Zástupcovia Centra pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA), členskej organizácie Bankwatch Network a Priateľov Zeme, dnes v Banskej Bystrici odovzdali svoje stanovisko k predvstupovej kapitole o hospodárskej súťaži komisárovi pre rozšírenie Günterovi Verheugenovi. Uzavretie tejto kapitoly zo strany Európskej komisie (EK) je podmienkou, ktorú musí Slovenská republika splniť, ak sa chce stať členom EÚ. Jednotlivé predvstupové kapitoly definujú konkrétne opatrenia na zosúladenie slovenskej legislatívy v 29 oblastiach a jej implementáciu so smernicami EÚ. Kapitola o hospodárskej súťaži sa považuje za jednu z najdôležitejších.
CEPA vyzvala EK zabezpečiť, aby vláda SR poskytovala štátnu pomoc transparentne a demokraticky, v súlade s verejnými záujmami, a bezodkladne zrušila niektoré zákony, ktoré sú v rozpore s platnými smernicami EÚ, regulujúcimi hospodársku súťaž, a ktoré výrazne deformujú podnikateľské prostredie na Slovensku. Tieto zákony (včítane ustanovení o daňových prázdninách v zákone o dani z príjmov, zákona o investičných stimuloch, zákona o priemyselných parkocha zákona o významných investíciách) sa mali premietnuť do celého radu pozitívnych efektov pre celú krajinu, najmä však pre ekonomicky slabšie regióny.
Podľa ing. Romana Havlíčka, projektového koordinátora CEPA, však “spôsob, akým sa legislatíva upravujúca štátnu podporu zahraničným investíciám tvorila a následne využíva v praxi, jasne dokazuje, že prvotným cieľom opatrení na prilákanie zahraničných investorov nie je proklamovaný rozvoj regiónov ani znižovanie nezamestnanosti. Faktickým dôsledkom je vytvorenie nových foriem priamej i nepriamej štátnej pomoci v prospech súkromných podnikateľských subjektov, poskytovaných bez verejnej kontroly a bez možnosti účasti verejnosti na rozhodovaní o nich.“ Napriek tomu, že sa v súvislosti so štátnou podporou zahraničných investícií často skloňuje nikde nedefinovaný pojem verejný záujem, „dokumenty, na základe ktorých sa o nej rozhoduje, sú neverejné a rozhodovanie je netransparentné“, dodáva Havlíček.
Hlavným a často jediným kritériom pri rozhodovaní o poskytnutí štátnej pomoci pre zahraničných investorov je podľa stanoviska CEPA výška investície. Kvalita investície, jej vplyv na regionálny rozvoj, zamestnanosť a dopad na podnikateľské prostredie sú v lepšom prípade až kritériami druhoradého významu, obyčajne sa však vôbec nezohľadňujú.
Aj EK dlhodobo upozorňuje na problematické stimuly pre investorov. Podľa jej stanoviska schéma daňových prázdnin uvedená v § 35 a § 35a zákona č. 366/1999 o daniach z príjmov, "nezohľadňuje špecifikum pri poskytovaní štátnej pomoci pre citlivé sektory ako je oceliarsky priemysel, automobilový priemysel, lodiarsky priemysel a priemysel umelých vlákien".
Osobitným problémom je nedostatok kontroly poskytovania štátnej pomoci na Slovensku. V januári 2000 bol zriadený Úrad pre štátnu pomoc (ÚŠP) ako orgán štátnej správy pre posudzovanie, hodnotenie, schvaľovanie štátnej pomoci, kontrolu jej poskytnutia a evidenciu štátnej pomoci. Podľa výkonného riaditeľa CEPA Juraja Zamkovského však “namiesto toho, aby táto nová verejná inštitúcia vytvárala pevnú ochranu pred zneužívaním verejných prostriedkov, sa aj jej prostredníctvom vytvorili možnosti na ich kanalizáciu v prospech zámerov, ktoré často nekorešpondujú s verejným záujmom.“
Vo svojom stanovisku CEPA upozorňuje na časté porušovanie zákona o štátnej pomoci zo strany ÚŠP v prospech veľkých spoločností, napríklad oceliarskych: “Ukazuje sa, že skutočným zámerom štátnej pomoci pre firmy VSŽ, a.s. a VSŽ Oceľ, a.s. nebolo udržanie oceliarskej výroby v týchto firmách, ale oddĺženie vytunelovanej skupiny podnikov VSŽ, a.s. pred predajom jej nosných výrobných oceliarskych aktivít americkému koncernu US Steel a presun záväzkov skupiny VSŽ na plecia slovenských daňových poplatníkov.”
Porušenie rozpočtovej disciplíny zo strany ÚŠP, neoprávnené, nehospodárne a nesprávne používanie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu a porušenie viacerých zákonov už preukázala aj kontrola Ministerstva financií z apríla 2001. Kontrola Úradu vlády z júna 2001 zasa potvrdila závažné nedostatky v riadení ÚŠP, nezákonnosť posudzovania, hodnotenia a schvaľovania štátnej pomoci. V ôsmich z desiatich náhodne vybraných prípadov kontrola konštatovala, že štátna pomoc vo výške viac ako 11,5 mld. Sk bola schválená v rozpore so zákonom. V stanovisku EK k daňovým prázdninám poskytnutým spoločnosti US Steel na základe § 35 zákona o daniach z príjmov sa uvádza, že "akákoľvek pomoc poskytnutá pre US Steel na tomto základe bude znamenať porušenie Európskej dohody... ...ak štátna pomoc pre US Steel nebude v súlade s uplatňovanými pravidlami Spoločenstva, bude tvoriť vážnu prekážku k predbežnému uzatvoreniu kapitoly 6 - Hospodárska súťaž."
CEPA tiež upozornila G. Verheugena na previazanosť problematiky hospodárskej súťaže s regionálnym rozvojom. Podľa tejto organizácie nekontrolovateľné dotácie pre projekty, ktoré nebudú smerované do problémových regiónov, blokujú verejné zdroje na rozvojové projekty v znevýhodnených regiónoch. To môže vyvolať tlak na zvýšenie príspevkov z predvstupových a po vstupe SR do EÚ aj zo štrukturálnych fondov. Hrozí teda nebezpečenstvo, že ak bude EK tolerovať dnešnú prax obchádzania štátnej pomoci na Slovensku, zaplatí za túto benevolenciu z prostriedkov daňových poplatníkov krajín EÚ.