V júli 2003 SDKÚ na tlačovej konferencii v Prešove prekvapujúco predstavila Ivana Štefanca ako svojho kandidáta na post komisára Európskej únie. Tento krok vyvolal v politických kruhoch i v spoločnosti rozruch. Koaliční partneri SDKÚ ho považujú za uponáhľaný a zvoleniu Štefanca nedávajú šancu.
Politickí analytici poukazujú na potrebu obsadiť ponúkaný post komisára uznávanou osobnosťou so skúsenosťami v diplomacii a medzinárodnej politike. Časť verejnosti považuje prienik čelných predstaviteľov lobistických skupín do vedenia inštitúcií, ktoré majú hájiť verejné záujmy, za spoločensky rizikové. Podľa nich práve vypuklé konflikty záujmov na Slovensku poskytujú dostatok dôvodov k opatrnosti pri posudzovaní predpokladov Ivana Štefanca stať sa nestranným, kvalifikovaným a legitímnym obhajcom verejných záujmov na vrcholnom poste v administratíve zjednotenej Európy. Niektoré občianske organizácie proti Štefancovej nominácii dokonca písomne protestovali, pretože ten podľa nich nedávno opakovane klamal v snahe oslabiť sprísnenie legislatívy na ochranu životného prostredia, ktoré by skomplikovalo život firmám zarábajúcich na používaní jednorázových obalov. Podľa internetovej stránky SDKÚ, kariéra Ivana Štefanca je spätá s firmou Coca-Cola. Bol zakladateľom a od roku 1994 aj lídrom jej pobočky na Slovensku: najskôr ako finančný riaditeľ, neskôr zástupca generálneho riaditeľa, potom ako generálny riaditeľ Coca-Cola Beverages Slovakia a od roku 2003 ako Riaditeľ pre európsku integráciu spoločnosti Coca-Cola HBC so sídlom vo Viedni. V roku 1995 stál Štefanec pri vzniku Asociácie nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku; spočiatku bol podpredsedom jej predstavenstva, od r. 1999 predsedom. Od r.1997 Štefanec reprezentuje záujmy súkromných firiem aj vo Výbore pre rozšírenie EÚ pri medzinárodnej organizácii výrobcov nealkoholických nápojov UNESDA/CISDA, od r.2000 vykonáva funkciu predsedu tohto výboru. V roku 2001 bol zakladajúcim členom Podnikateľskej Aliancie Slovenska a od jej založenia je jej prezidentom. Na tlačovej konferencii 18.7.2003 Ivan Štefanec konštatoval: „S pomocou medzinárodných skúseností som presvedčený, že je potrebné hájiť hospodárske záujmy Slovenska. A pokiaľ dostanem šancu byť komisárom EÚ, tak by som chcel prispieť k modernej tvári Slovenska.“ Na poznámku novinárov, že funkcia komisára nie je o presadzovaní záujmov štátu, ktorý ho nominoval, ale naopak o tom, aby hájil celoeurópske záležitosti, Štefanec reagoval: „Myslel som to tak, že jednoducho nová Komisia bude zložená z 25 komisárov. Vieme, že podľa pravidiel teraz každá krajina bude mať svojho komisára. Takže tento reprezentant bude reprezentantom krajiny, jednoducho bude tým kontaktom...“ Nepochopenie poslania európskeho komisára potvrdzuje aj jeho komický pokus stotožňovať agendu výrobcov malinoviek s agendou generálnych direktoriátov EK pre poľnohospodárstvo, hospodársku súťaž či životné prostredie: „Otázkami európskej integrácie sa zaoberám 7 rokov, už od času, kedy som bol vlastne zvolený do čela Slovenskej asociácie nealko výrobcov a minerálnych vôd. V rámci tejto pozície som sa stal členom Výboru pre rozšírenie EÚ Medzinárodnej nealko organizácie so sídlom v Bruseli... kde sa zaoberáme predovšetkým otázkami legislatívy v oblasti daní, ciel, v oblasti potravinovej legislatívy, ochrany životného prostredia, spoločnej poľnohospodárskej politiky... Čiže priamo sa zaoberám agendou, ktorá je v Európskej komisii, agendou, ktorá je takisto agendou niektorých komisárov, napríklad pána Fischlera, pána Montiho, Lamyho, Wallström a podobne.“ Ostáva dúfať, že Únia ustráži, aby osobnosti nominované novými členskými krajinami nielen deklarovali, ale aj boli reálne schopné garantovať nezávislé rozhodovanie o veciach verejného záujmu. V otázkach európskej integrácie totiž podľa Štefanca „končí etapa politikov a diplomatov a začína nová etapa... reforiem a hospodárskeho rozvoja“. Akokoľvek sú zmeny v euroštruktúrach potrebné, predstavy o splývaní záujmov verejných inštitúcií a Coca-Coly sú, povedzme otvorene, bizarné. Rovnako ako predstava, že by mal šéf tejto firmy o pár mesiacov viesť rezort v Európskej komisii po boku komisára pre hospodársku súťaž. Juraj Zamkovský (1966) Autor je výkonným riaditeľom Centra pre podporu miestneho aktivizmu.