APRÍL 2008: 4. apríla 2008 sme si pripomenuli 40. výročie zavraždenia Dr. Martina Luthera Kinga.Ak by USA pokračovali v odstraňovaní rozdielov medzi príjmami čiernych a bielych rovnakým tempom, ako od doby zavraždenia Kinga, príjmy by sa vyrovnali o 537 rokov.
Ak by vyrovnávanie rozdielov v majetku podľa rasy napredovalo tak, ako od roku 1983, bude trvať 634 rokov, kým afroamerické rodiny dosiahnu rovnaký majetok ako biele.
A to je ešte optimistický pohľad na vec.
Posledná správa Programu o nerovnosti a verejnom blahu Inštitútu pre politické štúdie s názvom “Nesplnený americký sen” ukazuje, že USA urobili výrazný a vcelku uspokojivý pokrok vo vyrovnávaní rasových rozdielov v oblasti vzdelávania. Čo sa však týka príjmu a bohatstva, nerovnosť ostáva príšerná.
V kontexte pokračujúcej irackej vojny s koncom v nedohľadne, výročie Kingovej smrti provokuje k úvahám o jeho stále aktuálnych názoroch a skutkoch – najmä tých z posledných rokov jeho krátkeho života – namiesto už tradičnej ikonizácie jeho osoby, ktorá sa sústreďuje výlučne na jeho odpor voči rasovej segregácii. King v skutočnosti ostro odsudzoval vietnamskú vojnu a prudko rástol aj jeho záujem o otázky ekonomickej spravodlivosti. Napokon, bol zavraždený v Memphise, kam prišiel podporiť štrajkujúcich smetiarov.
Autorom “Nesplneného amerického sna” je Dedrick Muhammad. Podľa neho to, že sa nedarí zmenšovať príjmové a majetkové rozdiely, vysvetľujú dva kľúčové faktory.
Prvý spočíva v tom, že vládne investičné programy z 30. a 40. rokov 20. storočia – počnúc stimulmi na tvorbu pracovných príležitostí v rámci tzv. programu New Deal a končiac sociálnymi programami, ktoré boli súčasťou legislatívneho balíčka označovaného ako G.I. Bill – zohrali rozhodujúcu úlohu vo vytváraní silnej americkej strednej triedy. Ale Afroameričania neboli schopní na týchto programoch participovať ani mať z nich rovnaký úžitok, pretože boli legálne aj fakticky diskriminovaní.
Druhý faktor je ten, že na konci 70-tych rokov deregulácia a daňová politika uskutočňovaná v prospech korporácií a bohatých - popri globalizácii korporácií - viedla k všeobecnej koncentrácii bohatstva v USA. To ešte prehĺbilo celkové príjmové aj majetkové rozdiely v celej spoločnosti. Oslabilo to bezpečnosť strednej triedy a zmietlo veľké množstvo komunít pracujúcich a ich rodín. Je preto relatívne málo (a proporčne ešte menej) Afroameričanov, ktorí mali úžitok z politiky posledných desaťročí, zameranej na koncentráciu majetku a posilňovanie moci súkromných korporácií.
Údaje v “Nesplnenom americkom sne” by sa dali interpretovať aj tak, že v 60-tych a 70-tych rokoch došlo v krajine k miernym pokrokom vo vyrovnávaní rasových rozdielov, lenže tento vývoj zastal alebo sa dokonca zvrátil už od konca 70-tych rokov. Príjem na osobu Afroameričana oproti príjmu belocha predstavoval 54 % v roku 1967, v roku 1976 dosiahol 60 % a odvtedy sa udržiaval viac–menej na konštantnej úrovni. V roku 2005 tvoril 57 %.
Toľko k príjmom. Horšie je to s majetkom. Zopár čísiel na ilustráciu aktuálneho stavu majetkovej nerovnosti:
- Medián celkového majetku domácností podľa rasy (2004) - Bieli: 118.300 USD. Čierni 11.800 USD.
- Medián finančného majetku podľa rasy (2004) - Bieli 36.100 USD. Čierni 300 USD.
- Medián vlastného majetku domácností podľa rasy (2004) - Bieli 82.200 USD. Čierni: 11.500 USD.
Posledný údaj je mimoriadne dôležitý, pretože aj keď domáce hodnoty rýchlo padajú takmer pre každého obyvateľa USA, Afroameričania sú neúmerne častejšie tlačení do najnevýhodnejších, drahých a úžerníckych úverov (subprime loans, úvery nízkobonitným klientom). V januárovej správe s titulom “Foreclosed: State of the Dream” (“Sen z pohľadu exekuovaných”), na ktorej spolupracoval aj Muhammad, sa v závere konštatuje, že súčasná kríza týchto nevýhodných pôžičiek “predstavuje najväčšiu stratu majetku pre ľudí inej farby pleti v modernej histórii USA”. Správa odhaduje, že afroamerickí dlžníci stratia kvôli úverom tohto druhu 71 až 92 miliárd dolárov (Latinoameričania stratia porovnateľnú sumu).
Muhammad poznamenáva, že kým deindustrializácia počas posledných 25 rokov najťažšie dopadla na pracujúcich Afroameričanov, terajšia kríza bývania najsilnejšie postihne strednú triedu. U Afroameričanov z vyšších príjmových skupín bola pravdepodobnosť, že budú vmanévrovaní do vysokoúročených pôžičiek takmer rovnaká ako u Afroameričanov s nízkymi príjmami, ale zato dvakrát vyššia ako u bielych Američanov z nízkopríjmových skupín.
Skrátka: keď budú k dispozícii údaje za roky 2008/2009, majetková nerovnosť rôznych rás bude takmer určite vypuklejšia, než bola pred niekoľkými rokmi.
Existuje malé tajomstvo, ako odstrániť rasové aj celkové príjmové a majetkové rozdiely. Kľúčom k nemu sú: znovuvyvážená daňová politika, federálne zásahy na sprístupňovanie spravodlivých hypoték na kúpu bývania, zdravotná starostlivosť pre osamelého/slobodného daňovníka, masívne verejné investície do environmentálnej infraštruktúry, reálne garancie pre pracujúcich umožňujúce organizovať sa v odboroch bez zásahov zamestnávateľa a zmeny trendu globalizácie korporácií.
Muhammad tvrdí, že sme sa ocitli vo “vážnej zablokovanej recesii”. Ale ostáva optimista. Ako hovorí, rastúca nespokojnosť so stavom ekonomiky ponúka “príležitosť vykročiť smerom k progresívnej agende” – k agende ekonomickej spravodlivosti, v mene ktorej King pracoval, keď ho zavraždili.
Autor Robert Weissman je vydavateľ washingtonského mesačníka Multinational Monitor (http://www.multinationalmonitor.org), kde článok vyšiel pod názvom „Nesplnený sen: 40 rokov od zavraždenia Martina Luthera Kinga“. Preklad: Eva Bednáriková, Juraj Zamkovský. Publikované so súhlasom autorov. Obrázok prevzatý zo stránky www.sweetblackberry.org. V 16. čísle týždenníka Literární noviny vyšli k výročiu smrti Martina Luthera Kinga výborné články, ktoré odporúčame našim čitateľom:
Praxe občanské neposlušnosti (Erazim Kohák)Mám sen (Martin Luther King, úplný český preklad jeho najznámejšieho verejného prejavu od Jakuba Patočku)
Nenaplněný sen o sdíleném světě (Tomáš Tožička)