Masové protesty proti neúnosnej situácii v zásobovaní vodou po privatizácii vodární v bolívijskom meste Cochabamba v apríli minulého roka viedli k opätovnému zoštátneniu tohto podniku. Firma Aguas del Tunari, pobočka nadnárodnej spoločnosti Bechtel so sídlom v San Franciscu, vzápätí zažalovala bolívijskú vládu za zrušenie privatizačného rozhodnutia a žiada odškodné vo výške 40 miliónov USD. Firma tak očakáva, že jej zlé investície zaplatia obyvatelia Bolívie.
Už niekoľko týždňov po privatizácii vodární v Cochabambe firma Bechtel zdvojnásobila, niekde dokonca strojnásobila poplatky za odber vody s odôvodnením, že musí financovať výstavbu 19 km tunela na prívod vody do mesta. “Firma od nás žiada, aby sme vopred platili za otázne zlepšenie zásobovania vodou a služieb, ktoré má nastať najmenej o dva roky”, konštatoval Oscar Coca, člen regionálnej rady v Cochabambe. Rodinám s celkovým príjmom pod 100 USD mesačne firma zrazu začala posielať faktúry vo výške až 20 USD. Obyvatelia Cochabamby, ktoré si takéto faktúry nemohli dovoliť platiť, na to reagovali sériou masívnych protestov, ktoré na týždeň paralyzovali život v meste, a odmietli platiť.
Keď napokon firma Aguas del Tunari opustila mesto, zanechala po sebe vážne zadĺženú miestnu vodárenskú firmu SEMAPA, ktorú spravovala. Občianska koalícia na ochranu vody a života je však odhodlaná riešiť vzniknuté problémy a presadzuje verejnú správu mestských vodární ako alternatívu k zlyhanej privatizácii.
V máji 2000 spoločnosť Bechtel oznámila, že konflikt v Cochabambe mieni postúpiť Medzinárodnému dvoru pre riešenie investičných sporov (ICSID) pri Svetovej banke. V súčasnosti od bolívijskej vlády súdnou cestou vymáha odškodné vo výške 40 miliónov USD. Ak uspeje, Bolívijčania budú popri tolerovaní nekvalitných služieb tejto spoločnosti musieť kompenzovať aj jej zlú investičnú politiku.
Konanie prostredníctvom ICSID umožňuje firme iniciovať bilaterálna dohoda o investíciách, ktorú uzatvorili vlády Bolívie a Holandska v roku 1992. V tom istom čase, ako Aguas del Tunari začala pôsobiť v Cochabambe, vytvorila firma Bechtel holdingové spoločnosti aj v Holandsku. Takéto bilaterálne obchodné zmluvy umožňujú nadnárodným spoločnostiam obchádzať právnu suverenitu štátov, pretože podmienky dohodnuté v dohodách, ktoré uzatvoria vlády so súkromnými firmami, sa dostávajú na úroveň národnej legislatívy. Bolívijská vláda však nepovažuje postúpenie sporu na UCSID za legitímne a trvá na jeho riešení na bolívijských súdoch.
Sarah Harden, členka občianskej koalície z Cochabamby k prípadu konštatovala: “Privatizácia prírodných zdrojov ohrozuje suverenitu vlád jednotlivých krajín, pretože ekonomickú slobodu povyšuje nad demokraciu a vodu, prístup ku ktorej je základným ľudským právom, degraduje na tovar, s ktorým sa obchoduje na svetových trhoch”.