Za skratkou REDD sa skrýva trhový mechanizmus, ktorého papierovým účelom je zmierňovať zmenu klímy znižovaním emisií z odlesňovania. V skutočnosti je to kanál na pohodlné prelievanie verejných fondov do kás drevárskych firiem a vlád rozvojových krajín, ktoré sú najviac zodpovedné za ničenie lesov.
REDD (Reducing Emissions from Deforestation and Forest Degradation in Developing Countries – Redukcia emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách) priznáva uhlíku uloženému v lesných porastoch finančnú hodnotu. Na jej základe sa kompenzujú subjekty, ktoré v rozvojových krajinách ťažia drevo, ak sa rozhodnú znížiť tempo odlesňovania. REDD+ rozširuje tento princíp aj o metódy ochrany lesov (vrátane mokradí a poľnohospodárskych systémov), udržateľný manažment lesov a rozširovanie lesných porastov v rozvojových krajinách.
Teoretickým cieľom tohto bizarného „trhového“ mechanizmu je teda finančne motivovať tých, ktorí doteraz zarábali na poškodzovaní prírody, destabilizácii klímy a rozvracaní komunít závislých od prirodzených lesov, aby znížili tempo takýchto spoločensky škodlivých činností. REDD im zabezpečuje nárok na kompenzáciu ušlých ziskov. Dotácie na podporu projektov REDD poskytuje Svetová banka a vlády niektorých rozvinutých štátov, napríklad Nórska.
Tým, ktorí doteraz v lesoch hospodárili citlivo, je podpora z REDD nedostupná. Aj preto niektoré krajiny (napríklad Guayana) účelovo zvyšujú ťažbu dreva, aby mali lepšie východiskové podmienky pre získavanie príspevkov z REDD po jej dotovanej redukcii v budúcnosti.
Projekty REDD+ môžu byť aj súčasťou tzv. „offsettingu“: znečisťovateľom z vyspelých krajín umožňujú za ochranu lesov v rozvojových krajinách získať emisné povolenky. Vďaka oxidu uhličitému, ktorý sa „ušetrí“ tým, že sa buď nevyrúbu lesy alebo sa založia plantáže rýchlorastúcich drevín, si môžu znečisťovatelia z rozvinutých štátov kúpiť právo zvýšiť vlastné emisie a radšej poškodzovať klímu z inej časti sveta.
Vo svojej novej publikácii „Prílišný hazard – najvyšší čas nahradiť riskantný REDD komunitnými iniciatívami, ktoré sú efektívne, etické a spravodlivé“ uverejnili medzinárodní Priatelia Zeme tri prípadové štúdie dokazujúce, že mechanizmus REDD už z podstaty nemôže plniť svoj deklarovaný účel.
Projekt N´hambita v Mozambiku, ktorý čiastočne financuje EÚ a OSN ho označuje za modelový, úplne zlyhal po sociálnej, ekonomickej aj environmentálnej stránke. Napríklad, väčšina tamojších farmárov si vôbec nebola vedomá toho, že podpísali kontrakt na starostlivosť o stromy na obdobie 100 rokov, pričom finančná podpora na tento účel im skončí za sedem rokov. Boli presvedčení, že všetky stromy okrem ovocných môžu po skončení dotácie vyrúbať, ba dokonca že zisk palivového dreva z nich bol jeden z cieľov projektu. Nehovoriac o tom, že očakávaný príjem z predaja emisií nepokryje ani prevádzkové náklady projektu.
Ani iný vyzdvihovaný projekt, ktorý mal demonštrovať údajný prínos REDD+ pre miestne komunity, nesplnil takmer žiadny plánovaný cieľ. Austrálska vláda, ktorá ho financovala, ho v tichosti ukončila. Partnerstvo za lesy a klímu Bornea – tak sa projekt oficiálne nazýval – bol stále terčom kritiky práve preto, že nedokázal komunikovať ani zapájať komunity a ignoroval skúsenosti miestnych Dyakov s obnovou rašelinísk a so zvládaním požiarov. Projekt ešte viac prehľbil existujúce konflikty o vlastníctvo pôdy. A medzitým odlesňovanie a rozširovanie plantáží na výrobu palmového oleja na rozsiahlom území pokračuje v nezmenenom rozsahu.
Realizácia REDD + v Peru zase názorne ukázala, ako sa tento mechanizmus môže zneužiť na odvádzanie pozornosti od principiálnych riešení klimatickej zmeny a na zastieranie skutočných firemných profilov. Svedčí aj o tom, ako sa REDD dá zmanipulovať na presadzovanie opatrení na dosahovanie rýchlejšieho hospodárskeho rastu.
Medzinárodná federácia Priateľov Zeme preto vyzvala vlády, aby uznali, že kombinácia zníženia materiálnej nadspotreby bohatých štátov a elít na jednej strane a posilňovanie miestnych komunít, domorodých národov a populácií, ktorých živobytie závisí od lesov na druhej strane je nielen najvhodnejší a najspravodlivejší, ale aj najpraktickejší a najúčinnejší spôsob ochrany svetových lesov.
Tento postup musí nahradiť súčasnú stratégiu podporovania súkromných financií prostredníctvom využívania riskantných a neistých trhových mechanizmov, vrátane tzv. offsettingu a iných kompenzačných schém, ktoré podporujú odnímanie pôdy komunitám a podnecujú zmeny systémov založených na miestnych komunitách. Politika, ktorá sa nesústreďuje na skutočné príčiny odlesňovania a degradácie lesov, alebo ktorá ešte podporuje premenu lesov na plantáže, je neefektívna a treba ju zastaviť.
Podľa materiálov federácie Friends of the Earth International spracovala Michaela Farkašovská v rámci projektu „Od nadspotreby k solidarite: posilňovanie pôsobnosť občanov v prospech zodpovednosti Európy za globálnu udržateľnosť“. Tento projekt finančne podporila Európska Únia.
Viac informácií:
The great REDD gamble: Time to ditch risky REDD for community-based approaches that are effective, ethical and equitable. Friends of the Earth International, október 2014.