Včerajšia správa o podaní žaloby združenia CEPA na MH kvôli porušeniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám v súvislosti s odmietnutím zverejnenia informácií o štátnych záväzkoch voči firme PSA Peugeot Citroën vzbudila veľkú pozornosť. Prípad PSA Peugeot Citroën, v ktorom ide o čiastku 6,5 mld. Sk, ktorou má štát dotovať túto súkromnú firmu, však nie je jediným, kde sa štátne inštitúcie bránia verejnej kontrole.
Podobných príkladov je veľa a ide v nich o veľké finančné čiastky aj o vážne zásahy do života celej spoločnosti. Prax ukazuje, že utajovanie informácií o záväzkoch štátu a samospráv a o nakladaní s verejnými prostriedkami je príliš častou praktikou zo strany verejných inštitúcií.
Štát napríklad stále odmieta zverejniť podrobnosti o pôžičke od Európskej investičnej banky so štátnou zárukou vo výške 200 mil. euro určenej na modernizáciu slovenských železníc. Pritom podmienky spojené s čerpaním tohto úveru boli jedným z hlavných dôvodov tohtoročného rušenia prevádzky na regionálnych tratiach a ďalších zásahov do železničnej dopravy.
Iným závažným prípadom boli obštrukcie ministerstva financií týkajúce sa zverejnenia odporúčaní Medzinárodného menového fondu (MMF) pre Slovenskú vládu. CEPA sa dlhé mesiace domáhala na ministerstve financií a ďalších štátnych inštitúciách informácií o politických odporúčaniach MMF, ktoré do značnej miery predurčovali dlhodobú vládnu hospodársku politiku. Výsledkom týchto odporúčaní bola privatizácia štátnych podnikov, finančné škrty v zdravotníctve, školstve, verejnej doprave či sociálnom zabezpečení. Dodnes sa však podarilo získať iba časť požadovanej dokumentácie.
Porušovanie zákona o slobode informácií a utajovanie dôležitých informácií o záväzkoch štátu a samospráv a o nakladaní s verejnými prostriedkami je v príkrom rozpore s vládnymi vyhláseniami o transparentnosti rozhodovania a potieraní korupcie. Pritom skúsenosti s využívaním zákona o slobode informácií dokazujú, že je to veľmi účinný nástroj na boj proti korupcii a je to jedna z mála vecí, ktoré Slovensko môže ponúknuť ako model aj vyspelým demokraciám.
Za silný a pre ostatný svet dokonca vzorový nástroj boja za transparentnosť verejného života a verejných peňazí a za silný nastroj v boji proti korupcii považuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám aj riaditeľ Odboru boja proti korupcii na Úrade vlády SR JUDr. Ján Hrubala. Podľa jeho vyjadrenia ho zarmucuje každý pokus zužujúceho výkladu tohto zákona. „Chvalabohu, je tu možná obrana pred súdom a doterajšie rozhodnutia súdov v týchto veciach dali vo väčšine prípadov za pravdu žiadateľom o informácie a odmietli pokusy o zužovanie okruhu informácií, na ktoré ma verejnosť právo,“ dodáva Hrubala.
Prístup k informáciám podľa zákona o slobode informácií je sťažovaný napríklad tým, že štátne orgány odmietajú vydávať rozhodnutia. Ako povedal Ing. Roman Havlíček, koordinátor programu zahraničné investície CEPA "štátne inštitúcie zrejme rátajú s tým, že žiadatelia sa nechajú znechutiť a domáhanie sa svojich práv ich časom prestane baviť." Podľa R. Havlíčka "ak sa verejné inštitúcie snažia vyhnúť dodržiavaniu zákona o slobode informácií, môže sa tento zákon spolu s celým vládnym protikorupčným programom stať iba zbierkou prázdnych slov."
Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA) je občianske združenie zaoberajúce sa právom vo verejnom záujme a obhajobe a presadzovaniu verejných záujmov pri rozhodovaní verejných inštitúcií.
Bližšie informácie:
Roman Havlíček, 048 4193324, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.