Jednou z priorít EÚ je znižovanie emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020. Cestou k tomuto cieľu je, okrem iného, masívne využívanie alternatívnych, obnoviteľných zdrojov v doprave a energetike. Tie však nie sú liek na všetko.
Rozpaky nad biopalivami
Čo sa týka pohonných látok, počiatočné nadšenie z biopalív pomerne rýchlo vystriedala skepsa. Na adresu priemyslu, ktorý už vo veľkom začal preorientovávať poľnohospodárstvo z výroby potravín na produkciu technických energetických plodín, sa zniesla nielen kritika environmentálnych a rozvojových organizácií, ale čoraz viac aj inštitúcií bojujúcich proti globálnej chudobe.
EÚ sa tak so svojím cieľom dosiahnuť 10-percentný podiel biopalív v doprave v priebehu 12 rokov ocitlá pred dilemou – dokonca až takou veľkou, že predseda Európskej komisie Manuel Barroso na sklonku mája zverejnil na webovej stránke EK internetový dotazník, prostredníctvom ktorého môže verejnosť v EÚ hlasovať o tom, či má EÚ trvať na tomto svojom cieli alebo ho má zásadne revidovať. (Hlasovať môžu aj občania Slovenska: http://ec.europa.eu/commission_barroso/president/focus/cap/index_en.htm).
Je jasné, že uplatňovanie takejto priority v energetickej politike EÚ by malo nebývalé sociálne a environmentálne vplyvy, najmä na krajiny tzv. globálneho Juhu. Už dnes celosvetová kritika biopalív argumentuje vysokými cenami potravín, environmentálnymi dôsledkami veľkoplošného pestovania energetických monokultúr, ale aj samotnou energetickou bilanciou výroby biopalív. Pestovanie technických plodín pre biopalivá totiž vďaka energeticky náročnému procesu pestovania, zberu úrody a jej transformácie na palivá neznižuje emisie CO2 v konečnom dôsledku natoľko, ako si technologickí optimisti pôvodne mysleli. Aj preto medzinárodné organizácie bijú na poplach.
Klimatická Aliancia v rezolúcií, ktorú schválila na poslednej výročnej konferencii začiatkom apríla 2008 v nemeckom Aachene, žiada EÚ a národné vlády, aby venovali oveľa viac pozornosti sociologickým, ekologickým a environmentálnym vplyvom produkcie a využívania palív z biomasy. Európski Priatelia Zeme vydali začiatkom júna tlačovú správu, v ktorej tvrdia, že nahradzovanie pestovania potravín technickými plodinami na výrobu biopalív prispieva ku globálnej potravinovej kríze a spôsobí hlad ďalším miliónom chudobných ľudí. Medzinárodné environmentálne a rozvojové organizácie vyzvali Európsku Komisiu a hlavy európskych štátov, aby sa vzdali sa cieľa 10-percentného podielu biopalív v doprave do roku 2020 a zrušili príslušné podporné stimuly na jeho dosiahnutie. Kritizujú aj nevšímavosť EÚ voči riziku, že svojou podporou biopalív Únia prispieva k rastu cien potravín a k ich nedostatku vo svete.
Podľa analýzy týchto organizácií rozmach produkcie biopalív (presadzované najmä EÚ a USA) je zodpovedný za 30-percentný nárast cien potravín. K tomuto tvrdeniu sa dokonca prikláňa aj Medzinárodný menový fond. EÚ je najväčším používateľom a producentom paliva biodiesel na svete. Odborníci Európskej Komisie odhadujú, že dosiahnutie uvedeného cieľa si vyžiada spotrebu asi 20 % svetovej produkcie rastlinných olejov. Tento cieľ by podľa konzervatívneho odhadu samotnej Európskej Komisie vyvolal rast cien obilovín o 3 – 6%, čo by v priebehu 12 rokov priviedlo k hladu 100 miliónov ľudí.
