Návrh

Mimovládne organizácie so znepokojením sledujú proces prípravy Národného strategického referenčného rámca na programovacie obdobie 2007 – 2013 (NSRR). Tento dôležitý dokument má stanoviť priority, na ktoré sa na Slovensku použije vyše 10 miliárd eur zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ, výšku finančných alokácií na jednotlivé priority a podmienky, za akých sa o týchto prostriedkoch bude rozhodovať.

Podľa nariadení EÚ sa má pri príprave NSRR dôsledne uplatňovať princíp partnerstva. Po desiatich mesiacoch intenzívnych pokusov o aktívnu spoluprácu mimovládne organizácie konštatujú, že tento princíp nebol rešpektovaný. Proces neumožňoval efektívnu účasť mimovládnym organizáciám, a to napriek opakovaným upozorneniam z ich strany. Všetky zásadné pripomienky týkajúce sa procesu aj obsahu analýz, podkladových dokumentov aj pracovných verzií NSRR boli zo strany Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a autorov dokumentov odmietnuté.

Tento fakt sa odzrkadlil na kvalite zverejneného NSRR. Mimovládne organizácie vyjadrujú s obsahom tohto dokumentu zásadný nesúhlas a predkladajú koordinátorke pre programovanie v SR aj Európskej komisii nasledovné požiadavky.

Zásadné systémové pripomienky k verzii 1.2 NSRR

1. Obsah NSRR je nevyhnutné zosúladiť s obsahom Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja schválenej Vládou Slovenskej republiky v októbri 2001 a následne Národnou radou Slovenskej republiky v apríli 2002. Zverejnená verzia NSRR je v ostrom protiklade s orientáciou aj cieľmi Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja.
2. NSRR musí definovať popri ekonomických aj sociálne a environmentálne ciele a indikátory na meranie efektívnosti a kvality plánovaných intervencií. V súčasnosti NSRR obsahuje iba obmedzený okruh kvantitatívnych makroekonomických cieľov a ukazovateľov, čo je aj v zmysle schválenej Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja považovaný za prekonaný a nežiadúci prístup.
3. NSRR je potrebné zásadne prepracovať z orientácie na intervencie zamerané na póly a ohniská ekonomického rastu na vyváženú podporu ohnísk rastu a problémových a marginalizovaných regiónov. Ak by bol NSRR schválený v jeho súčasnej podobe, prispel by k ďalšiemu prehĺbeniu sociálnych a ekonomických rozdielov medzi regiónmi na Slovensku.
4. Je nevyhnutné, aby sa do aktualizovanej verzie NSRR dôsledne premietol princíp subsidiarity a decentralizácie na úrovni implementačných štruktúr. V tomto smere je potrebné posilniť úlohu VÚC.
5. Je potrebné zabezpečiť zosúladenie procesu tvorby NSRR, Plánu rozvoja vidieka a programovacieho dokumentu pre Cieľ „Európska teritoriálna spolupráca“. Je nevyhnutné harmonizovať ciele, priority a následne aj plánované alokácie medzi týmito troma dokumentami. Dnešný stav – nekoordinovanosť, procesná nezosúladenosť a nedostatok informácií – je neakceptovateľný.

Naším záujmom nie zásadný zásah do pripravených strategických priorít, ale vnútorná úprava smerujúca k lepšej transparentnosti a merateľnosti výstupov, ako aj zohľadnenie proklamovaného, ale neakceptovaného zámeru posilňovať vplyv regiónov a rešpektovať potreby marginalizovaných území. V tomto duchu predkladáme aj návrh pripomienok:

Pripomienky k návrhu sústavy priorít pre NSRR pre cieľ „Konvergencia“:

K strategickej priorite 1 - Infraštruktúra a regionálna dostupnosť

1. Zmeniť názov špecifickej priority 1.1 nasledovne: „Dopravná infraštruktúra a verejná doprava“ Odôvodnenie: Jedným z hlavných problémov dostupnosti regiónov (čo je cieľom strategickej priority č.1) nie je len dopravná infraštruktúra, ale aj systém verejnej dopravy a súvisiace zariadenia. Týka sa to predovšetkým marginalizovaných a vidieckych regiónov. Analýzy tento problém jasne definujú, avšak navrhovaná sústava priorít ho nerieši. Preto sa v ďalšom navrhuje aj vytvorenie osobitnej operačnej priority 1.1.4 s názvom „modernizácia a rozvoj systémov verejnej dopravy“.

