Svetová obchodná organizácia (WTO) organizuje svoju štvrtú ministerskú konferenciu v Dohe, hlavnom meste štátu Katar v Perzskom zálive. Stretnutie ministrov sa začalo už v piatok a bude trvať do utorka 13. novembra. USA a EÚ sa na stretnutí znovu pokúšajú otvoriť tzv. ”nové kolo” obchodných rokovaní, ktoré by malo rozšíriť právomoci WTO. Ich posledný pokus o presadenie nového kola v Seattle v roku 1999 skrachoval kvôli masívnemu odporu rozvojových krajín a občianskej spoločnosti. Dôvod, pre ktorý lídri hospodárskych veľmocí vybrali mesto Doha za dejisko dnešných rokovaní, je zjavný – odradiť protestujúcich od účasti.

Medzinárodná federácia občianskych organizácií Priatelia Zeme sa však zúčastňuje na všetkých rozhovoroch, pričom jej experti sú k dispozícii pre konzultácie a rokovania tak v Dohe ako aj v Londýne.

Čo je WTO?

WTO vznikla na poslednom, tzv. ”uruguajskom kole” obchodných rokovaní v roku 1995. Vyvinula sa zo Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT). GATT nebola iba medzinárodnou dohodou medzi signatárskymi štátmi, ale tiež fórom pre rokovania o pravidlách medzinárodného obchodu. WTO je oproti GATT navyše multilaterálnou inštitúciou s výraznými právomocami a členskou základňou. Jej členmi je 142 krajín sveta. Úlohou tejto inštitúcie je monitorovať a presadzovať Dohodu o svetovom obchode (World Trade Agreement - WTA). Táto dohoda určuje právny rámec pre obchodnú politiku štátov.

WTO zodpovedá za implementáciu WTA a súvisiacich dohôd. Podľa Sekretariátu WTO má tri hlavné ciele: ”...vytvoriť čo najlepšie podmienky pre voľný obchod, prostredníctvom ďalších rokovaní dosiahnuť ďalšiu liberalizáciu, a vytvoriť objektívne nástroje na riešenie sporov”.

WTO nemá žiadny oficiálny mandát na ochranu životného prostredia, riešenie otázok chudoby ani na podporu udržateľného rozvoja.

Štvrtá ministerská konferencia

Najvyšším rozhodovacím orgánom WTO je Ministerská konferencia, ktorá sa uskutočňuje približne každé dva roky.

USA i EÚ dúfajú, že tentokrát bude mať ministerská konferencia väčší úspech ako v Seattli a že sa im podarí otvoriť nové rozsiahle kolo rokovaní o liberalizácii obchodu (a to napriek tomu, že medzi USA a EÚ pretrvávajú značné rozdiely v celom rade otázok).

Okrem toho, predstavitelia členských krajín WTO dostali mandát na opätovné prerokovanie a prehodnotenie viacerých platných dohôd (známe pod názvom ”stabilné témy WTO”). Stabilné témy sa týkajú obchodu v oblastiach poľnohospodárstva a služieb.

KTO ČO PRESADZUJE

EÚ: ”Nové kolo” rokovaní presadzuje EÚ, ktorú podporujú ďalšie krajiny ako Japonsko, Kórea, Švajčiarsko a Nórsko. EÚ žiada, aby sa obsahom tohto rozsiahleho kola stali aj tzv. “nové témy” – t.j. aby sa kompetencie WTO rozšírili aj o oblasti investícií, súťaže, verejného obstarávania, obchodných vyjednávaní a životného prostredia.

Motívom snáh EÚ o presadenie “nového kola” rokovaní je aj jej postoj k poľnohospodárstvu. EÚ sa bude snažiť blokovať tlak na podstatné zníženie dotácií pre tento sektor, pretože jej záujmom je obhajoba groteskne nákladnej a z hľadiska životného prostredia škodlivej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Common Agricultural Policy – CAP). Ak EÚ urobí akékoľvek ústupky v poľnohospodárstve (na čo by mala byť tak či onak pripravená, pretože CAP potrebuje radikálnu reformu v súvislosti s rozširovaním EÚ), bude za to požadovať ústupky jej hlavných obchodných rivalov v iných oblastiach – predovšetkým ich podporu pre zahrnutie a uprednostnenie nových tém v rámci rokovaní WTO, akými sú investície a životné prostredie.

USA: USA podporujú “nové kolo”, do poslednej chvíle pred otvorením ministerskej konferencie v Dohe sa však nerozhodli, ktoré nové témy by sa mali v rámci WTO otvoriť. Svoj postoj zmenili počas prípravných rokovaní k Summitu G8 v Ženeve a k rokovaniam o klíme v Bonne v júli 2001. USA súhlasili s podporou požiadaviek EÚ na začatie nového kola rokovaní (a s neblokovaním snáh o zahrnutie investícií), aby zlepšili transatlantické vzťahy narušené odmietnutím Kjótskeho protokolu a po ohlásení plánov USA na rozvoj protiraketového obranného systému (potomka systému hviezdnych vojen). V poslednom čase USA začali otvorenejšie podporovať “nové kolo” s odôvodnením, že ďalšia liberalizácia obchodu je prostriedkom na riešenie problému globálnej recesie.

Ostatné priemyselne rozvinuté krajiny: Japonsko súhlasí s “novým kolo” a presadzuje otvorenie nových tém (napríklad investícií) v rámci WTO. Kanada, Nový Zéland a Austrália sú členmi skupiny Cairns, t.j. skupiny rozvinutých a rozvojových krajín vyvážajúcich poľnohospodárske produkty, ktorá si želá ďalšiu liberalizáciu obchodu (hlavne v tomto sektore) a v zásade podporujú “nové kolo” rokovaní zahrňujúce všetky nové témy. Odmietajú však návrh EÚ týkajúci sa životného prostredia.