Programový koordinátor Priateľov Zeme Európa pre biopalivá Adrian Bebb vyhlásil, že “biopalivá sú nesprávnou odpoveďou na naše klimatické a energetické problémy. Je morálne nezodpovedné používať úrodu na sýtenie áut, kým ľudia hladujú. EÚ preto musí prehodnotiť svoju podporu pre výrobu biopalív a investovať do rozumných riešení, ako sú energeticky čistejšie autá a zvyšovanie energetických úspor v Európe”.
Rastúci hlad vo svete
Oxfam, medzinárodná organizácia zaoberajúca sa rozvojom a pomocou chudobným štátom pred časom vyhlásila, že za súčasnú potravinovú krízu nesú zodpovednosť najmä bohaté krajiny, lebo znížili podporu rozvojovým štátom a začali podporovať výrobu biopalív. Rob Bailey, politický poradca Oxfam International k tomu dodal, že "honba za biopalivami v kontexte vierohodných a nestranných názorov, podľa ktorých biopalivá prehlbujú globálnu potravinovú krízu, je nemorálne a neobhájiteľné”.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun ešte na sklonku apríla vyzval svetové spoločenstvo k okamžitým a koordinovaným krokom na riešenie globálnej potravinovej krízy. Uviedol, že asi 100 miliónov ľudí, ktorí doteraz nepotrebovali pomoc, si už nemôže dovoliť kupovať potraviny. Svetový potravinový program OSN preto už požiadal o uvoľnenie dodatočných 775 miliónov dolárov na pomoc týmto ľuďom.
Koncom mája ministri pre miestny a regionálny rozvoj EÚ diskutovali o zvýšení finančnej pomoci rozvojovým krajinám, pretože zdražovanie potravín ohrozuje iný politický cieľ Únie - znížiť do roku 2015 počet hladujúcich vo svete o polovicu. Pred 8 rokmi sa hlavy 190 krajín dohodli na ambicióznom projekte “Rozvojové ciele milénia”, v ktorom sa okrem iného zaviazali poskytnúť pomoc rozvojovým krajinám v takej výške, aby počet ich obyvateľov, ktorí trpia hladom a chudobou klesol o polovicu do roku 2015. Od podpisu deklarácie však priemerné svetové ceny potravín vzrástli o 75 %.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová 1. júna vyhlásila, že na tohtoročnom summite krajín G8 bude apelovať na spoločný boj proti rastúcim cenám potravín. Zdôraznila, že je potrebné zabezpečiť, aby sa poľnohospodárske oblasti nepremenili na oblasti výroby biopalív.
Vyrieši dilemu jadrová energetika?
Na vlnu zostrujúceho sa sporu o budúcnosť produkcie biopalív nasadol aj jadrový priemysel. Jadrová lobby využíva pádne argumenty proti politike podpory biopalivám na ideologickú reštauráciu jadrovej energetiky v Európe.
Juraj Zamkovský, výkonný riaditeľ Priateľov Zeme-CEPA, k tomu konštatuje: “Pokusy riešiť globálne zmeny klímy a energetickú krízu masívnou produkciou biopalív, ktorá marginalizuje výrobu potravín, je cesta do slepej uličky. Produkcii biopalív – ak sa majú stať súčasťou udržateľného riešenia globálnych problémov - treba postaviť jasné hranice a vhodný rámec. Jadrová cesta je však principiálne neprijateľná, technicky zložitá, finančne neopodstatnená a environmentálne neudržateľná.”
Dobrým riešením je podľa neho politika stimulujúca k úsporám energie a k rozumnému využívaniu obnoviteľných energetických zdrojov. Spôsoby, ako ju realizovať, sú dlhodobo známe, technicky nekomplikované, bezpečné a finančne aj environmentálne udržateľné. To jediné, čo potrebujú, je podľa Zamkovského politická vôľa tých, čo rozhodujú a dobre nastavené podporné nástroje.
Ďalšie informácie pozri v článku Možnosti atomu? Zůstaňme nohama na zemi