Vyhodnotenie procesu programovania fondov Európske únie na roky 2007 – 2013 z hľadiska účasti MVO
Po zahájení prípravy NSRR v decembri 2004 (t.j. po oficiálnom začatí procesu programovania fondov EÚ na roky 2007 – 2013) otvorili MVO na pôde nezávislého občianskeho monitorovacieho tímu[1] diskusiu o tom, ako predísť opakovaniu chýb z predchádzajúceho programovacieho obdobia. O svojej predstave informovali národnú koordinátorku pre programovanie a jej spolupracovníkov z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré je zodpovedné za programovací proces. Ministerstvo ubezpečilo MVO o jeho záujme o transparentnosť, a tiež o tom, že oproti minulosti sa nebude opakovať sektorový prístup, výsledkom ktorého bolo podriadenie účelu fondov EÚ zámerom jednotlivých ministerstiev. Podľa národnej koordinátorky mali byť priority čerpania ŠF a KF stanovené až po dôslednej analýze spoločenských potrieb, v úzkej súčinnosti so sociálnymi partnermi a po dôkladnej verejnej diskusii.
Ale napriek proklamovaným sľubom o zlepšení prístupu zo strany štátnych orgánov boli zlepšenia len mierne a často iba formálne. Zástupcovia MVO síce boli pozvaní ako partneri do rôznych štruktúr podieľajúcich sa na príprave programových dokumentov (napr. do expertnej skupiny Partnerstvo pre Národný rámec a Výboru pre ŠF/KF), samotný proces im však efektívnu účasť znemožňoval. Lehoty na pripomienkovanie materiálov zásadného významu boli extrémne krátke, čo sa odôvodňovalo absurdným spôsobom: „Skrátená lehota - 5 dní z dôvodu problematiky záležitostí EÚ“. Procesné aj obsahové pripomienky MVO boli opakovane ignorované bez náležitého zdôvodnenia. Proces nerešpektoval ani logickú postupnosť jednotlivých krokov. Napríklad návrh strategického cieľa a priorít boli definované dávno pred ukončením analytických materiálov, ktoré mali byť podkladom pre ich návrh. Návrhy materiálov, ktoré mali byť iba podkladom pre tvorbu NSRR, obsahovali formulácie, z ktorých bolo zrejmé, že vláda mieni ich obsahu podriadiť celý budúci NSRR (napr. v prípade tzv. Lisabonskej stratégie pre Slovensko). Príprava NSRR nebola koordinovaná s prípravou ďalších dôležitých programovacích dokumentov a bola podriadená snahe Dzurindovej vlády orientovať ŠF a KF na podporu úzkeho okruhu kvantitatívnych makroekonomických cieľov.
MVO po celý rok 2005 upozorňovali na problémy a prichádzali s podnetmi, ktoré mali na jednej strane zabezpečiť otvorenosť procesu a na strane druhej nasmerovať NSRR k vyváženému regionálnemu rozvoju. V septembri 2005 Priatelia Zeme-CEPA vyhodnotili výsledky pôsobenia MVO v oficiálnych štruktúrach a konštatovali, že MVO mali napriek ich úsiliu takmer nulový vplyv nielen na celý dovtedajší proces, ale aj na obsah pripravovaných dokumentov. Koncom septembra MVO predložili svoje spoločné stanovisko k návrhu NSRR. Ministerstvo výstavby ho odmietlo ako formálne nedostatočné a odborne nepodložené. V tom čase už začínalo byť jasné, že ministerstvo nemieni korigovať svoj postup a že za každú cenu chce presadiť prístup, ktorý podľa MVO vážne ohrozoval znevýhodnené regióny a skupiny. MVO žiadali, aby sa budúce čerpanie fondov EÚ zameralo na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, zlepšenie dostupnosti a kvality verejných služieb a skvalitňovanie životného prostredia. Tento postoj v októbri potvrdili všetky platformy MVO, ktoré na Slovensku aktívne pôsobia. Platformy zároveň poskytli svojim zástupcom v oficiálnych štruktúrach mandát k vyhláseniu bojkotu programovacieho procesu v prípade potreby.
10. novembra 2005 zástupca MVO na pôde Výboru pre ŠF/KF predložil nové spoločné stanovisko MVO k ďalšej verzii NSRR a upozornil vládnych predstaviteľov, že v prípade pokračovania pštrosej politiky zo strany vlády a nerešpektovania ich požiadaviek MVO prerušia „partnerský“ vzťah. Po vágnej odpovedi národnej koordinátorky pre programovanie MVO vyhlásili začiatkom decembra bojkot programovacieho procesu. MVO zároveň oznámili, že v prípade záujmu vlády o hľadanie riešení sú pripravené pomôcť pri zapracovávaní ich požiadaviek do návrhu NSRR. Dali však jasne najavo, že bojkot ukončia, až keď sa presvedčia o tom, že nová verzia NSRR dostatočne zohľadnila ich spoločné požiadavky. O tomto kroku Priatelia Zeme-CEPA informovali všetkých členov delegácie Európskej komisie (EK) na začínajúcich rokovaniach o NSRR a tiež slovenské a medzinárodné médiá. Informácia o bojkote vzbudila živý ohlas na úrovni EK. Išlo o prvú akciu tohto druhu v EÚ, ktorá vyvolala pochybnosti o legitimite celého programovania na Slovensku. O konflikt sa začali zaujímať aj médiá. Priatelia Zeme-CEPA pravidelne informovali o vývoji situácie aj svojich medzinárodných partnerov v sieťach, ktoré monitorujú vyžívanie fondov EÚ.
