Do úlohy hlavného hrdinu sa v tomto smutnom príbehu tentokrát prepracovala švajčiarska nadnárodná korporácia Syngenta. Výrobca pesticídov, ktorý zamestnáva takmer 20 000 ľudí, venuje na svojej webstránke sociálnej zodpovednosti rozsiahly priestor. Nepochybne skúsený tím PR špecialistov agrochemického gigantu umiestnil do tejto dôležitej sekcie (je nesmierne náročné udržať si náklonnosť verejnosti) usmievavú tvár spokojnej mladej Aziatky, nad ktorou je veta: „Syngenta pomáha zlepšovať zdravie a kvalitu života“. Pomerne frekventovaný výskyt slov ako sociálny a environmentálny naznačuje, že firma to napriek rizikovej oblasti predmetu podnikania (chemikálie) myslí s ochranou zdravia obyvateľov tejto planéty skutočne vážne.
Vedľajšia úloha, a to žiaľ nielen v tomto príbehu, pripadla desiatkam tisícov farmárov, ktorí prišli do styku s jedným z produktov sociálne zodpovednej korporácie – herbicídom Paraquat. Tento „zdravý“ produkt je samozrejme vo Švajčiarsku zakázaný a považuje sa za jeden z najjedovatejších herbicídov na svete. V prípade, ak sa dostane do ľudského tela - či už nadýchnutím, stykom s pokožkou alebo prehltnutím - tak poškodzuje oči, kožu, mozog, obličky a spôsobuje dýchacie ťažkosti. Keďže proti nemu neexistuje protilátka, je priam ideálnym a hojne využívaným samovražedným prostriedkom. Stačí malá lyžička.
Na rade je zápletka, pričom na osvetlenie kontextu nezaškodí pár faktov. Paraquat nie je v niektorých rozvojových krajinách zakázaný. Paraquat je pravdepodobne účinný v boji proti burine. Ak sa Paraquat používa v súlade s inštrukciami, nemalo by sa nič stať.
Na druhej strane sa každý rok vyskytnú desiatky tisíc prípadov otráv Paraquatom. Južná Kórea hlási približne 2000 prípadov ročne, z čoho má 40 až 50 percent smrteľné následky. V Kostarike je Paraquat zodpovedný za pätinu všetkých otráv pesticídmi. Rozširujú sa prípady samovrážd pomocou Paraquatu.
Akademici, politici (medzi nimi aj švédska ministerka pre životné prostredie), aktivisti, farmári a dokonca aj predstavitelia niektorých korporácií vyzývajú na okamžitý zákaz predaja tohto nebezpečného herbicídu.
Agrochemická spoločnosť je príliš opatrná na to, aby porušila akýkoľvek zákon. Ten jej totiž zatiaľ dovoľuje predávať jedovatú chemikáliu do rozvojových krajín. Ak sa však snaží štylizovať do polohy sociálne a environmentálne zodpovednej korporácie, potom by mala dbať aj na sekundárne následky svojich aktivít. Ťažko uveriť, že by si jej top manažéri neuvedomovali vysoké riziká pri používaní Paraquatu v krajinách, kde sú ochranné rukavice, okuliare a odev vzácnosťou. Kombinácia vysokej miery nehodovosti na pracoviskách, takmer nulovej právnej ochrany robotníkov na plantážach, tropického podnebia, nedostupnej zdravotnej starostlivosti a vysokej toxicity Paraquatu je smrteľná. Ako ukazujú štatistiky doslova a do písmena.
Možno jediným pozitívnym aspektom tohto príbehu je, že do deja môže vstúpiť každý z nás. Na stránke www.stop-paraquat.net je možné hlasovať o tom, či je švajčiarska firma Syngenta v tomto prípade vinná alebo nie. Aj keď to tak mnohokrát nevyzerá, verejná mienka naďalej ostáva tým najsilnejším nástrojom a hybnou silou evolúcie. A nerovný boj o jej priazeň môže pokračovať.