28.03.2024

Energoportál

udrzatelne.sk

2-percenta

Podporte-nas

Facebook CEPA

Kohézna alebo kolízna politika EÚ?

MAREC 2008: 347 miliárd eur určených v rokoch 2007 - 2013 pre štrukturálne fondy a kohézny fond v EÚ predstavuje viac ako tretinu celkového rozpočtu EÚ. Z toho je 177 miliárd eur určených pre 10 nových členských štátov zo strednej a východnej Európy.

Problematické projekty financované EU a and EIB

V prípade Slovenska ide o takmer 11 miliárd eur, z čoho viac ako 5 miliárd je určených pre financovanie projektov v oblasti dopravy a životného prostredia. Tieto projekty sú v centre pozornosti mimovládnych organizácií nielen preto, že pri nich ide často o sumy v rádoch miliárd korún, ale súčasne práve pri nich naráža záujem ochrany životného prostredia na množstvo iných a protichodných záujmov. Tieto projekty často spolufinancuje Európska investičná banka, ktorá je verejnou inštitúciou pod kontrolou Európskej únie a poskytuje úvery za výhodných podmienok pre projekty podporujúce ciele politiky EÚ. EIB okrem iného požičiava peniaze v členských krajinách EÚ a koordinuje sa so štrukturálnymi fondami a kohéznym fondom EÚ.

Na konci februára 2008 Priatelia Zeme Európa spolu s ďalšou sieťou environmentálnych mimovládnych organizácií CEE Bankwatch Network už druhýkrát zostavili mapu projektov financovaných prostriedkami európskych fondov a Európskou investičnou bankou (EIB). Ide o 50 infraštruktúrnych projektov v celkovej sume 22 miliárd eur v Strednej a Východnej Európe, ktoré sú príkladom environmentálne škodlivých a ekonomicky pochybných investícií. Väčšina z nich sa len pripravuje, niektoré sa práve realizujú.

 

Z 50 projektov na mape je:

- 18 spaľovní odpadu, ktoré sú presadzované na úkor separovaného zberu a recyklácie,
- 14 úsekov diaľnic navrhnutých tak, že križujú cenné prírodné územia alebo obytné zóny bez ohľadu na možné menej škodlivé alternatívy,
- 8 projektov budovania a rozširovania vodných riečnych ciest vrátane priehrad či regulácie riečnych tokov s ničivým dopadom na jedinečné prírodné územia a fungovanie vodného ekosystému.

 

 

Environmentálne mimovládne organizácie na tieto problémy upozorňujú už dlho a snažia sa o partnerskú diskusiu so zodpovednými orgánmi, hlavne na úrovni vlád ale aj Európskej Komisie. Ich hlas však často ostáva nevypočutý a štátne orgány a investori potom musia riešiť dôsledky prehratých súdnych sporov, ktoré im spôsobujú problémy so zdržiavaním a ďalším predražovaním projektov. Preto CEE Bankwatch Network a Priatelia Zeme Európa v predstihu varujú pred takýmto rizikom, pretože väčšina z päťdesiatky projektov sa len pripravuje. Za najodstrašujúcejšie príklady vybrali tri:

1) Návrh na vybudovanie 9 spaľovní odpadu v Poľsku v celkovej sume 1 miliardy eur,
2) Diaľnica Via Baltica v Poľsku
3) Rýchlostná cesta R52 (spojenie Brno – Viedeň) v Českej republike.


Vybudovanie 9 spaľovní odpadu v Poľsku by znamenalo, že bude chýbať 1 miliarda eur na efektívnejšiu sepráciu a recykláciu odpadu a to v situácii, keď sa v Poľsku recyklujú zanedbateľné 3 % z komunálneho odpadu. Diaľnica Via Baltica a rýchlostná cesta R52 medzi Brnom a Viedňou sú zasa príkladom neuváženého poškodenia prírodných území a krajiny napriek tomu, že sú k dispozícii alternatívne trasy, ktoré by boli menej škodlivé, kratšie a dokonca aj lacnejšie.


