahradiť neefektívny fosílny model systémom na báze obnoviteľných zdrojov energie. Veľa ľudí si myslí, že závislosť ekonomiky od fosílnych palív je prirodzená. V skutočnosti je táto závislosť umelým produktom konkrétnych záujmových skupín, udržiavaným a cieľavedome posilňovaným v posledných 50 rokoch.“Stojí za ním predovšetkým ropný priemysel a jemu príbuzné odvetvia (najmä zbrojovky, automobilky a letecký priemysel), podporované politikmi a ich organizáciami závislými na príjmoch z tohto priemyslu a financované bankovým sektorom,“ vysvetľuje Johann Kandler.
Spotreba energie z fosílnych palív vo svete však stále rastie, pričom jej rozdelenie je nespravodlivé: 25 % svetovej populácie spotrebuje 70 % všetkej vyrobenej energie. Hlavnými spotrebiteľmi sú predovšetkým tzv.vyspelé štáty, kým chudobné krajiny majú prístup k energii obmedzený a takmer 2 miliardy ľudí žiaden. Nenásytnosť „vyspelého“ sveta má fatálny vplyv na zhoršujúce sa klimatické zmeny. Tie sa prejavujú všade, najmenej v Európe a najviac v rozvojových krajinách. Trpia nimi najslabší a najzraniteľnejší.
Avšak aj v najbohatších oblastiach sveta – v USA a EÚ – žijú ľudia trpiaci energetickou chudobou. Je preto paradoxné, keď vlády stále investujú do výstavby ropovodov a diaľnic a do podpory využívania fosílnych palív.
Východiskom z dnešnej situácie poznamenanej rastúcou energetickou chudobou na jednej strane a klimatickými zmenami a znečisťovaním prostredia na strane druhej je cesta úplne opačná - podpora pre efektívne a citlivé využívanie obnoviteľných zdrojov energie a programy energetických úspor. Realita tomu ale nenasvedčuje. Celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie dnes predstavuje iba 3,4 %, pričom ich technicky využiteľný potenciál je niekoľkonásobne vyšší a technické možnosti existujú a sú všeobecne známe. Cielená a systémová podpora do tejto oblasti by bola najlepšou odpoveďou nielen na potrebu zvyšovania energetickej nezávislosti regiónov, ale aj na riešenie značnej časti globálnych sociálnych a environmentálnych problémov.
Spracovala Eva Bednáriková, Priatelia Zeme. Obrázok na hlavnej stránke je prevzatý od Action Press/Rex Features zo stránky www.guardian.co.uk.