13. decembra 2005 sa na pôde Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja uskutočnilo rokovanie zástupcov 10 ministerstiev, ďalších zainteresovaných štátnych úradov, autorov návrhu NSRR a MVO. Predstavitelia ministerstiev zainteresovaných do programovania tam síce neposkytli MVO žiadne písomné stanovisko k ich požiadavkám, neoficiálne však oznámili pripravenosť k niektorým zmenám a MVO dostali ponuku k účasti v pracovných skupinách, ktoré mali rozpracúvať jednotlivé priority. Diskusia však potvrdila ich neochotu vzdať sa sektorového prístupu k programovaniu ako aj princípu koncentrácie budúcej podpory zo ŠF na tzv. centrá a póly rastu. Odhalila tiež nedostatočnú argumentačnú pripravenosť štátnej správy.
S priebehom stretnutia aj s reakciou ministerstiev boli oboznámené všetky platformy MVO, EK a médiá. 13. januára 2006 sa konalo stretnutie nezávislého monitorovacieho tímu a platforiem, ktoré poverilo konkrétnych zástupcov MVO vyjednávaním o čiastkových otázkach. Súčasne pokračovala diskusia MVO o reakcii ministerstiev na ich požiadavky. Platformy MVO sa zhodli na znení ďalšieho spoločného stanoviska, ktoré 15. januára 2006 odovzdali národnej koordinátorke pre programovanie. MVO potvrdili pripravenosť pokračovať v bojkote dovtedy, pokiaľ sa do nového návrhu NSRR v dostatočnej miere nepremietnu požadované zmeny.
Reakciou na toto stanovisko bolo ďalšie stretnutie na pôde ministerstva výstavby za účasti predstaviteľov štátnej správy a MVO. Na tomto stretnutí boli niektoré pripomienky MVO akceptované, medzi nimi však nebola žiadna zo zásadných výhrad smerujúcich k znižovaniu regionálnych rozdielov. Po tomto stretnutí bolo zrejmé, že štátne orgány nemienia zmeniť svoj sektorový prístup ani celkové zameranie NSRR na ekonomický rast. Keďže však väčšina pripomienok MVO mohla byť riešená na úrovni jednotlivých operačných programov, prijali platformy vo februári 2006 rozhodnutie vrátiť sa k procesu programovania a pokúsiť sa ovplyvniť prípravu najdôležitejších operačných programov (OP).
Po ukončení medzirezortného pripomienkovania k návrhu NSRR v marci 2006, odložila vláda jeho schválenie o niekoľko týždňov a bez účasti partnerov v návrhu urobila zásadné zmeny, ktoré sa týkali tak štruktúry operačných programov ako aj finančných alokácií. Po schválení zmeneného návrhu NSRR vo vláde v máji 2006 už bolo zrejmé, že vtedajšia vládnuca garnitúra pod vedením M. Dzurindu sa usiluje o urýchlené ukončenie programovania ešte pred termínom predčasných parlamentných volieb, ktoré boli vypísané na jún 2006. V tomto chaose potom prebiehala aj príprava jednotlivých operačných programov a v nej sa opakovali tie isté nedostatky ako pri tvorbe NSRR: lehoty na pripomienkovanie boli opäť extrémne krátke, materiály na rokovanie jednotlivých pracovných skupín boli rozosielané len pár dní pred samotným rokovaním, čo opäť znemožňovalo efektívnu účasť nielen MVO, ale všetkých partnerov vrátane miestnych a regionálnych samospráv či zástupcov konečných prijímateľov. Medzirezortné pripomienkové konania boli opäť skrátené na päť pracovných dní s tým istým absurdným odôvodnením: „z dôvodu problematiky záležitostí EÚ“. Výsledkom bolo, že takmer žiadne zásadné podnety MVO neboli do návrhov operačných programov zapracované.
V júli 2006 po vytvorení novej vlády zaslali MVO jej predsedovi a ministrom list, v ktorom opätovne upozornili na nedostatky, ku ktorým v procese programovania došlo a vyzvali na ich nápravu. Súčasne zaslali aj tie pripomienky, ktoré dosiaľ neboli akceptované. V tom čase bolo možné pozorovať na úrovni štátnych orgánov snahu o niektoré obsahové zmeny NSRR aj OP, ktoré boli v súlade s pripomienkami MVO. Proces, ktorým boli návrhy dokumentov menené, však iba ťažko možno označiť inak ako chaotický, najmä pre nejasný postup a termíny pripomienkovania dokumentov.
ZhrnutieProces programovania fondov Európske únie na roky 2007 – 2013 bol z hľadiska účasti partnerov z neziskových mimovládnych organizácií (MVO) iný v porovnaní s programovaním na obdobie 2004-2006. Ale napriek tomu, že z čisto formálneho hľadiska sa prístup štátnych orgánov k partnerom v procese zlepšil, v praxi nemali MVO takmer žiadnu reálnu možnosť na ovplyvnenie výsledkov programovania. Nedostatky dosiahli takú úroveň, že MVO sa na prelome rokov 2005 a 2006 odhodlali k bojkotu celého procesu. Zle začaté programovanie potom bolo ťažké ukončiť s pozitívnymi výsledkami.
Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že napriek istej snahe štátnych orgánov a miernych zlepšeniach po voľbách v júni 2006 a pod vedením novej politickej garnitúry sa nepodarilo do konca programovania v decembri 2006 zásadne zmeniť ani prístup k MVO ani obsah programových dokumentov tak, aby štrukturálne fondy a Kohézny fond mohli v nadchádzajúcich siedmych rokoch výraznejšie prispieť k odstraňovaniu medzi regiónmi aj v rámci nich.