2. Operačnú prioritu 1.1.1 obmedziť na modernizáciu a rozvoj diaľnic a štátnych ciest a súvisiacej infraštruktúry.
Odôvodnenie: Je žiadúce oddeliť investície do štátneho sektoru od investícií do ciest regionálneho významu (cesty 2 a 3. triedy budú predmetom novej operačnej priority 1.3.3) a miestnych komunikácií (budú predmetom novej operačnej priority 1.3.4). Zjednoduší a skvalitní sa tým nielen merateľnosť dopadov investícií do dopravnej infraštruktúry, ale aj kontrolovateľnosť zdrojov. Regionálne samosprávy musia mať k dispozícii finančné nástroje na podporu infraštruktúry, za ktorú nesú zodpovednosť zo zákona. Administrátorom tejto operačnej priority je MDPT.

3. Operačné priority 1.1.2 a 1.1.3 zlúčiť do operačnej priority 1.1.2 s názvom „modernizácia a rozvoj infraštruktúry železničnej a intermodálnej dopravy“ a obmedziť ju na modernizáciu a rozvoj štátnych železníc. Odôvodnenie: Investície v oboch pôvodných špecifických prioritách sa týkajú železničnej dopravy a príjemcom pomoci sú v oboch prípadoch Železnice SR. Zlúčená priorita zvýši prehľadnosť sústavy priorít pre cieľ „Konvergencia“. Administrátorom tejto operačnej priority je MDPT.

4. Ako novú operačnú prioritu 1.1.3 vytvoriť s názvom „modernizácia a rozvoj systémov verejnej dopravy“.
Odôvodnenie: Jedným z hlavných problémov dostupnosti regiónov (čo je cieľom strategickej priority č.1) nie je len dopravná infraštruktúra, ale aj dopravné systémy, verejná doprava a súvisiace zariadenia. Týka sa to predovšetkým marginalizovaných a vidieckych regiónov. Analýzy tento problém jasne definujú, avšak navrhovaná sústava priorít ho nerieši. Zámerom tejto operačnej priority je zlepšiť dostupnosť služieb vybudovaním integrovanej verejnej dopravy a racionalizovať a ekologizovať dopravu a eliminovať jej nepriaznivé účinky na životné prostredie. Podmienkou podpory bude vypracovanie integrovaného plánu verejnej dopravy. Príjemcami pomoci budú regionálne samosprávy, obce a mestá a ich združenia v spolupráci s prepravcami. Administrátorom tejto operačnej priority je MDPT.

5. Názov operačnej priority 1.2.1 zmeniť nasledovne: „Ochrana, racionálne využívanie vôd a integrovaný menežment povodí“ a do okruhu konečných príjemcov pomoci doplniť vlastníkov pozemkov. Odôvodnenie: Koncept integrovaného menežmentu povodí je v kontexte špecifickej priority 1.2 podstatne vhodnejší než koncept protipovodňovej ochrany. Integrovaný menežment povodí zahŕňa popri protipovodňových opatreniach aj mimoriadne dôležité opatrenia na prevenciu vzniku povodní. Zahŕňa teda aj celoplošné opatrenia v povodiach (popri technických opatreniach na tokoch aj poľnohospodárske, lesohospodárske a organizačné opatrenia, opatrenia zamerané na zlepšenie krajinnej štruktúry, atď). Preto je potrebné rozšíriť aj okruh konečných príjemcov pomoci o vlastníkov dotknutých území.

6. Obmedziť zámer podporiť zneškodňovanie nebezpečných odpadov v operačnej priorite 1.2.3 iba na aktivity v pôsobnosti verejného sektora. Odôvodnenie: Je potrebné dôsledne dodržiavať princíp „znečisťovateľ platí“. V opačnom prípade môže dôjsť k predimenzovávaniu kapacít na spaľovanie nebezpečných odpadov, čo by mohlo mať nepriaznivé environmentálne a zdravotné dôsledky na celonárodnej úrovni a prispievať k ďalším deformáciám podnikateľského prostredia. Podobne ako v prípade odstraňovania environmentálnych záťaží, kde sa podpora poskytne iba na aktivity v pôsobnosti štátu, navrhuje sa prijať podobný princíp aj pre zneškodňovanie nebezpečných odpadov.

