Podobne ako Klimatická aliancia, Dohovor primátorov a starostov spája predstaviteľov samospráv, ktoré prijali dobrovoľné rozhodnutie robiť opatrenia na stabilizáciu klímy nad zákonný rámec. Národná latforma Dohovoru primátorov sa stretla 1. júna 2012 v Starej Lesnej.
Dohovor primátorov je sieť európskych miest, ktoré sa dobrovoľne zaviazali prispieť k splneniu klimatického balíčka EÚ „3 x 20“ do roku 2020: o 20 percent znížiť emisie skleníkových plynov, zvýšiť energetickú efektívnosť a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej výrobe energie.
V dvoch panelových diskusiách na stretnmutí Národnej platformy Dohovoru primátorov v Starej Lesnej vystúpil aj Juraj Zamkovský za Priateľov Zeme-CEPA. Prinášame jeho príspevky:
Otázka: Má Dohovor primátorov význam a aký?
Odpoveď JZ: Má – samosprávy sa musia stať pilierom udržateľnej energetiky bez ohľadu na (ne)kvalitu národnej a medzinárodnej klimatickej a energetickej politiky. Musia iniciatívne presadzovať energetickú decentralizáciu pri rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja a energetickú autonómiu regiónov.
Otázka: Čo od platformy očakávate?
Odpoveď JZ: Za prvé, signatárske samosprávy by sa mali zamerať na dôsledné uplatňovanie priorít udržateľnej energetiky, a to v správnom poradí (nie hocijako!):
- Permanentné znižovanie absolútnej spotreby energie (tepla, elektriny a palín)
- Zvyšovanie energetickej efektívnosti (zvyšovanie efektivity nesmie nahradiť znižovanie absolútnej spotreby energie!)
- Udržateľné využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) s rešpektovaním prírodných limitov.
Za druhé, budú aktívne presadzovať tieto priority v tomto poradí pri revíziách energetickej a klimatickej politiky na všetkých úrovniach a najmä pri programovaní verejných fondov, vrátane štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ.
Za tretie, členské samosprávy by mali dokumentovať svoju aktivitu a poskytovať a sprístupňovať príklady dobrej praxe. Príklad dobrej praxe ale zďaleka nie je akýkoľvek projekt napr. využívania OZE (drvivá väčšina biomasových projektov - vrátane veľkých mestských spaľovní biomasy – sú naopak príklady úplne nevhodnej praxe, ktorá by nemala mať prístup k žiadnym verejným podporným stimulom). Dobré príklady sú také, ktoré rešpektujú princípy TUR, lokalizujú výrobu a spotrebu energie a bránia úniku peňazí z regiónov v sektore energetiky (čiže podporujú a stabilizujú lokálnu ekonomiku – „deglobalizácia“).
Otázka: Sú klimatické zmeny (KZ) dostatočným motívom pre aktivitu miest a obcí?
Odpoveď JZ: Nie sú, ale mali by byť. Príčin je veľa, spomeniem niekoľko:
- Neinformovanosť/slabá informovanosť/dezinformovanosť na všetkých úrovniach, samosprávy nevynímajúc.
- Slabé až žiadne kapacity samospráv (aj keby chceli osvietené vedenia aktívne realizovať mitigačné/adaptačné stratégie, nemajú na to dnes výbavu)
- Dôsledky KZ nie sú okamžité, ale výrazne sa oneskorujú za politickými zmenami (najmä v „štvorročnej demokracii“ – výsledkov dobrej politiky by sa politici v aktívnom živote asi nedočkali, čo núti všade prijímať rýchle, lacné, neefektívne až kontraproduktívne riešenia alebo problémy jednoducho ignorovať a ich riešenia odsúvať na ďalšie garnitúry) – efekt varenej žaby.
- KZ neexistuje izolovane od energetickej krízy a tá je príčinou finančnej krízy. Tieto krízy majú globálny charakter.