 

"ÁNO ROZVOJU – NIE DEVASTÁCII !" - jeden z mnohých protestov verejnosti, ktoré sa konali v roku 2007 po celom Poľsku proti výstavbe diaľnice Via Baltica naprieč vzácnym údolím Rospudy. Foto: Beata Ziemowska (www.rozbrat.pl)

 

Na území Slovenska sú v mape tri projekty: Diaľnica D1, úsek Sverepec – Vrtižer, spaľovňa nebezpečného odpadu v Banskobystrickom kraji a rozšírenie skládky komunálnych odpadov v Žiline – Považskom Chlmci. Zatiaľ čo výstavba úseku diaľnice Sverepec – Vrtižer už začala, dva zvyšné projekty sú zatiaľ vo fáze prípravy.


D1 Sverepec – Vrtižer
Celkové predpokladané náklady: 352,185 mil. eur
Diaľnica ponad obytnú zónu v Považskej Bystrici je zdrojom konfliktov už viac ako desať rokov. Dotknutí obyvatelia mali námietky hlavne proti zvýšenej hlučnosti a znečisteniu ovzdušia. Národná diaľničná spoločnosť však ich návrhy na alternatívne riešenia odmietala, rovnako aj ich požiadavky na kompenzáciu zhoršených životných podmienok.

Regionálna spaľovňa nebezpečného odpadu v Banskobystrickom kraji
Celkové predpokladané náklady: 25 mil. eur
Spoločnosť Petrochema Dubová musela v roku 2006 uzavrieť svoju spaľovňu nebezpečných odpadov, čo spolu s desiatkami tisíc ton starých nezlikvidovaných odpadov, za ktoré je zodpovedná, znamená pre ňu problém. Napriek tomu, že ide o problém súkromného sektora, do veci sa vložil Banskobystrický samosprávny kraj a navrhuje výstavbu novej spaľovne. Dosiaľ neboli dôkladne zvážené alternatívne riešenia, ale i tak Banskobystrický kraj navrhuje postupne mestám na svojom území vybudovanie spaľovne, ktorej kapacita presahuje reálne potreby. Doteraz všetky mestá tieto plány odmietli. V súčasnosti Banskobystrický kraj vyjednáva s mestom Žarnovica. Priatelia Zeme spracovali k tomuto prípadu v roku 2004 štúdiu (http://www.priateliazeme.sk/cepa/pdf/hazardous_waste_web.pdf )

Rozšírenie skládky komunálneho odpadu v Žiline – Považskom Chlmci
Celkové predpokladané náklady: 4 mil. eur
Skládka komunálneho odpadu v Žiline – Považskom Chlmci leží menej ako 300 metrov od obytnej zóny. Miestni obyvatelia sa už roky sťažujú na úniky kontaminovanej vody zo skládky, prašnosť a zápach. Mesto v súčasnosti plánuje rozšírenie skládky smerom k obytnej zóne bez tohto, aby sa zaoberalo problémom znečistených podzemných vôd. Žilina v súčasnosti nemá zavedený funkčný systém triedeného zberu komunálneho odpadu, a tak neexistuje záruka, že množstvo odpadu sa nebude zvyšovať. Tento problém ignorovalo aj Ministerstvo životného prostredia SR, keď vydalo súhlasné stanovisko s rošírením skládky.

Podobných projektov môže byť veľa. Podstatné je, aby na takéto prípady upozorňovali hlavne tí, ktorých sa bezprostredne dotýkajú. Mimovládne organizácie môžu miestnym obyvateľom pomôcť, ale bez ich občianskej iniciatívy bude náprava oveľa ťažšia.

 

Ďalšie informačné zdroje:
Tlačová správa Priateľov Zeme-CEPA: http://www.priateliazeme.sk/cepa/index.php?id=&level=&x=341313

Search