V Protokole č. 9, ktorý je súčasťou príloh Zmluvy o pristúpení k EÚ, sa Slovensko zaväzuje uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach najneskôr do 31. decembra 2006 a blok 2 najneskôr do 31. decembra 2008 a následne tieto bloky odstaviť. Slovensko chce „na poslednú chvíľu“ zmeniť tento záväzok a odstaviť oba bloky v roku 2008.
Iniciatíva ministra hospodárstva Pavla Ruska z konca minulého roka vyslala do vybraných krajín EÚ misie lobistov, ktorí majú dosiahnuť, aby sa tieto krajiny záväzkom Slovenska odstaviť Bohunice zaoberali ešte raz. V januári však údajne našiel podpredseda vlády Pál Csáky lepší krok, ako otvorenie prístupovej zmluvy ktorý ponúkne aj Pavol Ruskovi (SITA, Trend). Za tento krok zrejme považoval ním podpísané znenie zmluvy o predĺžení čerpania peňazí z EÚ určených na odstávku Jaslovských Bohuníc až do roku 2011 (Sme 12. januára 2005).
Kto má pravdu?
Obsah Protokolu č. 9, ktorý obsahuje aj právny záväzok Slovenska k všetkým krajinám únie odstaviť prvý blok V-1 už v roku 2006, tvorí neoddeliteľnú prílohu Zmluvy o pristúpení k EÚ. Tento fakt je zrejmý už z toho, že text Protokolu č. 9 sa uvádza v samej zmluve. Jeho obsah, a teda aj termín záväzku Slovenska odstaviť Jaslovské Bohunice tak možno zmeniť iba spôsobom, ktorým bola do platnosti uvedená zmluva sama – ratifikáciou novelizácie všetkými členskými krajinami EÚ. Pál Csáky si, zdá sa, pomýlil dve veci – termín odstavenia V-1 a časový harmonogram finančnej pomoci únie.
Podľa článku 3 Protokolu č. 9 berie EÚ na vedomie, že odstavenie V-1 bude musieť pokračovať aj po uplynutí súčasného finančného výhľadu a že pre Slovensko predstavuje značné finančné zaťaženie. Táto situácia sa zohľadní v rozhodnutiach o pokračovaní pomoci EÚ v tejto oblasti po roku 2006. Fakt, že Slovensko bude môcť čerpať finančnú pomoc únie na odstavenie jadrovej elektrárne V-1 v rokoch 2006 až 2011, teda v žiadnom prípade neznamená prvý formálny krok na posunutie odstavenia jadrovej elektrárne V-1 a vôbec nie, ako tvrdí Pál Csáky, začiatok iného prístupu únie k otázke Jaslovských Bohuníc (Sme 12. januára 2004). Veď únia finančnú pomoc určenú na odstávku V-1 sama navrhla (nateraz) až do roku 2013, a to už v septembri 2004 v návrhu Európskej komisie (EK) zaslanom na schválenie rade a parlamentu [dokument KOM (2004) 624 z 29. septembra 2004]. A nič jej nebráni prispieť na likvidáciu V-1 aj po roku 2013. Pál Csáky teda s najväčšou pravdepodobnosťou buď účelovo zavádzal verejnosť, alebo si vôbec neprečítal oficiálne dokumenty únie, v ktorých sa záležitosti termínu odstavenia a súvisiacej finančnej pomoci únie spomínajú.
Termín odstavenia V-1 – na základe čoho?
