SEPTEMBER 2008: Viac ako 20 tisíc ľudí od 17. do 21. septembra spoločne diskutovalo o tom, ako spraviť zo sna o “inom, lepšom svete” realitu. Európske sociálne fórum – najväčšie regionálne stretnutie občianskych hnutí sa tento rok konalo vo švédskom Malmö.
Priatelia Zeme sa na fórach zúčastňujú od ich začiatku v roku 2002, keď vo Florencii ako jedni z prvých vystúpili s ostrou kritikou Európskej investičnej banky kvôli podpore projektov nesúcich veľké environmentálne a sociálne riziká kvôli nedostatku transparentnosti jej aktivít. O rok neskôr v Paríži zástupca Priateľov Zeme-CEPA upozorňoval na význam verejných služieb a riziká spojené s privatizáciou vodárenstva. Na londýnskom fóre v roku 2004 pripravili Priatelia Zeme inštaláciu znázorňujúcu dôsledky nezákonného spaľovania plynov, za ktoré sú zodpovedné korporácie ťažiace ropu v Nigérii.
Tohtoročné Európske sociálne fórum reagovalo na aktuálne témy ako potravinová kríza či energetická chudoba; pretrvávajúce problémy ako napríklad dopady aktivít korporácií v chudobných a málo rozvinutých krajinách tzv. “globálneho juhu”, postupné ukrajovanie z verejných priestorov v mestách a ich “komodifikácia”, teda premena na tovar, kriminalizácia občianskych hnutí a ich zastrašovanie “bezpečnostnými” či “antiteroristickými” opatreniami, klimatické zmeny a “klimatická spravodlivosť”.
Program Európskeho sociálneho fóra tvorilo viac ako 200 seminárov a workshopov, kultúrne podujatia, neformálne stretnutia aktivistov a verejné zhromaždenia. Jeho poslaním je vytvorenie priestoru pre rozvíjanie alternatív voči neoliberálnym politikám. V Malmö tento priestor využili napríklad aktivisti venujúci sa problému privatizácie vodárenstva a prístupu k jeho službám, ktorí na fóre vytvorili pan-európsku sieť. Jej cieľom je upozorňovať, že právo na vodu je ľudské právo (ako súčasť medzinárodne garantovaného práva na primeraný životný štandard), podporovať iniciatívy participatívneho riadenia vodárenských služieb, vystupovať proti politickým tlakom na ich privatizáciu a tiež vystupovať proti tomu, aby boli rozvojová pomoc a obchodné politiky EÚ využívané ako nástroj na privatizáciu vodárenstva v krajinách tzv. globálneho juhu.
Privatizácia verejných služieb je už tradične nosnou témou sociálnych fór. Pre aktivistov, expertov na problematiku verejnej politiky, ale aj ľudských práv, a odborárov zastupujúcich záujmy zamestnancov v sektore verejných služieb je veľmi dôležitá možnosť vymieňať si informácie a skúsenosti o ich (fungujúcom) verejnom riadení. Takéto príklady stále existujú a sú o to vzácnejšie, že prežívajú v prostredí obrovského tlaku zo strany vlád v jednotlivých štátoch, ale aj zo strany inštitúcií EÚ. Tie už niekoľko rokov tvrdo presadzujú postupnú privatizáciu verejných služieb, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom zavádzania tzv. “vnútorného trhu” do verejného sektora, prípadne vytváraním verejno-súkromných partnerstiev. Východiskom alternatívy voči privatizácii je poznanie, že verejný sektor zlyháva v dôsledku zlej správy. Riešením teda nemusí byť zrušenie verejného prostredníctvom privatizácie, ale demokratizácia a efektívnejšia verejná kontrola. Znamená to transparentnosť (verejnosť má prístup k informáciám), politickú zodpovednosť, autonómiu (v rámci existujúcich pravidiel) a spoluúčasť verejnosti na rozhodovaní. Príkladom zo stredovýchodnej Európy je komunálny podnik Debrecínske vodárne. Debrecín v 90. rokoch dvakrát odolal tlaku na privatizáciu vodárenských služieb. Mesto sa rozhodlo ponechať vodárne vo verejných rukách vytvorením verejného podniku Debreceni Vizmu. Prostriedky na nutné investície získali z predvstupových fondov EÚ, štátnych dotácií a z dlhodobého úveru zo súkromnej banky, ktorý bol refinancovaný Európskou investičnou bankou. Výsledkom sú nielen relatívne nízke ceny za vodu (nižšie ako v mestách, ktoré na privatizáciu pristúpili) ale aj podpora zamestnanosti (podnik vytvoril 300 nových pracovných miest).
Prínosom sociálneho fóra je, že témy a problémy umiestňuje do širšieho kontextu, v ktorom existujú. Sociálne vylúčenie účastníci rozoberali v nadväznosti na sociálne práva a práva na prístup k základným službám. Európa má byť priestorom spravodlivosti, mieru a solidarity, takže sa ľudským právam treba venovať v celej ich šírke: občianskym a politickým ako aj sociálnym a ekonomickým. Demokratizácia sa nemôže týkať len politického systému, ale musí zasahovať do spoločenského života v širšom zmysle a týkať sa médií, vzdelávania aj kultúry. A veľkou témou nielen sociálneho fóra, ale aj politického diskurzu súčasnosti vôbec ostáva politická reprezentácia a legitimita sociálnych hnutí, ktoré sa snažia rozvíjať alternatívy k často veľmi tristnému statu quo. K tejto téme sa čoskoro vrátime.