7. Zrušiť operačné priority 1.3.1 a 1.3.2 a nahradiť ich novými v nasledovnom znení:
1.3.1 „Modernizácia a budovanie sociálnej infraštruktúry regiónov“
1.3.2 „Modenizácia, budovanie a reštrukturalizácia lokálnej sociálnej infraštruktúry“. Odôvodnenie: Hlavným dôvodom zmeny je stransparentnenie zdrojov a príjemcov pomoci a dosiahnutie lepšej merateľnosti dosiahnutých zmien v rozsahu a kvalite verejných služieb, a to zvlášť v kompetencii regionálnej samosprávy a zvlášť v kompetencii miestnej samosprávy. Celá škála sociálnych služieb je v kompetenciách samospráv a vôbec preto nie je potrebné sektorové členenie, ale kompetenčné – územné. Takéto členenie umožní obciam a regionálnej samospráve efektívnejšie využívať majetok, napr. formou polyfunkčného využitia existujúcich zariadení.
Obsah priorít ostáva zachovaný, len sa mení zo sektorovej štruktúry na územnú a rozdeľujú sa príjemcovia. V novej operačnej priorite 1.3.1 je príjemcom regionálna samospráva ako aj súkromný prevádzkovatelia verejných služieb a administrátorom je MVRR. Regionálna samospráva musí podložiť projekty podpornou dokumentáciou vo forme koncepcie rozvoja sociálnej infraštruktúry. V novej operačnej priorite 1.3.2 je príjemcom združenie obcí - partnerstvo mesta (obslužného centra) a obcí, prípadne aj partnerstvá sociálnej inklúzie a administrátorom je VÚC. Príjemcovia musia predložiť ako podpornú dokumentáciu koncepciu integrovanej siete sociálnych služieb. Tým sa zabezpečí efektívne využitie zdrojov.

8. Zmeniť znenie aj obsah priority 1.3.3 nasledovne: „Regionálna dopravná infraštruktúra“. Odôvodnenie: Toto rozdelenie prispieva k zvýšeniu transparentnosti a lepšej kontrolovanosti zdrojov ako aj ich dopadov na dosiahnuté zmeny, a zároveň sa diferencuje podpora určená samosprávnym krajom (na cesty 2. a 3. triedy a regionálne železničné trate po prechode kompetencií v budúcnosti) od podpory štátu aj miestnej samosprávy, čo sprehľadňuje adresnosť ich zodpovednosti. Príjemcom pomoci je regionálna samospráva. Administrátorom tejto operačnej priority je MDPT.

9. Vytvoriť novú operačnú prioritu 1.3.4 s názvom „regenerácia a revitalizácia miest a obcí, ktorej zámer sa bude kryť so zámerom pôvodnej operačnej priority 1.3.3 s výnimkou modernizácie a budovania regionálnych komunikácií umožňujúcich prístup na hlavné dopravné koridory. Odôvodnenie: Modernizácia a budovanie regionálnych komunikácií umožňujúcich prístup na hlavné dopravné koridory boli presunuté do novej operačnej priority 1.3.3 „Regionálna dopravná infraštruktúra“. Zvyšok pôvodnej operačnej priority 1.3.3 sa stáva obsahom tejto novej operačnej priority (t.j. regenerácia miest, regenerácia obcí a revitalizácia a využitie významných pamiatkových objektov v území). Administrátorom tejto operačnej priority je VÚC.

10. Rozšíriť pôsobnosť Kohézneho fondu na všetky tri špecifické priority. Odôvodnenie: Financovanie z Kohézneho fondu je potrebné sprístupniť aj pre regionálnu dopravnú infraštruktúru v pôsobnosti regionálnych samospráv.

K strategickej priorite 2 – Inovácie, informatizácia a znalostná ekonomika

11. Vyňať aktivity na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie z operačnej priority 2.1.4 a presunúť ich do operačnej priority 1.2.2 Odôvodnenie: Zlúčená priorita zvýši prehľadnosť sústavy priorít pre cieľ „Konvergencia“ a odstráni duplicitu opatrení na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie.

