Mimovládna organizácia Priatelia Zeme-CEPA víta rozhodnutie Európskeho parlamentu o navýšení príspevku EÚ na financovanie likvidácie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Pomoc vo výške 400 miliónov eur na obdobie rokov 2007-13 musia ešte schváliť členské štáty. Organizácia je však hlboko znepokojená úrovňou diskusie o výške pomoci únie na pôde parlamentu ako aj nízkou transparentnosťou činnosti Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá financie od Únie spravuje.

Podľa Petra Mihóka z Priateľov Zeme-CEPA prevládali pri rozhodovaní o výške príspevku Únie politické a emotívne argumenty nad vecnými a odbornými. „Podľa našich informácií navrhovali poslanci výboru pre energetiku výšku pomoci bez akýchkoľvek analýz, o ktoré by sa ich návrhy opierali,“ konštatuje Mihók.

Organizácia preto pripravila vlastnú analýzu variantného riešenia financovania likvidácie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach (JE V1). Zverejnený odhad celkových nákladov na likvidáciu JE V1 vo výške približne 52 miliárd Sk je podľa nej možné považovať za optimistický variant. Priatelia Zeme-CEPA predpokladajú, že skutočné celkové náklady na likvidáciu JE V1 budú o 50 až 100 % vyššie. Jej analýza za realistický variant považuje sumu 80 miliárd Sk a do úvahy berie aj pesimistický variant, v ktorom by náklady presiahli 100 miliárd Sk.

Podľa výsledkov analýzy Priateľov Zeme by Európska únia mala Slovensku na predčasné odstavenie JE V1 poskytnúť spolu približne miliardu eur. Z tejto sumy by 624 miliónov eur malo kompenzovať stratené odvody JE V1 do štátneho likvidačného fondu. Táto časť príspevku by sa mala celá použiť výlučne na projekty fyzickej likvidácie elektrárne a jadrového odpadu. Pri pesimistickom scenári by sa stratené odvody JE V1 vyšplhali až na 810 miliónov eur a celková pomoc únie by v takomto prípade mala dosiahnuť okolo 1,3 miliardy eur. „Kľúčová injekcia od únie by preto mala prísť, až keď sa začnú práce na likvidácii jadrového odpadu“, domnieva sa Mihók.

Spôsob riešenia likvidácie jadrového odpadu ešte nie je známy nielen na Slovensku, ale nepoznajú ho ani v ostatných krajinách únie. Pokiaľ nie je jasné, ktorý z technických variantov likvidácuie elektrárne a spôsob dlhodobého uloženia jadrového odpadu, nie je teda možné hovoriť o presných nákladoch.

Časť príspevku od Únie by sa mala použiť na nevyhnutné zásahy do prenosovej sústavy a na výstavbu nových výrobných kapacít. „Únia by na nové výrobné kapacity mala dať približne pol miliardy eur, ich využitie by však mala povoliť výlučne iba na projekty zvyšovania energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie. Ak by sa z prostriedkov únie podporili aj konvenčné tepelné elektrárne, nemal by príspevok na ne prevýšiť 200 miliónov eur, v opačnom prípade by sa ohrozili princípy rovných podmienok pre podnikanie na energetickom trhu Únie,“ upozorňuje Mihók.

Rozhodovanie o použití príspevku EÚ na výstavbu nových výrobných kapacít by sa malo riadiť závermi štúdie najnižších nákladov, ktorá už bola vypracovaná. Priatelia Zeme sú však znepokojení faktom, že Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), ktorá nechala štúdiu vypracovať z príspevku Únie na likvidáciu JE V1, jej výsledky zatajuje. „Dôvodom nie je iba chronicky nízka transparentnosť EBRD, ale aj byrokratický spôsob spravovania príspevkov, ktorý navrhla Európska komisia,“ myslí si Mihók. Podľa Priateľov Zeme by malo byť spravovanie príspevkov únie na likvidáciu JE V1 výrazne transparentnejšie a verejnosť by mala byť o zámeroch použitia financií informovaná ešte pred ich schvaľovaním.