MÁJ 2008: Medzinárodný menový fond (MMF) je jednou z najvplyvnejších medzinárodných verejných inštitúcií, ktorá presadzovaním programov štrukturálnych reforiem ovplyvňuje politické a ekonomické rozhodnutia vlád v celosvetovom rozsahu, ale najmä v treťom svete.

 

Tieto programy majú ďalekosiahle negatívne spoločenské a environmentálne následky, pretože neberú do úvahy špecifiká jednotlivých krajín. Preto zameriavame svoju pozornosť na dôsledky pôsobenia MMF v krajinách tretieho sveta, ktoré sú zmietané hospodárskymi krízami.

Slovensko je od rozdelenia federácie v roku 1993 členskou krajinou MMF. Na rozhodnutia tejto inštitúcie, ktoré rámcujú celú ekonomickú politiku vlády, však naša krajina nemá prakticky nijaký vplyv (SR disponuje zanedbateľnými 0,18 % hlasov). Rokovania medzi MMF a SR sú neverejné a ich výsledky sa až donedávna utajovali. Priatelia Zeme-CEPA žiadali zverejnenie všetkých utajovaných dokumentov MMF týkajúcich sa návrhov ekonomických reforiem vláde Slovenska od pádu komunizmu. MMF viackrát odmietol poskytnúť Priateľom Zeme informácie o jeho odporúčaniach a pokynoch pre slovenskú vládu, ktoré sa zakladajú na vykonštruovanej potrebe ekonomického rastu bez ohľadu na jeho sociálne a ekologické dopady. 

Priatelia Zeme-CEPA pozorne sledujú medzinárodnú kampaň za reformu MMF a za riešenie krízy zadĺžených krajín tretieho sveta. O podiele MMF na vzniku tejto krízy informujeme verejnosť (pozri našu stránku). Podporujeme požiadavky našich medzinárodných partnerov na demokratizáciu pôsobenia MMF a prijatie záväzných a vynútiteľných smerníc pre jeho činnosť.  

V slovenských médiách nedávno preletela správa o tom, že v Medzinárodnom menovom fonde sa začínajú diať zmeny. Jedným z hlavných záverov správy bolo, že 2,7 % hlasovacích práv sa odníme priemyselne vyspelým štátom a dostanú ich rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky sveta. Odpoveď na otázku, či sa pomery v MMF skutočne menia a či je dôvod na optimizmus, poskytuje nasledujúci článok od Roberta Weissmana:

 

Nedávno skončili jarné zasadnutia Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Tentokrát bez masových protestov, zanechajúc po sebe iba stručné odkazy na dohody – alebo skôr nezhody – medzi ministrami financií. Lenže problémy, ktoré stelesňujú obe inštitúcie sa nezmenšili iba preto, že nie sú práve v centre pozornosti.

Došlo k nejakým zmenám v Medzinárodnom menovom fonde? Alebo sme len svedkom ďalšieho z mnohých prípadov uplatňovania dvojakého metra v globálnej ekonomike?
Výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu (MMF) Dominique Strauss-Kahn hovorí, že „potreba zásahov verejného sektora“ do globálnej finančnej krízy „je čoraz očividnejšia“. Strauss-Kahn prízvukuje potrebu globálneho fiškálneho stimulu a píše, že „správne načasovaný a cielený fiškálny stimul môže zvýšiť celkový dopyt a podporiť súkromnú spotrebu počas kritickej fázy“. MMF oznámil svoju podporu pre plán fiškálnych stimulov v Spojených štátoch amerických – v krajine so značným rozpočtovým deficitom a masívnym zahraničným dlhom.

Podpora štátnej intervencie je v priamom rozpore s dlhodobou stratégiou MMF podporovať len tie vlády v chudobných krajinách, ktoré boli schopné nasadiť ekonomike „zvieraciu kazajku“, vyžadujúc „štrukturálne reformy“ – sériu fundamentalistických trhovo-orientovaných, pro-korporátnych stratégií, vrátane hyperreštriktívnych makroekonomických postupov.

