Vláda 11. januára schválila návrhy energetickej politiky a zákona o jadrovom účte. Existujú dôvodné podozrenia, že ide o dokumenty, ktoré v mene zaistenia budúcich ziskov talianskemu Enelu a skrytého zadotovania dostavby Mochoviec poškodia občanov.
Schválená verzia energetickej politiky je novým, iniciatívnym materiálom ministerstva hospodárstva. Nahradila pôvodný návrh, o ktorom vyše roka diskutovali okrem iného parlament a mimovládne organizácie. Z medzirezortného pripomienkovania nového návrhu už bola verejnosť vylúčená. Úradníci ju formálne pripomienkovali na prelome rokov, teda počas Vianoc a Silvestra. To nepotrebuje komentár.
Ministerstvo bez akejkoľvek analýzy tvrdí, že navrhovaná energetická politika "nemá priamy dopad na životné prostredie a predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov a podnikateľskú sféru". Na základe čoho k týmto záverom ministerstvo dospelo, to sa nikde nedozvieme. Pritom ostatné štáty EÚ v prípade novej energetickej politiky uplatňujú smernicu 2001/42/EC o strategickom posudzovaní vplyvov plánov na životné prostredie (tzv. SEA).
Návrh zákona o jadrovom účte síce prešiel medzirezortným pripomienkovaním za účasti verejnosti, ale to v žiadnom prípade nespĺňalo pravidlá zmysluplnej komunikácie. Na pripomienkovanie dostala verejnosť dvanásť dní. Ak chcela aj diskutovať, musela v tom istom čase vyzbierať aspoň päťsto podpisov.
Z vyhodnotenia pripomienkovania je zrejmé, že ministerstvo narábalo s pripomienkami verejnosti manipulatívne. Takmer dvojstranové odôvodnenie verejnosťou navrhovanej výšky odvodov na jadrový účet v texte pripomienok jednoducho nenašlo a vláde klame, že tam nie je. Problémom asi bolo, že navrhované odvody boli zhruba dvojnásobné oproti výške dohodnutej s Enelom. Aj Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení predložil návrh odvodov v zhruba rovnakej výške. Aj ten ministerstvo ignorovalo.
Ministerstvo verejnosti odkázalo, že "tvrdenie o nedostatočnom objeme financií na vyraďovanie nemá oporu v žiadnom z doteraz vykonaných odborných odhadov". To však nie je pravda. To "že existuje reálne riziko, že sa nenazhromaždí dostatočné množstvo finančných prostriedkov na plné zvládnutie zadnej časti jadrovej energetiky" uvádza už prognóza ministerstva ešte z roku 2000 (materiál 1030/2000-010). Tento materiál je z neznámych dôvodov dôverný. Ministerstvo zrejme predpokladalo, že sa na verejnosť nedostal.
Faktom tiež je, že žiadna analýza nikdy nepreukázala, že sú doterajšie (politickou dohodou určované) odvody elektrární akumulované v dostatočnom množstve.
Ministerstvo paradoxne, aj napriek rastúcemu deficitu, trvá na znížení odvodov elektrární. Argumentácia chýba. Nie div, namiesto s verejnosťou diskutovalo o výške odvodov "za zatvorenými dverami" s Enelom.
Ministerstvo ďalej tvrdí, že "bez ohľadu na to, či deficit bude vysporiadaný dotáciami zo štátneho rozpočtu, zvýšením povinných odvodov od prevádzkovateľov jadrových zariadení a následným zvýšením ceny elektriny, alebo zavedením spotrebnej dane na elektrinu z jadrových zdrojov, v každom prípade tento deficit zaplatia odberatelia a spotrebitelia". Má svojím spôsobom pravdu, za chyby, ktoré samo spôsobilo, zaplatia občania. Je však zahanbujúce, že nechápe rozdiel medzi tým, keď sa deficit na jadrovom účte vyrúbi výrobcom jadrovej elektriny, alebo všetkým výrobcom a spotrebiteľom vrátane tých, ktorí volia ekologicky vyrobenú elektrinu.
Vyspelé štáty dotujú výrobcov ekologickej elektriny, na Slovensku ich štát zaťažuje sanovaním historického deficitu na jadrovom účte. Vládou schválené dokumenty iba potvrdili tento neudržateľný trend. Budúcnosť Enelu na Slovensku je pre vládu dôležitejšia ako budúcnosť jeho obyvateľov. Na podozreniach z rastúcej korupcie a klientelizmu na najvyšších miestach asi niečo bude.
Autor pracuje v Priateľoch Zeme-CEPA a je koordinátorom CEE Bankwatch Network na Slovensku
Peter Mihók
Text vyšiel v denníku SME 21. 1. 2006