Diane Wilsonová sa živí lovom kreviet.

A bojuje.

Už 15 rokov bojuje proti gigantickému závodu firmy Formosa Plastic na výrobu PVC na pobreží Texaského zálivu medzi mestami Galveston a Corpus Christi.

Učí tento petrochemický kolos so sídlom na Taiwane základnej hygiene.

Je to firma, ktorá znečisťovaním ohrozuje Lavacký záliv.

Kde po celé generácie rybárčí jej rodina a loví krevety.

Svojimi tlačovými vyhláseniami, občianskou neposlušnosťou - vo väzení bola už 13-krát - hladovkami a súdnymi procesmi Wilsonová vírila politické vody v Texaskom zálive.

A teraz jej vychádza kniha, v ktorej opisuje svoju kampaň - Nerozvážna žena: Skutočný príbeh o rybároch, politikoch, znečisťovateľov a boj o texaské mesto Seadrift (vydavateľstvo Chelsea Green, 2005).

Kniha sa má dostať do obchodov koncom augusta.

V interview Wilsonová povedala, že už predala filmové práva na jej príbeh producentovi Robertovi Greenwaldovi.

Postavu Wilsonovej má hrať Andie McDowellová.

Vec sa má totiž tak – Wilsonová nič nekreslí ružovými farbami.

Chcela, aby giganický závod Formosy prestal znečisťovať – žiadne vypúšťanie odpadových vôd.

A chcela svoj boj doviesť do konca.

Preto si najala environmentálneho právnika z Houstonu – Jamesa Blackburna – aby jej v tomto boji pomohol.

Lenže, ako sa ukázalo, Blackburn hral na dve strany.

V roku 1992, po jednej z jej hladoviek proti firme so sídlom na Taiwane a s Blackburnom po boku, Wilsonová a Formosa uzavreli dohodu, o ktorej verila, že povedie k ukážkovému urovnaniu sporu s Formosou – dohodu, ktorá by umožňovala aktivistom určiť svojich pozorovateľov v závode a zamestnancom firmy by umožnila organizovať svoje odbory bez toho, aby ich manažment zastrašoval.

Ale už pár dní po tom, čo si na znak súhlasu s uzavretím dohody podali ruky, sa firma od dohody odvrátila.

Kvôli tomu sa Blackburn a Wilsonová pohádali.

Lenže namiesto toho, aby sa Blackburn prípadu vzdal, rozhodol sa uzavrieť dohodu medzi ním a Formosou.

A podarilo sa mu to.

Ako povedala Wilsonová, dohodu podpísali v texaskom Austine v roku 1992 pred televíznymi kamerami.

Čo sa však verejnosť nedozvedela, bolo, že Blackburn bol touto firmou platený už počas boja environmentalistov s Formosou – išlo spolu o 200 tisíc dolárov za 10 rokov.

Nikto v tom čase netušil ani o tom, že Wilsonovú tá dohoda tak rozrušila, že sa pokúsila o samovraždu a naraz prehltla dve balenia tabletiek na spanie.

Tabletky jej však spôsobili len ťažkosti s dýchaním, nezabili ju.

Tento týždeň nám Blackburn povedal, že v období, kedy zastupoval Wilsonovú, nebol platený Formosou a že dohodu s firmou uzavrel až po tom, čo sa pokazil jeho vzťah s Wilsonovou a inými environmentálnymi skupinami.

Blackburn povedal, že zhruba polovica platieb sa preprala cez environmentálne skupiny, napríklad cez Združenie na ochranu a obnovu Galvestonského zálivu.

„Namiesto faktúrovania Formose som firme poskytoval bezplatné služby,“ povedal Blackburn. „Výmenou za to Formosa dotovala environmentálne skupiny, pre ktoré som vykonával služby zdarma. A tie environmentálne skupiny potom platili mne.“

Druhá polovica platieb išla priamo od Formosy Blackburnovi za prácu, ktorú vykonával ako reprezentant „verejného záujmu“ v kontrolnej komisii Formosy –  komisii, ktorá vznikla na základe jednej z dohôd, o ktorých Blackburn vyjednával s Formosou.

Na otázku, prečo nerobil jednoducho všetko bezplatne, Blackburn odpovedal: „Bol som na mizine.“

„Aj práca zadarmo má svoje hranice,“ povedal Blackburn. “To bol jediný dôvod.“

Blackburn a Wilsonová sa stále považujú za priateľov, aj keď sa ich názory na dôsledky jeho dohôd s Formosou líšia.

Wilsonová považuje boj za prehratý, keďže Formosa stále používa záliv ako svoju súkromnú stoku.

Podľa Blackburna sa z pohľadu zníženia znečisťovania z prevádzok Formosy dosiahol veľký pokrok.

Dohody považuje za jedny z najlepších, na akých sa doteraz podieľal, a viedli k 35 až 40-percentnému zníženiu vypúšťania odpadových vôd zo závodu.

Dúfa, že dohody by nakoniec mohli viesť k nulovým výpustom zo závodu.

Wilsonová povedala, že predstavitelia Formosy vychádzali s Blackburn lepšie ako s ňou.

„Boli k nemu naozaj priateľskí,“ povedala Wilsonová. „Mali ho radi. Ja som sa zvykla vytočiť. Vždy šli cez neho. Nikdy nie cezo mňa. A to je jedna z veci, s ktorou mám problém. Nie je to len o ochrane prostredia. Ani o životnom štýle. Je to najmä o ženskej - robotníčke. Formosa sa ma vždy snažila obísť.“

Môže sa stať, že Wilsonovej jesenné turné, na ktorom chce predstaviť svoju knihu, bude odložené.

Minulý rok bola odsúdená za trestný čin za prelezenie plota firmy Union Carbide v meste Seadrift na protest proti činnosti tejto firmy v indickom meste Bhopal. Ak odvolací sud nezvráti rozhodnutie, pôjde na štyri až šesť mesiacov do väzenia – a to už možno tento mesiac.

Takto sa veci obyčajne majú.

Veľká firma ide do banky.

Žena ide do väzenia.

Originál tohto článku nájdete na adrese: http://lists.essential.org/pipermail/corp-focus/2005/000200.html.

Preklad: Ivana Medveďová. Publikované so súhlasom autorov.