Vyše 30 organizácií dnes zaslalo vláde SR návrh alternatívneho riešenia problému nezamestnanosti v regiónoch. Občiansky návrh je založený na úplne odlišnom prístupe, než doteraz uplatňuje vláda. Namiesto dotovania veľkých investorov občianske organizácie navrhujú model tzv. mikrofinancovania, v rámci ktorého by sa na podporu zamestnanosti a rozvoja vidieckych regiónov poskytovali účelové mikropôžičky a mikrogranty prostredníctvom siete nezávislých inštitúcií. Tie už dnes majú na Slovensku dobre rozvinutú organizačnú infraštruktúru, výbornú znalosť regionálnych potrieb a môžu sa už teraz prezentovať vynikajúcimi výsledkami.

Dobre navrhnuté mikropôžičkové a mikrograntové programy môžu vytvárať podmienky pre vznik nových pracovných miest pri veľmi nízkych nákladoch. V porovnaní s vysokými nákladmi na vytvorenie pracovného miesta klasickým spôsobom – napríklad pomocou dotovania priamych zahraničných investícií, sú výhody očividné. Napríklad iba na výstavbu infraštruktúry priemyselného parku na Záhorí plánuje vláda poskytnúť dotáciu vo výške 290 mil. Sk. Tento projekt má vytvoriť celkom 3200 nových pracovných miest, t.j. na vytvorenie jedného miesta bude štát investovať vyše 90-tisíc Sk vo forme nenávratnej dotácie, nepočítajúc ďalšie zvýhodnenia, ktoré štát poskytne investorom.

Na rozdiel od toho napr. mikropôžičkový program organizácie VOKA umožnil udržanie (prípadne vytvorenie) jedného pracovného miesta pomocou malého úveru vo výške okolo 24-tisíc Sk, a to za normálnych komerčných podmienok. Keďže návratnosť mikropôžičiek je takmer stopercentná (na rozdiel od približne 30% nedobytných úverov veľkých slovenských bánk), tieto zdroje, obohatené o príjmy z úrokov, ostávajú k dispozícii pre vytváranie nových alebo stabilizáciu už existujúcich pracovných miest. Okrem toho, tieto pracovné miesta vznikajú vo vidieckych, ekonomicky zaostalých oblastiach bez prístupu k akýmkoľvek klasickým úverom, ďaleko mimo dosahu priemyselných parkov. Mikrofinancovanie tým významne prispieva k znižovaniu regionálnych disparít. VOKA tiež v rámci Komunitného minigrantového programu podporila 239 projektov z 24 obcí šiestich mikroregiónov na Liptove, Horehroní a v okolí Zlatých Moraviec vo forme minigrantov v celkovej sume 3,3 mil. Sk. K týmto prostriedkom pridali vidiečania vlastné príspevky vo výške takmer 2 mil. Sk a spolu s prácou dobrovoľníkov vytvorili v týchto regiónoch dielo v hodnote vyše 7,2 mil. Sk. Nezanedbateľný bol i prínos školení pre takmer 800 miestnych občanov.

“Podobných programov na rozvoj regiónov je u nás už dosť na to, aby sme mohli tvrdiť, že sú vytvorené podmienky pre ich celoplošnú aplikáciu. Takmer všetky sú však, paradoxne, financované zo zahraničných zdrojov. Žiaľ, na druhej strane je i dosť príkladov nesmierneho plytvania verejných prostriedkov, ktorými sa dotujú veľkí investori, najmä zahraniční. Ak by vláda poskytla tieto prostriedky na programy mikrofinancovania, situácia na vidieku by sa mohla časom výrazne zmeniť,” konštatoval Juraj Zamkovský, koordinátor ekonomického programu Priateľov Zeme.

Vláda v týchto dňoch rokuje o dvoch návrhoch zákonov predložených Ministerstvom hospodárstva, ktorých zmyslom má byť práve ďalšie zvýhodňovanie veľkých investorov. Ide o návrh zákona o investičných stimuloch a návrh zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov. Podľa občianskych organizácií oba návrhy zákonov predstavujú významný dopad na štátny rozpočet, pričom ich spoločenský efekt je veľmi otázny. “Hlavným kritériom na získanie štátnej pomoci je veľkosť investície, a nie spoločenské prínosy. Keďže existujú podstatne lepšie alternatívy a keďže oba návrhy dosť výrazne deformujú trhové prostredie a znevýhodňujú malých podnikateľov a vidiecke oblasti, obraciame sa na vládu s dvoma výzvami. Prvou je prijať konkrétne opatrenia na zvýšenie efektivity vynakladaných verejných prostriedkov na podporu priemyselných parkov. Druhou je návrh na úplne stiahnutie návrhu zákona o investičných stimuloch. Namiesto toho navrhujeme, aby vláda venovala plánované prostriedky na podporu programov mikrofinancovania”, uzavrel Zamkovský.

Podľa neho sa prijatím zákona o investičných stimuloch v navrhovanej podobe môže vláda dostať aj do konfliktu s legislatívou EÚ a s odporúčaniami medzinárodných finančných inštitúcií. V návrhu sa totiž uvažuje s ďalším rozšírením daňových prázdnin, čo je pre viaceré inštitúcie považované za opatrenie odporujúce medzinárodným štandardom.

“Ak vláda príjme naše podnety, sme pripravení k aktívnej spolupráci”, uvádza sa v závere otvoreného listu 34 občianskych organizácií vláde SR.