Vláda SR určila 14. septembra 1999 realistický termín odstavenia blokov jadrovej elektrárne V-1 takto: prvý blok rok 2006, druhý blok rok 2008 s tým, že je pripravená zvážiť odstavenie obidvoch blokov v skoršom termíne v závislosti od možného skoršieho termínu vstupu SR do EÚ a od finančnej pomoci pri likvidácii (uznesenie vlády SR č. 801/1999). Tento krok nasledoval iba päť mesiacov po tom, ako vláda zobrala na vedomie zdôvodnenie ďalšej prevádzky V-1 po jej rekonštrukcii a odporučila Jánovi Figeľovi zriadiť spoločnú podskupinu s EK vo veciach bezpečnosti V-1 (uznesenie vlády SR 302/1999). Bolo by naivné myslieť si, že Ján Figeľ za päť mesiacov spoločnú podskupinu zostavil, dal vypracovať všetky potrebné štúdie, zistil informáciu o maximálnej vyjednateľnej výške pomoci únie a po zohľadnení všetkého prišiel k termínu 2006/2008. Navyše, vládne uznesenie č. 801/1999, ktoré hovorí aj o možnom skoršom termíne ako 2006/2008, nespomína žiaden podklad, na základe ktorého by sa prípadný skorší termín odstavenia V-1 dal z výšky finančnej pomoci od únie odvodiť. Uznesenie už vôbec neuvádza možnosť, že by sa stanovený termín odstavenia V-1 v prípade nízkej finančnej pomoci EÚ mohol oddialiť. Je povinnosťou vlády SR a J. Figeľa verejnosti vysvetliť, na základe akých argumentov v roku 1999 rozhodli o dohodnutom termíne odstavenia V-1 a na predvstupových rokovaniach o výške finančnej pomoci únie.
Vyjednávania o termíne odstavenia a finančnej pomoci
V tejto veci je zaujímavé spomenúť štýl vyjednávania s úniou, ktorý zvolila Litva. Tá nadhodnocovala náklady na odstavenie Ignaliny [to sa uvádza aj oficiálne v dokumente KOM (2004)624] a o termíne odstavenia sa bola ochotná s úniou baviť až na predvstupových rokovaniach. Ako výsledok si Litva vyjednala vyše trojnásobnú výšku finančnej pomoci od únie (finančná pomoc EÚ v rokoch 2004 až 2006, ktorá bola základom aj pre návrh EK na roky 2007 až 2013, čo predstavuje 103 miliónov eur ročne pre Ignalinu a iba 30 miliónov eur ročne pre V-1).
Slovensko, zdá sa, urobilo vážnu chybu aj čo sa týka právnej úpravy finančnej pomoci únie. Prípad Litvy je nepochybne jednoduchší, pretože Protokol č. 4 sa v tomto smere vyjadruje jednoznačne: výšku finančnej pomoci pre Litvu a jej pokračovanie v budúcnosti schvaľuje Európska rada na návrh EK kvalifikovanou väčšinou. Pokiaľ ide o Slovensko, Protokol č. 9 sa odvoláva iba na program Phare, ktorý bude ukončený, a teda nemôže pokrývať obdobie po roku 2006. Ten na rozdiel od Litvy nehovorí o zvláštnom právnom základe. Slovensko preto na pokračovanie finančnej pomoci od EÚ potrebuje dosiahnuť, že návrh EK prijme rada jednomyseľným rozhodnutím a po porade so zhromaždením [KOM (2004)624]. Keďže (na rozdiel od Litvy) stačí na zablokovanie ďalšej finančnej pomoci EÚ na odstavenie V-1 jedna krajina, je potrebné zvážiť, či aktivity iniciované P. Ruskom nemôžu byť pre Slovensko riskantné.
Čo ďalej?
Slovensku musí byť jasné, že je jednoduchšie od únie získať viac peňazí, ako so všetkými jej členmi novelizovať a ratifikovať prístupovú zmluvu. Ak by Slovensko vedelo (a chcelo) použiť časť financií určených na náhradné výrobné kapacity po odstavení V-1 získané od únie v budúcnosti, na podporu rozvoja využitia obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti (tak ako to žiada EK aj Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá finančnú pomoc únie na odstavenie V-1 spravuje), určite by EÚ ľahšie hľadala dodatočné prostriedky na finančnú kompenzáciu požiadavky odstavenia V-1. Minimálne Rakúsko, ktoré bude únii v roku "odstavenia prvého reaktora V-1" 2006 predsedať, by jej v tom určite bolo nápomocné. Osobitne, ak by v zmysle stále platného uznesenia č. 801/1999 zvažovalo pri vyššej finančnej pomoci únie aj (údajne bezpečnejšie) odstavenie oboch reaktorov V-1 naraz v roku 2006.
Autor, Peter Mihók, je koordinátor CEE Bankwatch Network na Slovensku.