Sawkat Choudhury
Meno profesora Muhammada Junusa som prvý raz počul pred desiatimi rokmi v rodnej krajne v súvislosti s postavením žien v chudobe. Moja matka a sestra, ktoré sú aktívne v ženských hnutiach, mi tvrdili že aj vďaka aktivitám jeho banky sa ženám, ktoré sú najväčšmi znevýhodnenou časťou populácie, podarilo výrazne zlepšiť ich postavenie predovšetkým vnútri rodiny. Ako zarábajúce členky rodiny mali čím ďalej väčšie slovo v rodine, ale aj vo svojom okolí.
Junusova činnosť a koncept obsahujú zaujímavé atribúty. Napríklad, že v prípade nesplácania celkový súčet úrokov môže rásť iba do výšky pôvodného úveru , alebo celková orientácia na najslabších a podobne. Banka často odstavila úžerníkov zo začarovaného kruhu chudoby a dala jednotlivcovi možnosť rozvíjať sa v skupine. Treba povedať, že koncept mikropôžičky funguje, ale nie je všeliekom na chudobu.
Za tých tridsať rokov, čo profesor Junus pomohol šesť a pol miliónu žien, zahraničná zadlženosť Bangladéša niekoľkonásobne vzrástla. Tretina rozpočtu ide na zahraničné dlhy, často už iba úroky z úrokov. Mnoho ráz sú to dlhy spôsobené vojenskými diktátormi a skorumpovanými vládcami. Pod rétorikou „rozvoja“ brali pôžičky od Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu, Ázijskej rozvojovej banky, ale aj od vlád niektorých štátov. Úvery boli často obmedzované podmienkami, ktoré skôr pomáhali firmám vlastnej krajiny a veľkú časť rozkradla vládnuca domáca elita. Len malá časť sa dostala k projektom zameraným na tzv. rozvoj. Štátny rozpočet však bol oklieštený splátkami na dlhé roky.
Argumentácie bankárov a politikov pri diskusii o dlhoch chudobných krajín často pripomínajú skôr rozhovor globálnych úžerníkov. Profesor Junus začal svoju aktivitu ,,vyšachovaním" úžerníkov v dedine. A to by nás malo nútiť k tomu, aby sme o biede chudobných krajín premýšľali aj inak, ako to servírujú niektorí bankári. Otázka dňa je, kto ,,vyšachuje" svetových úžerníkov. A ako.
Myslím si, že cena za mier putuje do správnych rúk. Chudoba je jednou z príčin vojny a porušovania ľudských práv. Junus sa snaží zlikvidovať jednu z príčin vojny, a tým vystupuje za mier. Aj Nobelov výbor uviedol jeho prínos pre demokraciu a ľudské práva.
Postavenie žien v Bangladéši je jedným z najlepších medzi moslimskými štátmi, krajina však má pred sebou ešte dlhú cestu. Bangladéš patrí k malej skupine moslimských štátov, kde funguje parlamentná demokracia a voľby. Sekulárne sily sú dlho dominantné. Dve najväčšie strany vedú ženy - Wazedová a Ziaová, ktoré sa už 15 rokov striedajú pri moci. Pritom krajina každoročne zápasí s hurikánmi a záplavami . Navyše jej hrozí zatopenie delty následkom zvýšenia morskej hladiny ako výsledku globálneho oteplenia.
Profesor Muhammad Junus môže byť aj príkladom, ako bojovať proti islamským fundamentalistom. Politika vysielania cudzích vojakov má iba opačný efekt. Práca profesora Junusa, banky Grameen a demokracia v Bangladéši možno ukážu svetu správny smer riešenia problémov fundamentalizmu aj problémov spätých s dlhmi chudobných krajín. Aj preto blahoželajme profesorovi Junusovi.
Autor pôvodom z Bangladéša je lekár, aktivista v oblasti ľudských práv a spolupracuje s Priateľmi Zeme-CEPA