Tri opice vítali pred budovou Európskej investičnej banky (EIB) v Luxemburgu jej guvernérov, ktorí sa schádzali na výročné valné zhromaždenie. Opice, z ktorých jedna si rukami zakrývala uši, druhá oči a tretia ústa, symbolizovali jasné posolstvo občianskej verejnosti adresované vedeniu banky: „EIB nevidí problémy, nepočuje kritiku a neposkytuje informácie“.
Zámerom akcie bolo upozorniť guvernérov a verejnosť na netransparentnú povahu EIB a na potrebu zásadnej reformy jej informačnej politiky. Mimovládne organizácie (MVO) zaslali guvernérom a prezidentovi banky Maystadtovi výzvu, v ktorej banku žiadajú, aby zabezpečila včasné a adekvátne informovanie verejnosti o projektoch, ktoré EIB podporuje. Pod výzvu sa podpísalo viac ako 100 MVO z celého sveta.
Koordinátorka kampane CEE Bankwatch Network a Priateľov Zeme Magda Stoczkiewicz vysvetlila dôvod protestnej akcie nasledovne: „Napriek tomu, že EIB je verejná inštitúcia, správa sa ako súkromná firma spred 50 rokov. Jej nová informačná politika, o ktorej sme dúfali, že bude znamenať významný krok smerom k transparentnosti, je plná nezáväzných fráz sľubujúcich zverejňovať informácie „kedykoľvek je to možné“ a „tak skoro, ako sa dá“. Ľuďom, ktorí sú priamo dotknutí projektami financovanými EIB alebo sa o činnosť banky zaujímajú, nová informačná politika neposkytuje nástroje na presadenie práva na prístup k informáciám.“ Stoczkiewicz pritom upozorňuje na fakt, že „EIB uprednostňuje záujmy jej klientov pred verejnými záujmami. Klienti banky, ktorými sú aj súkromné firmy, majú možnosť rozhodovať o tom, či sa informácie o ich projektoch budú zverejňovať alebo nie. Takáto prax je neprijateľná.“
Vo výzve MVO okrem iného žiadajú, aby EIB zabezpečila informovanosť a konzultácie s dotknutou verejnosťou dostatočne včas pred rozhodovaním o podpore predložených projektov. MVO taktiež žiadajú, aby boli všetky dôležité dokumenty o projektoch zverejňované aspoň 60 dní pred verejnými konzultáciami a aby EIB spolufinancovala iba také projekty, ktoré majú preukázateľnú podporu včasne a dostatočne informovaných dotknutých občanov. Doterajšia prax, kedy Rada výkonných riaditeľov EIB rozhodovala o poskytnutí pôžičiek pre projekty ešte pred zverejnením analýz o ich dopadoch na životné prostredie, je podľa MVO ďalej neprípustná. Osobitná skupina požiadaviek sa týka zverejnenia interných smerníc banky.
Peter Mihók z Centra pre podporu miestneho aktivizmu, členskej organizácie CEE Bankwatch Network i Priateľov Zeme, poukázal na praktický dopad súčasnej informačnej politiky EIB: „EIB odmieta zverejniť podmienky, za ktorých v roku 1999 poskytla Železniciam Slovenskej republiky pôžičku vo výške 200 mil. EUR. Odvoláva sa pritom na to, že zverejnenie týchto informácií je plne v právomoci ŽSR ako realizátora projektu, prípadne príslušného ministerstva. ŽSR aj Ministerstvo dopravy SR sa však vyhovárajú na ustanovenie o obchodnom tajomstve, ktoré je súčasťou úverovej zmluvy. Máme pocit, ako keby sme žili v jednej z Kafkovych noviel“.
Dohoda o pôžičke pre ŽSR pritom podľa Mihóka evidentne obsahuje podmienky, ktoré poškodzujú železnice - napríklad rušenie osobnej dopravy na regionálnych tratiach, výrazné škrty v dotáciách, plánované prepustenie tretiny železničných zamestnancov a podobne. „Zrušenie osobnej dopravy na niektorých regionálnych tratiach už vyvolalo prvý ostrý štrajk v histórii Slovenska po páde komunizmu. EIB, samozrejme, odmieta niesť akúkoľvek spoluzodpovednosť za vzniknutú situáciu, súčasne však odmieta zverejniť akékoľvek informácie, ktoré by preukázali, do akej miery je banka v týchto problémoch zaangažovaná“, dodal Mihók.
Antonio Tricarico z talianskej organizácie Campagna per la Riforma della Banca Mondiale zdôraznil, že „EIB by mala byť subjektom, ktorý podlieha Aarhuskému dohovoru o prístupe verejnosti k informáciám, rozhodovaniu a spravodlivosti. Dvojaký štatút EIB ako orgánu EÚ a zároveň ako nezávislej právnickej osoby prakticky umožňuje banke, aby sa vyhla povinnosti rešpektovať ustanovenia Aarhuského dohovoru. Európska komisia a Rada Európy by mali zabezpečiť, aby boli Aarhuské ustanovenia pre banku záväzné.“ Keďže EIB v súvislosti s valným zhromaždením neplánovala zorganizovať vlastnú tlačovú konferenciu, MVO verejne pozvali prezidenta banky Maystadta, aby sa zúčastnil na nimi organizovanej tlačovej konferencii a aby informoval verejnosť o výsledkoch valného zhromaždenia, ktorého dvere boli pred MVO zatvorené. Oficiálna odpoveď banky z 28. mája bola negatívna – MVO sa z nej dozvedeli, že prezident Maystadt bude mať inú dôležitú prácu a že verejnosti by mala stačiť tlačová správa.
31. mája však EIB na svojej internetovej stránke zverejnila informáciu o tlačovej konferencii. „Je dobré, že EIB zvážila pôvodný zámer neorganizovať tlačovú konferenciu. Takéto rozhodnutie urobené na poslednú chvíľu je však pre EIB typické. Je potrebné, aby sa prístup verejnosti k informáciám o EIB riadil záväznými normami, a nie momentálnou náladou jej úradníkov“, uzavrela Stoczkiewicz.
Poznámky:
1. Text výzvy MVO guvernérom a prezidentovi EIB a zoznam MVO, ktoré ju podpísali, sa nachádza na internetovej stránke CEE Bankwatch Network (www.bankwatch.org)
2. CEE Bankwatch Network a Priatelia Zeme sú medzinárodné siete MVO, ktoré sa monitorujú aktivity EIB a ich dopady na spoločnosť a životné prostredie. Slovenským zástupcom v oboch sieťach je Centrum pre podporu miestneho aktivizmu.
Bližšie informácie:
Ing. Peter Mihók, 0905/746 884, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Fotografie z akcie v Luxemburgu získate na stránkach: http://www.foei.org a http://www.bankwatch.org/issues/eib/mcampaigns.html