12. Vytvoriť novú operačnú prioritu s názvom „Inovatívne prístupy tvorby pracovných miest v marginalizovaných regiónoch a pre znevýhodnené sociálne skupiny“. Odôvodnenie: Zámerom tejto operačnej priority je podporiť tvorbu pracovných príležitostí, resp. stabilizáciu už vzniknutých pracovných miest v znevýhodnených regiónoch alebo pre znevýhodnené skupiny prostredníctvom neziskových organizácií zo súkromného alebo verejného sektora, ktorých primárnym poslaním je plnenie všeobecneprospešných cieľov. To znamená, že nimi generované príjmy a zisky sa spätne investujú výlučne do plnenia ich poslania. Prostredníctvom tejto operačnej priority bude možné tiež sprístupniť financie na podporu podnikateľskej činnosti na vidieku ekonomicky neaktívnemu obyvateľstvu, napr. formou malých a administratívne dostupných pôžičiek alebo mikrograntov, sprevádzaných podpornými opatreniami na zvýšenie ich efektívnosti (školenia, poradenstvo, konzultácie a ďalšie podporné činnosti). Administrátorom tejto operačnej priority je MPSVR. K strategickej priorite 3 – Ľudské zdroje a vzdelávanie

13. Zrušiť operačnú prioritu 3.2.1 „Podpora mobility za prácou a cezhraničná integrácia trhov práce“. Odôvodnenie: Dotovaná a inak podporovaná mobilita pracovnej sily najmä v marginalizovaných regiónoch a znevýhodnených komunitách môže stimulovať k odlivu najschopnejších ľudí do vyspelejších oblastí s ponukou pracovných príležitostí. Výsledkom môže byť prehlbovanie disparít v kvalite sociálneho kapitálu a personálnych kapacít potrebných pre zdravý rozvoj regiónov. Zo strategického hľadiska by jednou z priorít regionálnej politiky malo byť zvyšovanie kvality sociálneho kapitálu v marginalizovaných regiónoch (napr. aktívnou podporou zapájania vzdelaných, kvalifikovaných a zručných osobností do lokálneho rozvoja), a nie naopak, podpora ich odlivu z takýchto oblastí. Zámer podporovať mobilitu za prácou je tiež v rozpore s cieľmi pôvodnej operačnej priority 3.2.3. Cezhraničná mobilita by mala byť predmetom podpory z cieľa „Európska teritoriálna spolupráca“, preto navrhujeme presunúť tento zámer do príslušného programovacieho dokumentu.

14. Zlúčiť operačné priority 3.2.3 a 3.2.4 do novej operačné priority 3.2.3 s názvom „Sociálna a ekonomická inklúzia s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity“. Nová priorita by mala mať dva zámery: prístup k sociálnym a zdravotníckym službám a prístup na trh práce. Odôvodnenie: Návrh sprehľadní podporu adresovanú marginalizovaným skupinám. Zámerom novej operačnej priority je kompilácia zámerov oboch pôvodných operačných priorít. Administrátorom novej operačnej priority 3.2.3 je MPSVR.

K technickej pomoci

15. Rozšíriť zámer technickej pomoci o vytvorenie podpornej siete nástrojov na sprístupňovanie intervencií definovaných v NSRR pre hlavné cieľové skupiny s osobitným dôrazom na marginalizované regióny a skupiny.
Odôvodnenie: V programovacom období 2007 – 2013 musí dôjsť k zmene vo vnímaní poslania technickej pomoci. Základnou úlohou technickej pomoci sa popri rozvoji kapacít verejnej správy potrebných na implementáciu NSRR musí stať aj všestranná podpora cieľových skupín vo verejnom, súkromnom aj mimovládnom sektore s cieľom zvýšiť efektivitu intervencií, predchádzať duplicite a nezdravej konkurencii medzi nimi, podporovať partnerské prístupy a eliminovať korupciu a konflikty záujmov. Správne orientovaná technická pomoc môže prinášať aj nemalé finančné úspory pri príprave projektov. Skúsenosti z iných krajín svedčia o tom, že sa oplatí vyčleniť časť technickej pomoci do takejto decentralizovanej sústavy kvalitných podporných nástrojov. Prijímateľmi pomoci sú verejné, súkromné aj mimovládne subjekty.