Slovenské environmentálne organizácie Priatelia Zeme a Greenpeace odmietajú plán povrchovej ťažby zlata v lokalite Šturec pri Kremnici. Zámer kanadskej spoločnosti Tournigan Gold Corporation predstavuje významné riziko pre životné prostredie v meste i celom priľahlom regióne. V tejto súvislosti vyjadrili obe organizácie obavy týkajúce sa plánovaného využitia jedovatého kyanidu sodného a celého odpadového manažmentu projektu.
„Plánovaná ťažba je neprijateľná hneď z niekoľkých dôvodov. Ťažobný priestor je umiestnený len približne kilometer od centra mesta Kremnica. Je preto takmer isté, že občania budú postihnutí napríklad zvýšenou prašnosťou a hlukom. Povrchová baňa s hĺbkou 200 až 250 metrov ako aj vytvorenie umelých plôch pre odvoz hlušiny a odkalísk zároveň natrvalo zmenia vzhľad a ráz krajiny v meste a jeho širšom okolí. Vzhľadom na naše medzinárodné skúsenosti, napríklad z Rumunska, máme najväčšie obavy práve s použitia kyanidu pri ťažbe,“ konštatoval Juraj Rizman, hovorca organizácie Greenpeace.
Zlato sa má v Kremnici dobývať s použitím jedovatého kyanidu sodného. Zo sveta sú známe viaceré havárie, pri ktorých kyanid používaný pri získavaní zlata unikol a spôsobil obrovské škody na životnom prostredí. Pravdepodobne najznámejšou je havária odkaliska, ktorého hrádza sa pretrhla následkom silných dažďov v roku 2000 v lokalite Baia Mare (Rumunsko). Únik kyanidu vtedy spôsobil ekologickú katastrofu a následky havárie bolo možné sledovať na 600 kilometrovom úseku riek Somes, Tisa a Dunaj.
Z dôsledkov ťažby na životné prostredie v Kremnici majú obavy aj obyvatelia mesta, ktorí upozornili, že projekt môže znamenať zničenie perspektívy cestovného ruchu.
„Na konkrétne otázky obyvateľov v súvislosti s možnými rizikami a technickým zabezpečením ťažby dáva investor len neuspokojivé všeobecné odpovede,“ uviedol Roman Havlíček z Priateľov Zeme-CEPA. „Pritom riziká používania kyanidov sú také veľké, že napríklad v Českej republike dokonca novelou banského zákona už v roku 2000 tento spôsob spracovania nerastov parlament zakázal.“
Zodpovednosť za rozhodnutie o projekte nesie nielen Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, ale aj samotné mesto, ktoré by preto malo dôkladne zvážiť bezpečnosť projektu, a tiež jeho dôsledky pre Kremnicu a okolie po tom, ako sa s ťažbou skončí. „Vedenie mesta Kremnica by si malo uvedomiť svoju silnú pozíciu pri rozhodovaní, kde je jednak účastníkom všetkých konaní a zároveň je zodpovedné aj za vydanie stavebných povolení,“ dodal Havlíček.
9. januára 2006 oficiálne doručilo Ministerstvo životného prostredia SR mestu Kremnica Zámer povrchovej ťažby zlata a striebra v lokalite Šturec, ktorý mesto v ten istý deň aj zverejnilo. Od tohto dátumu začína plynúť 6-týždňová zákonná lehota, určená na preštudovanie a pripomienkovanie zámeru občanmi a občianskymi združeniami.
Priatelia Zeme i Greenpeace vyjadrili podporu miestnym občianskym iniciatívam, ktoré sa usilujú o ochranu životného prostredia a informujú verejnosť o rizikách projektu.