Rozvojové krajiny: Rozvojové krajiny na druhej strane prichádzajú do Kataru s celkom odlišným zoznamom tém na riešenie. Sú proti novým témam presadzovaným EÚ. Namiesto toho žiadajú prehodnotenie dnes platných dohôd. Veľa rozvojových krajín trvá na tom, že zásadnou podmienkou akéhokoľvek nového kola rokovaní musí byť tzv. “implementačný program”. V rámci neho je podľa nich potrebné vyhodnotiť reálne efekty doterajších dohôd, pretože chudobným krajinám voľný obchod jednoducho nepriniesol očakávaný prospech.

Návrh Ministerskej deklarácie pre 4. Ministerskú konferenciu

Predseda Generálnej rady a Sekretariát WTO pripravili návrh Ministerskej deklarácie, ktorá mala byť neutrálnym podkladom pre rokovanie a mala vychádzať zo stanovísk a návrhov všetkých členských štátov WTO. Na ministerskej konferencii má byť táto deklarácia po vyjednávaniach schválená. V procese prípravy Ministerskej konferencie boli zverejnené dva návrhy deklarácie (koncom septembra a koncom októbra). Prvý návrh naďalej uprednostňoval stanoviská rozvinutých krajín, do značnej miery však vylúčil oblasť životného prostredia. Rozvojové krajiny boli s týmto textom nespokojné, pretože sa v dostatočnej miere nezaoberal implementačnými otázkami. Druhý návrh je ešte spornejší. Je totiž podnetom na rokovania o všetkých nových témach – včítane investícií, súťaže, transparentnosti vo verejnom obstarávaní i obchodných vyjednávaní (opäť však vo veľkej miere vylučuje životné prostredie). Aj tento návrh marginalizuje záujmy rozvojových krajín.

AKÉ SÚ VYHLIADKY?

Existuje reálna možnosť, že vlády sa nedohodnú na rokovacom programe stretnutia v Katare. Čoraz polarizovanejšie stanoviská rozvinutých a rozvojových krajín pred otvorením ministerskej konferencie naznačovali opakovanie scenára zo Seattle.

Rozvojové krajiny sú však dnes vystavené intenzívnemu tlaku zo strany rozvinutých krajín, aby neodmietli záverečnú deklaráciu. Vlády sa môžu zhodnúť na tom, že si jednoducho nemôžu dovoliť druhé zlyhanie po debakli v Seattle, a svoju úlohu môže zohrať aj silný tlak na ”presadenie pokroku v oblasti obchodných rokovaní” po udalostiach od 11. septembra.

Pred otvorením konferencie bolo preto možné iba hypoteticky predpovedať výsledok. Napríklad, voči návrhu na obmedzené kolo rokovaní – limitované napríklad na prístup k trhom a priemyselné clá – by takmer s určitosťou protestovali rozvojové krajiny a EÚ (tá by potom bola v slabšej pozícii pri vyjednávaní o koncesiách v poľnohospodárstve).

ČO BY SA MALO STAŤ?

Väčšia časť rétoriky politikov a úradníkov z krajín Severu pri presadzovaní “nového kola” obchodných rokovaní je falošná. Za existujúcich obchodných pravidiel nemožno hovoriť o žiadnej rovnosti medzi tzv. vyspelými a rozvojovými krajinami. Medzinárodné finančné inštitúcie napríklad bežne požadujú, aby rozvojové krajiny otvorili svoje domáce trhy zahraničnej konkurencii, napríklad v poľnohospodárstve. Na druhej strane, EÚ i USA si zachovávajú svoje rozsiahle dotačné systémy podporujúce domácich výrobcov (pričom väčšina verejných dotácií ide do veľkoplošného intenzívneho pestovania), ako aj systém obchodných bariér zabraňujúcich importu z rozvojových krajín. Napríklad, celkové dotácie do poľnohospodárstva v EÚ a USA každoročne prevyšujú ročný hrubý domáci produkt celej Afriky.

Deklarácie Severu o voľnom trhu, spoločne s podmienkami pomoci zo strany medzinárodných inštitúcií ako MMF a Svetovej banky, viedli k výraznému nárastu nerovnosti, a to nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj v rámci nich, k deštrukcii miestneho poľnohospodárstva, tradičných foriem výroby v rozvojových krajinách a k rozsiahlemu poškodeniu životného prostredia. Ak USA, EÚ a ostatné krajiny tzv. rozvinutého sveta nepripustia toto zlyhanie, ostáva len veľmi malá nádej pre reálny pokrok.

Je potrebné zabezpečiť pravidlá pre spravodlivý a perspektívny obchod, ktorého úžitok bude férovo delený v prospech jeho účastníkov a ktorý umožní jednotlivým krajinám, aby si stanovili a udržali primerané minimálne sociálne a environmentálne normy na národnej i medzinárodnej úrovni. Nič z doterajšej činnosti a plánov WTO nenasvedčuje tomu, že by táto organizácia bola schopná dospieť k takým výsledkom.

Priatelia Zeme preto žiadajú:

• zablokovať plány na rozširovanie pôsobnosti a kompetencií WTO;
• dôsledne vyhodnotiť vplyv dnes platných obchodných pravidiel i činnosti WTO z pohľadu udržateľného rozvoja;
• zásadne prehodnotiť pravidlá určujúce svetový obchod v záujme podpory stability a udržateľnosti (napríklad, obchodné pravidlá by nemali okliešťovať pôsobnosť miestnych, národných a medzinárodných zákonov a noriem na ochranu udržateľného regionálneho rozvoja, životného prostredia a sociálnych istôt).