Zatiaľ neexistujú dostatočné dôkazy o tom, že by MMF začal meniť móresy, ktoré dosiaľ uplatňoval v rozvojových krajinách. Možno sa však časy menia, či sa to už MMF páči alebo nie.

Moc MMF je odvodená z jeho role vrátnika k medzinárodným finančným a donorským kruhom. Medzinárodní veritelia a vládni donori poskytujúci zahraničnú pomoc sa pri udeľovaní úverov a finančnej podpory obmedzujú len na tie krajiny, ktoré požívajú priazeň MMF. Vychádzajú z predpokladu, že MMF je kompetentný stanoviť, či prijímateľské krajiny vedú rozumnú ekonomickú politiku, a teda či vedia hospodáriť s pôžičkami a prostriedkami zahraničnej pomoci.

MMF využíva svoju úlohu vrátnika k úverom tak, že žiada od všetkých krajín stereotypné uskutočňovanie fundamentalistickej trhovo-orientovanej agendy slepej deregulácie, predaja verejného majetku korporáciám (privatizáciu), otvorenia ekonomiky zahraničným investorom, rušenia colných poplatkov a redukcie štátnych výdavkov.

Existujú nepopierateľné dôkazy zlyhania politickej agendy MMF. Plošná privatizácia viedla k enormnej koncentrácii bohatstva a podnietila korupciu. Deregulácia prispela k finančným krízam, vrátane tých, ktoré boli predzvesťou súčasnej globálnej krízy v Spojených štátoch. Celkový ekonomický model ožobráčil desiatky miliónov ľudí a zanechal rozvojové krajiny v ešte väčšej biede. Limity štátneho rozpočtu a inflačné ciele bránili krajinám zvýšiť zúfalo potrebné investície do zdravotníctva a vzdelávania.

Sám Nezávislý hodnotiaci výbor MMF zistil, že fond vyžaduje od chudobných krajín, ktoré neplnia ním stanovené inflačné ciele, aby odklonili väčšiu časť novej darcovskej pomoci. Namiesto toho, aby boli ďalšie prostriedky donorov využité napríklad v zdravotníctve, musia ich krajiny použiť na budovanie zahraničných rezerv alebo splácanie domácich dlhov.

Aj keď MMF sľúbil, že bude reformovať spôsob určovania úverových podmienok pre chudobné krajiny, posledná správa od Eurodadu – Európskej siete pre dlhy a rozvoj – potvrdzuje, že podmienky stanovené MMF sa počas uplynulých šiestich rokov nezmenili, ani čo sa týka množstva, ani ich charakteru.

Jedna vec sa však zmenila. Opakované zlyhanie MMF zapôsobilo na krajiny so stredne veľkými príjmami, ktoré svoje dlhy splatili, a žiadne nové si už neberú.

A to má zase dva dôsledky. MMF, aspoň nateraz, už stratil väčšinu krajín so stredne silnou ekonomikou – stále však drží v železnom zovretí najchudobnejšie krajiny sveta. A zároveň MMF zažíva svoju vlastnú finančnú krízu. Jeho rozpočet totiž závisel od úrokových platieb krajín so stredne silnou ekonomikou.

Rozvojové krajiny kvôli finančným problémom MMF slzy neronia. Ako hovorí Cheikh Tidiane Dieye z organizácie Environment and Development in Africa (ENDA – Životné prostredie a rozvoj v Afrike) so sídlom v Senegale, MMF konečne prežíva vážnu rozpočtovú krízu na vlastnej koži. Básnická spravodlivosť tohto výroku je zrejmá. „MMF roky nariaďoval Senegalu škrty výdavkov štátneho rozpočtu. Následkom toho sme nemohli investovať do zdravotníctva, školstva a iných základných služieb. Ak bude stratu finančnej moci MMF sprevádzať aj strata politickej moci, bola by to dobrá správa pre všetkých Afričanov.“

Riadiaci orgán MMF práve schválil návrh, podľa ktorého prepustí asi 20 percent svojich zamestnancov a predá časť svojej zlatej rezervy, aby vytvoril fond, z ktorého bude financovať svoje administratívne operácie v budúcnosti.

