Na európskej úrovni prebiehajú ostré diskusie o tom, koľko financií vyčlenia na fondy EÚ v európskom rozpočte. Mimovládne organizácie zo strednej Európy upozorňujú, že rovnako dôležité ako výška rozpočtu sú ciele, na ktoré sa fondy EÚ budú využívať. Ak chceme, aby financie z fondov boli skutočným prínosom pre regióny a aby prispeli k ich udržateľnému rozvoju, rozhodnutia o rozdelení fondov nemôžu vznikať len za kancelárskymi stolmi. Vyžadujú si spoluprácu štátnych inštitúcií, sociálnych a ekonomických partnerov a regiónov, vrátane samospráv a občianskej spoločnosti. Nová štúdia hodnotí prvé skúsenosti so spoluprácou pri príprave fondov na roky 2014 – 2020.
Stredoeurópska koalícia občianskych organizácií Sfteam for Sustainable Future dnes v siedmych členských štátoch EÚ [1] zverejnila svoju najnovšiu štúdiu „Princípy a realita – partnerstvo na začiatku obdobia politiky súdržnosti pre roky 2014 – 2020“ [2] o možnostiach účasti sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti pri programovaní budúcej politiky súdržnosti pre obdobie 2014 – 2020.
Začiatkom roka 2012 spracoval Sfteam zoznam opatrení nevyhnutných na to, aby partnerstvo pri programovaní politiky súdržnosti, ako aj pri implementácii a hodnotení fondov EÚ, fungovalo zmysluplne [2]. Najnovšia štúdia, ktorú Sfteam vypracoval s finančnou pomocou Medzinárodného Višegrádskeho fondu sumarizuje spätnú väzbu predstaviteľov verejnej správy aj občianskeho sektora. Teodóra Dönsz-Kovács, koordinátorka Sfteamu hodnotí: „Vo všeobecnosti organizácie občianskej spoločnosti aj štátni úradníci súhlasia s princípmi a vo väčšine krajín vláda uznáva občiansku spoločnosť ako nevyhnutných partnerov pri programovaní. No spôsob, akým sa princípy uplatňujú v praxi, sa v jednotlivých krajinách veľmi odlišuje.“
Ákos Éger, editor štúdie, ďalej informuje: „Rozsah dostupných informácií o programovaní politiky súdržnosti sa odlišuje, niektoré krajiny majú prístup k širokému spektru najnovších informácií (napr. Bulharsko a Lotyšsko), zatiaľ čo v iných krajinách chýbajú informácie úplne (Maďarsko). Častým problémom je neschopnosť vlád vyrovnať sa s pestrosťou občianskej spoločnosti (napr. v Českej republike a Slovensku) a tiež neochota akceptovať rešpektovaných a legitímnych predstaviteľov občianskej spoločnosti (napr. v Bulharsku a Rumunsku). V niektorých prípadoch nie je jasné, akú úlohu hrajú pri programovaní pracovné skupiny a fóra, ktorých sa zúčastňujú aj predstavitelia občianskej spoločnosti (v Lotyšsku), prípadne brzdia zmysluplné konzultácie príliš krátke termíny (napr. v Poľsku a Slovensku)“ [3]
Bližšie informácie:
Miroslav Mojžiš, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA pre fondy EÚ, tel.: 0908 967 633,
Poznámky pre redaktorov:
- V Bulharsku, Českej republike, Lotyšsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunskuna Slovensku.
- Štúdia „Princípy a realita – partnerstvo na začiatku obdobia politiky súdržnosti pre roky 2014 – 2020“ je dostupná online: http://www.sfteam.eu/index.php?s=file_download&;id=41
- Princípy sú súčasťou publikácie „The Key to Partnership for Successfull EU Funds“ dostupnej na http://www.sfteam.eu/index.php?id=68