OKTÓBER 2008: V roku 2001 sa objavili závažné podozrenia z korupcie a zneužívania postavenia štátnymi úradníkmi na Úrade vlády SR pri rozhodovaní o prostriedkoch predvstupovej pomoci EÚ. Výsledkom škandálu bolo prepustenie niekoľkých úradníkov a odvolanie podpredsedu vlády Pavla Hamžíka.
Čo však bolo vážnejšie, peniaze z predvstupového programu PHARE, ktoré mali slúžiť aj na prípravu systému pre zvládnutie niekoľkonásobne väčšieho balíka, boli preč a Slovensko nemalo v roku 2004 pripravené ani systémové nástroje, ani dostatočné personálne kapacity na to, aby dokázalo dobre spravovať miliardy eur zo štrukturálnych fondov. V čase začatia čerpania štrukturálnych fondov EÚ, tak mali postupy súvisiace s rozhodovaním o týchto financiách značné nedostatky. Boli netransparentné, neumožňovali verejnú kontrolu, vôbec neriešili možnosť konfliktu záujmov, a tak stále existovalo riziko zneužitia týchto prostriedkov.
Priatelia Zeme-CEPA preto v roku 2004 iniciovali vytvorenie pravidiel, ktoré by umožnili verejnú kontrolu, vylúčili možnosť konfliktu záujmov a eliminovali zneužívanie fondov EÚ. Výsledkom bolo Uznesenie vlády SR číslo 797/2004, ktorým boli dané základné princípy pre transparentné nakladanie s fondami EÚ. Princípy sa mali premietnuť do postupov na úrovni ministerstiev a ďalších organizácií, ktoré sú zodpovedné za riadenie a spravovanie európskych fondov na Slovensku. Jedným z hlavných prínosov uznesenia 797/2004 bolo, že sa v ňom prvýkrát upravovali postupy a procesy, ktoré predtým neboli jednotné. Ako príklad dobrej praxe boli tieto pravidlá ocenené aj predstaviteľmi Európskej komisie.
V roku 2007 - na konci prvého, skráteného programového obdobia 2004-2006 - vydali Priatelia Zeme-CEPA publikáciu, v ktorej zhodnotili uplatňovanie týchto pravidiel v praxi. Výsledky ukázali, že mnohé z pravidiel neboli dodržiavané, aj keď ich vláda schválila a jednotlivé ministerstvá sa nimi mali riadiť. Problematická bola napríklad transparentnosť rozhodovania, prístup žiadateľov k informáciám o možnostiach predkladania žiadostí o príspevok, zabezpečenie nezaujatosti pri hodnotení a výbere žiadostí, dodržiavanie pravidla pre zákaz konfliktu záujmov a podmienky práce monitorovacích výborov. Bolo zrejmé, že bez silných a jednoznačne vynútiteľných pravidiel sa situácia nebude veľmi zlepšovať.
Krokom vpred, aj keď len malým, bolo zahrnutie pravidiel z uznesenia číslo 797/2004 do metodických usmernení Centrálneho koordinačného orgánu (CKO), ktoré boli vydané v roku 2007. Niektoré pravidlá boli síce spresnené, ich hlavný problém – nevynútiteľnosť – však zostal nevyriešený.
V týchto dňoch vydali Priatelia Zeme-CEPA aktuálnu analýzu, ktorá hodnotí uplatňovanie pravidiel pre EÚ fondy v prvom roku programovacieho obdobia 2007-2013. Publikácia sumarizuje dodržiavanie opatrení na ochranu pred netransparentnosťou, zneužívaním a konfliktom záujmov, ktoré boli najskôr definované v uznesení vlády č 797/2004 a potom premietnuté do metodických usmernení Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR ako centrálneho koordinačného orgánu (CKO) pre Národný strategický referenčný rámec (NSRR) [1].
Z prieskumu dodržiavania pravidiel, ktorý uskutočnili Priatelia Zeme-CEPA v auguste a septembri tohto roku, vyplýva, že napriek čiastkovým zlepšeniam, hlavne pri sprístupňovaní informácií pre žiadateľov, majú štátne úrady problémy s dodržiavaním schválených opatrení. Najrizikovejšie je hodnotenie a výber jednotlivých projektov, pretože nie je vyhodnocovaná kvalita práce hodnotiteľov. Možnosti postihu hodnotiteľov a členov výberových komisií v prípade porušenia ich povinností sú veľmi obmedzené. V súvislosti s hodnotením projektov je problémom aj fakt, že ministerstvá nie sú striktne viazané rešpektovať rozhodnutie výberových komisií: v niektorých prípadoch zaviedli právomoc ministra meniť závery zo zasadnutia výberovej komisie, niektoré operačné programy navyše dokonca uvádzajú, že stanovisko výberovej komisie má len odporúčací charakter.
V monitorovacích výboroch, ktoré dohliadajú nad realizáciou jednotlivých programov, majú zástupcovia štátnych inštitúcií nadpolovičnú väčšinu a členovia monitorovacích výborov nemajú zaručené práva na dostatočný prístup k informáciám súvisiacimi s projektmi. Ich práca je preto veľmi často iba formálna.
Oproti predchádzajúcemu obdobiu (2004 – 2006) sa zhoršilo zverejňovanie informácií o schválených projektoch. V súčasnosti sa zverejňujú iba tri základné informácie: názov organizácie, názov projektu a pridelená suma financií. To však na účinnú kontrolu a prevenciu pred konfliktom záujmov nestačí. Pre kontrolu kvality hodnotenia je potrebné zverejňovať aj informácie o obsahu projektov (na čo má projekt slúžiť a čo má byť jeho výsledkom).
Na programy cezhraničnej spolupráce, Program rozvoja vidieka a Operačný program Rybné hospodárstvo sa dodržiavanie opatrení vôbec nevzťahuje. Dôsledkom toho je netransparentnosť rozhodovania a v programoch cezhraničnej spolupráce aj nekoordinované a nedostatočné zverejňovanie informácií pre žiadateľov.
Z našich zistení vyplýva, že spravovanie štrukturálnych fondov je netransparentné a riziko zneužívania je naďalej vysoké. Dôvodom je, že súčasné pravidlá nie sú účinné, ani vynútiteľné. Ak chceme, aby rozhodovanie o 11 miliardách eur, ktoré Slovensko dostane z fondov EÚ (teda z verejných peňazí), bolo kontrolovateľné, je potrebné preniesť protikorupčné opatrenia z uznesení vlády do zákona. Návrh zákona o pomoci a podpore z fondov Európskeho spoločenstva, o ktorom v októbri a novembri 2008 rozhodne Národná rada SR, je na to dobrou príležitosťou.
Viac informácií nájdete v našich tlačových správach:
Protikorupčné opatrenia sa v eurofondoch nedodržiavajú
Zákon o EÚ fondoch musí zaviesť efektívne protikorupčné opatrenia