Výsledkom je živelný vývoj, nie koordinovaný, čo situáciu v zásade iba zhoršuje (technologický optimizmus previazaný na nezmyselné technické riešenia – viď biomasa, solárne megaelektrárne, centralizácia, atď.)
Ten posledný bod trochu objasním: KZ je iba jeden zo vzájomne previazaných globálnych problémov, ktoré by mali samosprávy burcovať k aktivite. Ďalším globálnym – a úzko súvisiacich - problémom je permanentná energetická kríza spôsobená ubúdajúcimi zásobami (dnes dominantných) vyčerpateľných fosílnych palív. Moderná konzumná civilizácia je od nich existenčne a absolútne závislá. No a ak je správny predpoklad, že ekonomický rast je podmienený rastom spotreby energie – a štatistiky to predvedčivo dokazujú – aj finančná kríza je priamo previazaná s energetickou krízou (t.j. rastúcim nedostatkom fosílnych palív) a teda aj finančná kríza bude mať permanentný charakter. Inými slovami, budúcnosť bude radikálne odlišná od toho, čo od nej dnes očakávame.
Ukazuje sa teda, že celá globálna ekonomika je nezmyselne nastavená, pretože vychádza z predpokladu trvalého ekonomického rastu (ten ale závisí od dostatku energie, a práve tej začína byť trvalý nedostatok). Dnešná finančná a hospodárska kríza preto nie je iba dočasná epizóda, ale trvalý stav. Svet, štát, región a samospráva buď opustia dogmu o ekonomike postavenej na raste, alebo sa budú ponárať do čoraz hlbších spoločenských, ekonomických a environmentálnych problémov. Vytĺkať diabla Belzebubom sa nedá.
A čím neskôr tak urobia, tým horšie, lebo náklady na riešenie dôsledkov (napr. KZ) budú rásť a finančné a technické predpoklady sa budú komplikovať.
Otázka: Ovplyvňujú KZ rozpočty našich miest, môže mesto zarobiť na boji proti KZ?
Odpoveď JZ: Na provokujúcu otázku provokujúca odpoveď – už slovné spojenie „boj proti KZ“ je logický nezmysel. KZ spôsobuje najmä človek, takže ideme bojovať proti ľuďom? A ešte chcieť na tom zarábať? Táto otázka sa ale vynára príliš často a pseudoriešenia, ktoré politici (za chrbtom s biznisom) vymýšľajú, sú realitou. Príkladom je absurdný obchod s emisiami – tento nový biznis nielenže neviedol k absolútnemu poklesu skleníkových emisií, ale iba finančne posilnil subjekty, ktoré na znečisťovaní profitovali a dočasne vzbudil v naivnej a dezinformovanej verejnosti pocit, že sa „čosi“ robí.
Je treba pátrať po príčinách KZ a potom hľadať správne riešenia v správnom poradí. KZ je vážna vec, ale nedeje sa spontánne a nie je prirodzená – je dôsledkom nezmyselného správania sa modernej konzumnej civilizácie a jedine zmena tohto správania môže zmierniť súčasný trend. Mestá a obce stoja pred dôležitou úlohou – môžu a musia vytvárať podmienky, ktoré prispejú k zmierneniu globálneho otepľovania (mitigácia) a súčasne pripravia obyvateľstvo na dôsledky KZ (adaptácia). Musia budovať vlastnú stabilitu – energetickú autonómiu - bez ohľadu (a vyhovárania sa) na nezmyselné nastavenie národných a medzinárodných politík. Komunálne mitigačné a adaptačné stratégie môžu byť čosi ako by-pass k politickej neschopnosti na vyššej úrovni. Samosprávam koniec-koncov ani nič iné neostane. Čím skôr to pochopia, tým lepšie pre ne a tým viac času a relatívnej pohody budú mať na prípravu dobrých politík.
Kontakt na Národnú platformu: Marián Minarovič, generálny sekretár Únie miest Slovenska, tel: 02 / 5464 56 42, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.