Každý na Slovensku vie, prečo treba zrušiť dnešný, roky bez najmenšieho výpadku fungujúci dôchodkový systém. Rodí sa primálo detí a čoskoro nebude dosť pracujúcich, aby dôchodcov uživili. A pretože odvody na platenie dôchodkov nebudú stačiť, každý by si mal sporiť na seba sám. Ibaže je to celé obrovský podvod, či prinajmenšom nepochopenie základnej ekonomickej logiky.
Dôchodcovia totiž nejedia peniaze. Spotrebúvajú vždy to, čo sa práve pre nich vyrobí. Sporenie samo osebe na tom nič nezmení. Ak problém spočíva v tom, že jeden pracujúci musí uživiť desiatich penzistov, je to problém v každom systéme. Keď ekonomika nemá sily, aby vyprodukovala dosť jedla, šatstva, bytov, ale ani liekov, nemocníc či sociálneho zaopatrenia, potom dôchodcom nepomôže, ani keby si nasporili milióny. Ak bude totiž málo chleba, milión korún bude možno stáť aj jeden peceň. Ťažisko problému - málo ľudí pracuje na veľa nepracujúcich - sa takouto "reformou" nezmení. Ide iba o účtovnícky trik, ktorým sa tento kolektívny fakt zdanlivo premení na zodpovednosť každého jednotlivca. Pretože kým v dnešnom systéme je problém zjavný, v "reformovanom" sa zdá, že každý dôchodca si za svoje položenie môže sám. Ak si nenasporil dosť, jeho chyba. Štát si umyje ruky a chudáci penzisti, trápte sa. Demografický problém nie je však až taký strašný, ako sa tvrdí. On totiž vlastne ani neexistuje. Ešte aj krajne nepriaznivé odhady odborníkov z ministerstva práce ukazujú "krízu" až vo vzdialenej budúcnosti. Bolo by pekné, keby sa vláda naozaj zaoberala aj tým, čo bude o dvadsať rokov. Pravda je však skôr opačná: "reforma" ďalekú budúcnosť síce neovplyvní, ale zato bude mať pre niektorých pozitívne výsledky hneď. Pre tých, čo sa na privatizácii dôchodkového systému riadne nabalia. Prinesie obrovské zisky šéfom súkromných dôchodkových fondov. Ak nejaký z nich nedajbože skrachuje? Zachráni ho štát - čiže to zaplatíme z našich daní my všetci. Ako vo všetkom, aj v tomto prípade Dzurindova vláda postupuje podľa zásady: zospoločenštiť risk - privatizovať zisk. Teraz je na ťahu prezident. Ak zákon o sociálnom poistení nepodpíše, dalo by sa zavedeniu tzv. reformy ešte zabrániť. No ak s tým neurobia niečo občania, predá vláda zbohatlíkom nielen všetky zostávajúce štátne podniky, ale aj našu budúcnosť.
Michal Polák je doktorand na London School of Economics (Londýnskej vysokej škole ekonomickej) a člen Združenia sociálnej sebaobrany.
Vydané: Pravda, 2. októbra 2003