BRATISLAVA, 10.11.2006 – Pred vstupom do Európskej menovej únie sa tvorcovia slovenskej ekonomickej politiky prednostne zameriavajú iba na dve kritériá: infláciu a verejný dlh. Neustále sa zvyšujúci zahraničný dlh a pretrvávajúci vysoký deficit bežného účtu sú na pokraji ich záujmu, čo môže mať pre našu krajinu ďalekosiahle následky.
Dôvodom na obavy sú historické skúsenosti z mnohých krajín Južnej Ameriky, ktoré mali pred závažnými finančnými krízami dokonca lepšie makroekonomické ukazovatele ako Slovensko, Maďarsko, či pobaltské štáty. Napríklad viac ako 5 percentný deficit bežného účtu bol v krajinách Latinskej Ameriky výnimočný, zatiaľ čo štáty strednej Európy túto hranicu už dávno prekročili. „Hrubý zahraničný dlh bol v Argentine tesne pred kolapsom miestnej meny a celého finančného systému 52,2 percenta z HDP. Na Slovensku už minulý rok dosiahol hranicu 60 percent z HDP. V pobaltských štátoch je pomer ešte horší,“ hovorí profesor Joachim Becker z viedenského Inštitútu pre štúdium politickej ekonómie. Vstup do eurozóny môže byť na jednej strane chápaný ako preventívne opatrenie voči finančným krízam, keďže národné meny prestanú existovať. Na strane druhej však noví členovia eurozóny stratia možnosť znehodnocovať vlastnú menu a stimulovať domáci trh. Príkladom sú krajiny ako Grécko, Portugalsko a Taliansko, v ktorých sa najmä malé a stredné podniky nedokážu vysporiadať s rastúcou konkurenciou, a štáty tak vykazujú vysoké deficity bežného účtu. Ukazuje sa, že prísne kritériá Paktu stability a rastu, ktoré sú noví členovia Európskej únie nútení dodržiavať, ďalší hospodársky rast obmedzujú.
Ďalším rizikovým faktorom pre krajiny strednej a východnej Európy je jednostranné spoliehanie sa na priame zahraničné investície. Známy slovinský ekonóm a bývalý minister pre ekonomiku Joze Mencinger uvádza: „Priame zahraničné investície majú dvojaké účinky, čo sa priznáva len veľmi ťažko. Na jednej strane síce zvyšujú export, ale do zahraničia sa okrem vyrobených tovarov presúvajú aj zisky podnikov. Negatívny vplyv na stav bežného účtu krajiny sa tým pádom zvyšuje.“
Odborníci z Rakúska, Slovinska, Českej Republiky a Slovenska budú počas víkendu v bratislavskom klube A4 diskutovať o týchto otázkach na konferencii: „Rozšírenie EÚ: Noví členovia- stará periféria ?“.
Bližšie informácie:
Milan Šebo, mediálny koordinátor, Priatelia zeme-CEPA, mobil: 0915 769 124, tel.: 02-5244 2104, email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Joachim Becker, Inštitút pre štúdium Politickej Ekonómie, tel.: 00431-313365245, email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.