Privatizuje sa Sociálna poisťovňa - presnejšie povedané - časť jej priebežného dôchodkového systému. Časť, ktorú predstavuje tých 9% odvodov, ktoré sa budú odvádzať do súkromných penzijných fondov. Ide o kapitál, ktorý bude z moci zákona zverený správcovským spoločnostiam, aby s ním podnikali a vytvárali zisk. V každom prípade táto hodnota bude sociálnej poisťovni na vyplácanie dôchodkov chýbať a štát ju bude musieť do sociálnej poisťovne vkladať.
Otázka je, prečo sa v danom prípade nehovorí otvorene o privatizácii, alebo minimálne o prenájme, ale koná sa pod akousi neurčitou hlavičkou reformy dôchodkového systému. Nie je to tak preto, lebo takto je možné obísť všetky inštitucionálne (napr. parlamentnú kontrolu) a procesné prekážky, ktoré sa používali pri klasickej privatizácii a ktoré mali brániť jednostrannému zištnému rozhodovaniu a ovplyvňovaniu?
Reforma dôchodkového systému
Súčasný priebežný systém smeruje k tomu, že bude pracovať s deficitom a deficit bude z roka na rok rásť. Je to dôsledok demografického vývoja – do dôchodku budú odchádzať ročníky z obdobia populačného rastu a do príspevkovej časti budú prichádzať ročníky z obdobia populačného poklesu. Inak povedané, počet pracovne aktívnych (do veku 62 rokov) bude do roku 2009 mierne rásť, potom začne klesať. Zvýšením veku odchodu do dôchodku postupne na 62 rokov sa podarí zastaviť rast počtu dôchodcov asi tak do roku 2007. Potom sa nožnice medzi príjmami a výdajmi priebežného systému začnú zatvárať. Pochopiteľne, že vláda bude intervenovať a znova zvýši vek na odchod do dôchodku postupne na 65 rokov. A to preto, lebo keby tento vývoj pokračoval, deficit systému by napr. v roku 2015 dosiahol okolo 19 miliárd. Vychádzajúc zo súčasnej úrovne priemerného platu a dôchodku, kumulovaný deficit priebežného systému by sa do roku 2015 vyšplhal na 57 miliárd. V prípade zavedenia kapitalizačného piliera vznikne v roku 2015 deficit 29 miliárd a kumulovaný deficit sa vyšplhá na 121 miliárd korún. Rozdiel medzi kumulovanými deficitmi je suma, ktorá bude v súkromných penzijných fondoch – 64 miliárd.
Je z tejto situácie východisko?
Z príkladu vidieť, že zavedenie súkromných penzijných fondov vôbec nerieši deficitnú situáciu priebežného systému, ale ju zhoršuje a bude ju zhoršovať najmenej 42 rokov. Jediné možné riešenie, resp. zmiernenie je hospodársky rast, ktorý zvýši priemernú mzdu a zníži nezamestnanosť, keďže zvyšovať vek na odchod do dôchodku už asi nad 65 rokov nepôjde. Spoliehať sa na to, že kapitalizačný pilier podnieti hospodársky rast o toľko, že to bude úmerné zvýšeným výdavkom štátu z titulu zavedenie tohto piliera, je značne neisté a už vôbec nie exaktne preukázateľné.
Iná otázka je, prečo štát licencie budúcim správcovským spoločnostiam nepredáva (za určitú cenu ako pri privatizácii) a z toho aspoň sčasti neuhrádza budúci deficit priebežného systému. Zatiaľ sa hovorí len o akomsi „prideľovaní licencií“. Na základe čoho, za čo a kto to bude posudzovať a kto ich bude prideľovať? Veď penzijné fondy sú lukratívny podnik a z pohľadu štátu ide o privatizáciu alebo prenájom najstrategickejšieho podniku. Po 42 rokoch len inkasovania odvodov a investovania budú tieto spoločnosti operovať s hodnotou okolo 700 miliárd korún. Pri niektorých doterajších privatizáciách sa hovorilo o výpredaji rodinného striebra, či sliepok, ktorá znášajú zlaté vajcia, ale v súvislosti s penzijnými fondmi ide ešte o viac. A pritom nikdy predtým nebolo vytvorené také široké a bezpečné predpolie pre korupciu, ako v tomto prípade.
Výhodnosť penzijných fondov pre občana
Vládni politici sa snažia navodiť atmosféru, aké výhodné sú penzijné fondy pre občana. Je to skutočne tak? Vychádzajme z informácií zverejnených v tlači. Ak bude váš mesačný plat po dobu 42 rokov 13 000 Sk, do fondu odvediete 589 680 Sk, každý rok 14 040 Sk. Ak by ste si tieto peniaze ukladali do banky na jednopercentný úrok, budete mať v banke okolo 720 000 Sk. Ak si ich vyberiete a udelíte si z nich dôchodok a ak budeme predpokladať, že sa dožijete priemerného veku dožitia (72 rokov), môžete si z týchto peňazí udeliť dôchodok 6 000 Sk mesačne. Správcovská spoločnosť vám podľa informácii z tlače poskytne „30 až 35-percentnú mieru náhrady“, t. j. 3 900 – 5 916 Sk mesačne. Inak povedané, penzijný fond, do ktorého ste investovali, vám v podstate zo zisku z investovania nič nedá. Domnievať sa, že sa táto situácia zmení tým, že správcovské spoločnosti si budú konkurovať a tým budú nútené ponúkať väčší podiel na zisku, je asi tak naivná, ako bola predstava, že vytvorenie konkurenčného prostredia zníži výška povinného poistenia motorových vozidiel.
Otázka teda stojí, načo sa vlastne takto koncipované penzijné fondy zavádzajú, akým budú prínosom pre poistenca a pre koho budú najväčším prínosom vôbec (pre správcovské spoločnosti?) a pre koho ihneď (pre angažujúcich sa politikov?).
Vydané: Pravda, 16. marca 2004