MAREC 2008: 347 miliárd eur určených v rokoch 2007 - 2013 pre štrukturálne fondy a kohézny fond v EÚ predstavuje viac ako tretinu celkového rozpočtu EÚ. Z toho je 177 miliárd eur určených pre 10 nových členských štátov zo strednej a východnej Európy.
Problematické projekty financované EU a and EIB
V prípade Slovenska ide o takmer 11 miliárd eur, z čoho viac ako 5 miliárd je určených pre financovanie projektov v oblasti dopravy a životného prostredia. Tieto projekty sú v centre pozornosti mimovládnych organizácií nielen preto, že pri nich ide často o sumy v rádoch miliárd korún, ale súčasne práve pri nich naráža záujem ochrany životného prostredia na množstvo iných a protichodných záujmov. Tieto projekty často spolufinancuje Európska investičná banka, ktorá je verejnou inštitúciou pod kontrolou Európskej únie a poskytuje úvery za výhodných podmienok pre projekty podporujúce ciele politiky EÚ. EIB okrem iného požičiava peniaze v členských krajinách EÚ a koordinuje sa so štrukturálnymi fondami a kohéznym fondom EÚ.
Na konci februára 2008 Priatelia Zeme Európa spolu s ďalšou sieťou environmentálnych mimovládnych organizácií CEE Bankwatch Network už druhýkrát zostavili mapu projektov financovaných prostriedkami európskych fondov a Európskou investičnou bankou (EIB). Ide o 50 infraštruktúrnych projektov v celkovej sume 22 miliárd eur v Strednej a Východnej Európe, ktoré sú príkladom environmentálne škodlivých a ekonomicky pochybných investícií. Väčšina z nich sa len pripravuje, niektoré sa práve realizujú.
Z 50 projektov na mape je:
- 18 spaľovní odpadu, ktoré sú presadzované na úkor separovaného zberu a recyklácie,
- 14 úsekov diaľnic navrhnutých tak, že križujú cenné prírodné územia alebo obytné zóny bez ohľadu na možné menej škodlivé alternatívy,
- 8 projektov budovania a rozširovania vodných riečnych ciest vrátane priehrad či regulácie riečnych tokov s ničivým dopadom na jedinečné prírodné územia a fungovanie vodného ekosystému.
Environmentálne mimovládne organizácie na tieto problémy upozorňujú už dlho a snažia sa o partnerskú diskusiu so zodpovednými orgánmi, hlavne na úrovni vlád ale aj Európskej Komisie. Ich hlas však často ostáva nevypočutý a štátne orgány a investori potom musia riešiť dôsledky prehratých súdnych sporov, ktoré im spôsobujú problémy so zdržiavaním a ďalším predražovaním projektov. Preto CEE Bankwatch Network a Priatelia Zeme Európa v predstihu varujú pred takýmto rizikom, pretože väčšina z päťdesiatky projektov sa len pripravuje. Za najodstrašujúcejšie príklady vybrali tri:
1) Návrh na vybudovanie 9 spaľovní odpadu v Poľsku v celkovej sume 1 miliardy eur,
2) Diaľnica Via Baltica v Poľsku
3) Rýchlostná cesta R52 (spojenie Brno – Viedeň) v Českej republike.
Vybudovanie 9 spaľovní odpadu v Poľsku by znamenalo, že bude chýbať 1 miliarda eur na efektívnejšiu sepráciu a recykláciu odpadu a to v situácii, keď sa v Poľsku recyklujú zanedbateľné 3 % z komunálneho odpadu. Diaľnica Via Baltica a rýchlostná cesta R52 medzi Brnom a Viedňou sú zasa príkladom neuváženého poškodenia prírodných území a krajiny napriek tomu, že sú k dispozícii alternatívne trasy, ktoré by boli menej škodlivé, kratšie a dokonca aj lacnejšie.
"ÁNO ROZVOJU – NIE DEVASTÁCII !" - jeden z mnohých protestov verejnosti, ktoré sa konali v roku 2007 po celom Poľsku proti výstavbe diaľnice Via Baltica naprieč vzácnym údolím Rospudy. Foto: Beata Ziemowska (www.rozbrat.pl)
Na území Slovenska sú v mape tri projekty: Diaľnica D1, úsek Sverepec – Vrtižer, spaľovňa nebezpečného odpadu v Banskobystrickom kraji a rozšírenie skládky komunálnych odpadov v Žiline – Považskom Chlmci. Zatiaľ čo výstavba úseku diaľnice Sverepec – Vrtižer už začala, dva zvyšné projekty sú zatiaľ vo fáze prípravy.
D1 Sverepec – Vrtižer
Celkové predpokladané náklady: 352,185 mil. eur
Diaľnica ponad obytnú zónu v Považskej Bystrici je zdrojom konfliktov už viac ako desať rokov. Dotknutí obyvatelia mali námietky hlavne proti zvýšenej hlučnosti a znečisteniu ovzdušia. Národná diaľničná spoločnosť však ich návrhy na alternatívne riešenia odmietala, rovnako aj ich požiadavky na kompenzáciu zhoršených životných podmienok.
Regionálna spaľovňa nebezpečného odpadu v Banskobystrickom kraji
Celkové predpokladané náklady: 25 mil. eur
Spoločnosť Petrochema Dubová musela v roku 2006 uzavrieť svoju spaľovňu nebezpečných odpadov, čo spolu s desiatkami tisíc ton starých nezlikvidovaných odpadov, za ktoré je zodpovedná, znamená pre ňu problém. Napriek tomu, že ide o problém súkromného sektora, do veci sa vložil Banskobystrický samosprávny kraj a navrhuje výstavbu novej spaľovne. Dosiaľ neboli dôkladne zvážené alternatívne riešenia, ale i tak Banskobystrický kraj navrhuje postupne mestám na svojom území vybudovanie spaľovne, ktorej kapacita presahuje reálne potreby. Doteraz všetky mestá tieto plány odmietli. V súčasnosti Banskobystrický kraj vyjednáva s mestom Žarnovica. Priatelia Zeme spracovali k tomuto prípadu v roku 2004 štúdiu (http://www.priateliazeme.sk/cepa/pdf/hazardous_waste_web.pdf )
Rozšírenie skládky komunálneho odpadu v Žiline – Považskom Chlmci
Celkové predpokladané náklady: 4 mil. eur
Skládka komunálneho odpadu v Žiline – Považskom Chlmci leží menej ako 300 metrov od obytnej zóny. Miestni obyvatelia sa už roky sťažujú na úniky kontaminovanej vody zo skládky, prašnosť a zápach. Mesto v súčasnosti plánuje rozšírenie skládky smerom k obytnej zóne bez tohto, aby sa zaoberalo problémom znečistených podzemných vôd. Žilina v súčasnosti nemá zavedený funkčný systém triedeného zberu komunálneho odpadu, a tak neexistuje záruka, že množstvo odpadu sa nebude zvyšovať. Tento problém ignorovalo aj Ministerstvo životného prostredia SR, keď vydalo súhlasné stanovisko s rošírením skládky.
Ďalšie informačné zdroje:
Tlačová správa Priateľov Zeme-CEPA: http://www.priateliazeme.sk/cepa/index.php?id=&level=&x=341313