Vcelku opodstatnený strach z klimatických zmien a s ním spojený fenomén globálneho otepľovania neobchádza ani Slovensko. V snahe obmedziť nárast skleníkových plynov, ktoré sú jedným z dôvodov náhlych zmien počasia, sa aj u nás postupne rozbieha obchod s emisiami oxidu uhličitého.

Keďže producenti majú jasný záujem ich objem znižovať, na ceste ako to dosiahnuť objavujú biomasu. Tento neustále sa obnovujúci domáci zdroj energie (či už v podobe drevného odpadu, rastlín, alebo slamy), je totiž vhodný na priemyselné aj energetické účely. Okrem toho, že jeho výroba nevytvára v atmosfére skleníkové plyny, zhodnocuje zdroje, ktoré boli doteraz bezcenné a znižuje náklady na dovoz fosílnych palív ako uhlie a ropa. Hoci je takto vyrobené teplo cenovo výhodnejšie, zatiaľ sa u nás z biomasy vyrába iba jedno percento energie, ktorá pokrýva spotrebu primárnych energetických zdrojov. Ak by však toto číslo stúplo na tri percentá, ročne by sa ušetrilo približne 860 miliónov korún, pričom podľa prieskumov je možné dosiahnuť až 5 percentnú hranicu.

Ďalším závažným dôvodom, prečo sa pozornosť veľkých spaľovní a teplární upiera na alternatívne zdroje energie, je energetická politika Európskej únie. Tá do značnej miery podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov a naopak ekonomicky znevýhodňuje energetických producentov skleníkových plynov.

Nastáva tu však zaujímavý paradox. Najlepšie predpoklady na využitie biomasy majú  marginalizované vidiecke regióny, kde je materiálu dostatok. Tento stabilný energetický zdroj by nesporne prispel k ich energetickej nezávislosti. Zároveň sa však stáva veľmi vzácnou surovinou aj pre veľké spaľovne a teplárne, keďže umožňuje znižovať a predávať stanovené limity emisií oxidu uhličitého. Ešte pred troma rokmi bolo nutné presviedčať niektorých lesníkov, či ľudí zo samospráv, že využitie napr. odpadového dreva nie je nemoderné a teraz si túto myšlienku osvojili aj ekonomicky a politicky vplyvné skupiny. Z bývalých odporcov sa tak stávajú nadšenci.

Pre mnohé malé obce a mestá predstavuje biomasa vzácny lokálny zdroj, ktorý môže prispieť k ich rozvoju. V tomto prípade sú však závislé na finančných dotáciách z fondov EÚ, bez ktorých sa pilotné aktivity začínajú veľmi ťažko. Napriek týmto skutočnostiam smeruje štrukturálna pomoc skôr na projekty, ktoré premiestňujú  biologické materiály z takýchto regiónov do veľkých spaľovní v mestách. Obce tak prichádzajú o možnosť vybrať si vlastné dostupné energetické zdroje a smerovať k nezávislejšej, lacnejšej a čistejšej lokálnej energetike.

Súčasná vláda sľubovala okrem iných vecí zlepšiť aj postavenie zaostalejších oblastí v rámci Slovenska. V situácii, keď sa priepasť medzi mestami a okrajovými regiónmi neustále prehlbuje, by sa mala zasadiť o rovnomernejšie rozdelenie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Tak, aby pri využívaní biomasy neuprednostnila záujmy veľkých tepelných elektrární a projekty v malých okrajových obciach znovu neostali na okraji jej záujmu.