Atraktívna kamufláž

Kľúčovým znakom pri výbere financovania projektov formou PPP pre vládu je, že aj keď peniaze na výstavbu diaľnic momentálne nemá, môže stavať za peniaze súkromníkov. Spoločnosť však splácať tento dlh ďalších 30 rokov. Atraktívne pre vládu je aj to, že výdavky na PPP projekty sa aktuálne neobjavujú vo verejnom dlhu, čo môže vyvolať dojem, že nezaťažujú štátny rozpočet.

Je to možné vďaka výnimke z uplatňovania Maastrichtských kritérií. Tie zaväzujú štáty eurozóny, aby ich dlh nepresiahol  hodnotu 60 % HDP a deficit verejných financií 3 % HDP. Ak však súkromný partner preberie dve z troch rizík, Eurostat umožňuje dočasne „obísť" tieto kritériá. Opomenutým faktom ostáva, že výnimka, ako dostať výdavky mimo účtovných kníh, platí len počas výstavby projektu. Preberanie rizík je samo osebe veľmi kontroverzné. Koncesionár síce preberie riziká, ale podľa všetkého iba na rétorickej úrovni. Pri písaní koncesných zmlúv sa často zabúda na špecifikovanie sankcií v prípade porušenia niektorých zmluvných bodov kontraktu.

Dalo by sa lacnejšie

Načo je nám však udelenie výnimky na pár rokov a potom niekoľkonásobne vyššie splácanie za predražené diaľnice v období 30 rokov? Môže si to Slovensko dovoliť pri verejnom dlhu, ktorý má podľa rozpočtu v tomto roku prekročiť hranicu 40 % HDP? Už dnes možno konštatovať pri zarátaní 6,6 miliardy eur (to je suma nákladov na všetky tri balíky projektov PPP) k oficiálnemu dlhu, že verejný dlh presahuje hranicu 50 % HDP. Keby si štát vzal pôžičku na výstavbu diaľnic, dostal by ju iste s menším úrokom v porovnaní s úrokom, ktorý získa súkromný partner na realizáciu projektov PPP. Verejný dlh by sa síce tiež zvýšil, ale aspoň by sa nemuseli splácať predražené sumy investorovi a v konečnom dôsledku by neprišlo až k takému obrovskému zadlženiu štátu.

Nebezpečný nástroj

Maastrichtské kritériá, ktoré je každý štát povinný splniť pred vstupom do eurozóny, sú prejavom konceptu rozpočtovej umiernenosti. Európska únia tieto kritériá využíva vlastne ako jeden z nástrojov na regulovanie výdavkov štátov eurozóny. Paradoxné však je, že tá istá únia judeľuje aj výnimky, ktoré umožňujú obchádzať maastrichtské kritériá. Tieto výnimky podporujú model finančného mechanizmu PPP, ktorý spôsobuje skryté zadlžovanie štátovi. Je zrejmé, že financovanie obrovských investičných projektov formou PPP je veľmi nebezpečný nástroj, ktorý bude znamenať enormné dôsledky pre ďalšie generácie. Vláda by preto mala byť úprimnejšia a aspoň verejne priznať, že rozpočtové bremeno, ktoré príjme, ponesú všetky budúce garnitúry, bez ohľadu na ich stranícke tričká.

Autorka Lucia Lackovičová je projektová koordinátorka Priateľov Zeme-CEPA, Článok vyšiel v denníku SME.