Zlato sa však nemôže predať bez schválenia USA a americkí predstavitelia v MMF nemôžu podporiť jeho predaj bez súhlasu Kongresu.

Zdravotnícke, rozvojové a odborové organizácie v Spojených štátoch sa mobilizujú s cieľom podmieniť schválenie predaja zlatej rezervy Kongresom dosiahnutím zásadných zmien v politike MMF. Minulý týždeň 80 amerických organizácií, vrátane Action Aid International USA, AFL-CIO, Africa Action, Bank Information Center, Essential Action (ktorej predsedám), 50 Years is Enough, Global AIDS Alliance, Health GAP, Jubilee USA Network, the ONE Campaign, Oxfam America, RESULTS USA, Service Employees International Union (SEIU) a Student Global AIDS Campaign vyzvalo Kongres, aby neschválil predaj zlata bez toho, aby sa dosiahla ozajstná zmena v MMF.

V liste sa píše, že Kongres by mal vyžadovať od MMF nasledovné:

- odstúpiť od uplatňovania nadmerne reštriktívnych cieľov na znižovania rozpočtových deficitov a inflácie;
- vyňať rozšírené financovanie zdravotníctva a školstva v rozvojových krajinách z rozpočtových limitov, ktoré zaviedol MMF;
- umožniť rozvojovým krajinám využívanie finančnej pomoci zo zahraničia na nimi definované účely;
- nepodmieňovať rušenie dlhov dodržiavaním škodlivých politických a ekonomických podmienok;
- zverejniť kľúčové dokumenty, ktoré sú v súčasnosti utajované.

Ak sa predaj zlata schváli, MMF sa stane finančne sebestačným a Kongres USA bude mať oveľa menšiu moc požadovať zmeny v jeho fungovaní. Súčasná príležitosť sa teda tak skoro nebude opakovať. Nie je jasné, kedy sa autorizácia predaja zlata pred Kongres dostane, ale môže sa stať, že sa táto otázka bude naťahovať až do roku 2009.

Možno, že MMF je pod vedením Strauss-Kahna, ktorý prevzal vedenie tejto inštitúcie len v septembri minulého roku, pripravené prehodnotiť svoje trhovo-fundamentalistické, pro-korporátne recepty pre chudobné krajiny. Vo vyhlásení, ktoré MMF zverejnil minulý týždeň, sa píše, že africké krajiny nemusia zvyšovať úrokové sadzby ako reakciu na infláciu vyvolanú zvýšením cien potravín a palív, a že v niektorých prípadoch sú dovolené aj štátne subvencie. To možno považovať za detský krôčik správnym smerom.

Ale ak MMF nebude sám v krátkej dobe pripravený opustiť svoju doterajšiu dlhodobú politiku voči chudobným krajinám, onedlho možno nebude mať na výber.

Demokratický poslanec Barney Frank za štát Massachusetts je predsedom Finančného výboru Snemovne reprezentantov, ktorá musí schváliť predaj zlata ešte predtým, ako sa touto otázkou začne zaoberať celá Snemovňa reprezentantov. Na oslave 20-teho výročia organizácie Bank Information Center Frank ostro odsúdil politiku štrukturálnych reforiem a vyhlásil, že predaj zlata bude autorizovaný iba v prípade, že MMF predá aj ďalšie zlato v prospech rušenia dlhov chudobných krajín, pričom jasne povedal, že súhlas s predajom zlata bude podmieňovať zmenami v politike MMF.
 

Autor článku Robert Weissman je vydavateľ washingtonského mesačníka Multinational Monitor (http://www.multinationalmonitor.org) a riaditeľ organizácie Essential Action (http://www.essentialaction.org). Originál článku je dostupný sa stránke http://lists.essential.org/pipermail/corp-focus/2008/000283.html, autor chystá ďalšie dva nadväzujúce články na túto tému. Preklad: Michaela Marsíková. Publikované so súhlasom autora. Obrázok je prevzatý zo stránky dc.indymedia.org/front.php3?article_id=30689.