Európska investičná banka (EIB) sa dostáva pod čoraz silnejúcu kritiku mimovládnych organizácií (MVO) za to, že ponúka investorom pôžičky na projekty, ktoré nespĺňajú nevyhnutné štandardy v oblastiach ochrany životného prostredia a sociálnych práv dotknutých komunít. Podľa predstaviteľov MVO sa to deje práve v čase, kedy sa všetky ostatné finančné inštitúcie očisťujú od problémov tohto typu.
EIB uplatňuje úplne iné štandardy ako ostatné finančné inštitúcie s ratingom „AAA“ (AAA je najvyšší možný rating na medzinárodných finančných trhoch, udeľovaný iba vybraným verejným bankám, ktorých základné imanie a rezervy sú kryté rozpočtovými prostriedkami najbohatších štátov sveta - poznámka prekladateľa). Zástupcovia MVO tvrdia, že podmienky na získanie úveru od EIB sú nepomerne jednoduchšie ako v prípade ostatných verejných bánk, a preto sú pre investorov omnoho atraktívnejšie. Tento stav ohrozuje plnenie ťažko vydobytých štandardov posudzovania projektov pri žiadostiach o úver, uplatňovaných v ostatných multilaterálnych rozvojových bankách, napríklad v Svetovej banke alebo Európskej banke pre obnovu a rozvoj (EBRD). IFC (Medzinárodná finančná korporácia, člen skupiny Svetovej banky) napríklad prijala rozhodnutie o dobrovoľnom uplatňovaní požiadaviek tzv. Equator principles - súboru smerníc určujúcich, ktoré sociálne a environmentálne oblasti by mali byť zahrnuté do procesov posudzovania projektov pred rozhodovaním o ich úverovej podpore.
„EIB nemá dostatočné interné zdroje potrebné na dostatočné monitorovanie dopadov ňou podporovaných projektov na životné prostredie. EIB neuplatňuje štandardy a procedúry, ktoré sú pre IFC a Európsku banku pre obnovu a rozvoj záväzné“, tvrdí Magda Stockiewicz, politická koordinátorka siete mimovládnych organizácií CEE Bankwatch Network.
Rashad Kaldany, riaditeľ oddelenia IFC pre ropný, plynárenský, banícky a chemický priemysel, pripúšťa existenciu dôkazov o tom, že prijímatelia úverov z rozvojových krajín hľadajú alternatívne zdroje ľahkého získania úverov, nakoľko tradiční poskytovatelia úverov sprísnili podmienky. IFC na túto situáciu reagovala vytvorením osobitnej skupiny zameranej na podporu aktivít malých a stredných podnikov, a má konštruktívny prístup k silným podmienkam uvedeným v správe Svetovej banky Extractive Industries Review. Kaldany uznáva, že niektorí poskytovatelia úverov vnímajú „environmentálne štandardy ako dodatočné náklady. To by mohlo pre IFC znamenať znevýhodnenie [oproti tým finančným inštitúciám, ktoré nemajú rovnaké štandardy v oblasti ochrany životného prostredia]. Niektoré inštitúcie vnímajú štandardy ako pridanú hodnotu. Iné za ne nie sú ochotné platiť“, dodáva.
Viceprezident EIB Wolfgang Roth popiera, že by EIB pri posudzovaní projektov neuplatňovala najvyššie štandardy. Poukazuje pritom na to, že pre EIB sú záväzné direktívy EÚ pre oblasť životného prostredia, ktoré sú podľa neho najprísnejšie v celosvetovom meradle a rozhodne prísnejšie ako pravidlá požadované v USA. Roth dodáva, že v EIB počas procesu posudzovania žiadostí o úver existuje viacero fáz hodnotenia dopadov projektov: monitorovanie prostredníctvom vlastných inžinierov zastúpených vo všetkých oddeleniach banky, a následne pri posudzovaní projektu v Rade výkonných riaditeľov. Pozitívny posudok Rady je podmienkou pre zaslanie projektu na posúdenie Európskej komisii.
Roth pripúšťa, že oddelenie EIB pre posudzovanie vplyvov projektov na životné prostredie je kapacitne obmedzené, ale na druhej strane je presvedčený, že banka je zvyknutá pracovať s relatívne malým počtom zamestnancov. Poukazuje na fakt, že EIB v minulom roku poskytla úvery v celkovej hodnote vyše 42 miliárd EUR, kým Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá má viac zamestnancov, iba v celkovej hodnote 3,6 miliardy EUR.
Predstavitelia MVO trvajú na tom, že EIB pri posudzovaní projektov uplatňuje nižšie štandardy ako ostatné verejné banky. Ako príklad uvádzajú projekt Sepon v Laose. „Keď sa austrálska spoločnosť Oxiana rozhodla znovu otvoriť ťažbu medi v laoskej bani Sepon, uchádzala sa pôvodne o úver u IFC. Namiesto toho ale úver vo výške 70 miliónov USD nakoniec prijala od EIB. EIB nevykonala komplexnú analýzu posúdenia dopadov tohto projektu na životné prostredie (tzv. Environmental Impact Assessment - EIA), a ani nezodpovedala otázky položené predstaviteľmi MVO“, dodáva Stockiewicz.
Originál článku:
Emerging Markets je periodikum vydávané pri príležitostiach Výročných valných zhromaždení MMF, Svetovej banky a regionálnych rozvojových bánk.
Publikované so súhlasom vydavateľa.