Pred rokom vstúpil do platnosti Kjótsky protokol. Ide o jediný medzinárodný dokument, ktorý stanovuje záväzné limity pre emisie skleníkových plynov. Výročie však podľa Priateľov Zeme nie je dôvodom na oslavu. Európske vlády zatiaľ neboli schopné podniknúť kroky, ktoré by k zníženiu emisií skutočne viedli.

„Jedným z dôvodov je aj tlak veľkých podnikov, ktoré argumentujú ohrozením konkurencieschopnosti či dokonca zamestnanosti. Slovenským príkladom je správanie oceliarní US Steel. Po prijatí prísnejších limitov CO2 podali na ministerstvo životného prostredia žalobu na Najvyšší súd SR,“ uviedol Štefan Jančo z Priateľov Zeme. Vlády by si však podľa neho mali uvedomiť, že ak nebudú postupne znižovať množstvo emisií, bude narastať počet tragických katastrof, aké v lete zažili napríklad obyvatelia Spojených štátov. Náklady spojené s odstraňovaním škôd po hurikáne Katrina sa odhadujú na 125 miliárd dolárov.

Priatelia Zeme kritizujú postoj Európskej komisie, ktorej vyhlásenia o potrebe chrániť stabilitu klímy sú podľa nich len prázdnymi rečami. „Komisia bez rozpakov zavádza opatrenia v oblasti hospodárskej politiky, ktoré stavajú záujmy priemyslu nad ochranu kvality života a prostredia. EÚ by mala predovšetkým prestať dotovať energiu získavanú z fosílnych palív a jadra a podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov. Pomohla by tak nielen stabilite klímy, ale aj zamestnanosti,“ poznamenal Jan Kowalzig z európskych Priateľov Zeme.

Organizácia tiež upozorňuje na prudký rast emisií skleníkových plynov, ktoré produkuje sektor dopravy.

Prvé výročie vstupu do platnosti Kjótskeho protokolu sa časovo prekrýva s rokovaniami o ďalšom znižovaní emisií po roku 2012. Predstavitelia EÚ oznámili, že ich cieľom je udržať nárast globálnej priemernej teploty na 2°C, pretože za touto hranicou by jeho dôsledky mohli byť katastrofálne. Priatelia Zeme vládam pripomínajú, že ak chcú tento cieľ dosiahnuť, budú musieť emisie znížiť viac, ako im to ukladá Kjótsky protokol.