Dlho očakávaná reforma dôchodkového systému je teda schválená. Iste, zmena to bola potrebná a o jej nevyhnutnosti a dôležitosti nie je potrebné diskutovať. Diskutovať sa však dá tak vysoko vyzdvihovanej spravodlivosti a zásluhovosti doteraz známeho predkladaného návrhu.
Hoci viaceré štáty Európskej únie majú tzv. trojpilierový systém, aký sa zrejme v konečnom efekte ustáli aj u nás, naši reformátori sa opierali o princíp pochádzajúci z Chile. Odhliadnuc od rozdielov presadzovania reforiem v diktatúre a v demokracii má schválená koncepcia už teraz nedostatky, ktoré jej vytýkajú aj odborníci z Bruselu. V krajinách Európskej únie, ale i napr. v Južnej Afrike či Namíbii sa totiž pri dôležitých reformách a zákonoch vykonávajú tzv. gender analysis – rodové analýzy. Ich cieľom je porovnať vplyv a dosah daných zákonov na oba rody, vyhodnotiť rozdiely a navrhnúť riešenia na ich vyrovnávanie. Kapitalizačný pilier totiž vytvára najväčšie predpoklady na prehlbovanie rozdielov medzi ženami mužmi vo výškach dôchodkov. Táto skutočnosť bola zistená a potvrdená v rôznych analýzach dôchodkových systémov v latinskej Amerike a práve v Chile1. Evaluáciou dlhodobých výsledkov dôchodkovej reformy boli určené hlavné zdroje rodových nerovností, ktoré sú zreteľné najmä pre ženy-matky.
Liberálny koncept zakladajúci sa na reforme čílskeho reformátora José Piňeru vychádza z princípu – kto viac zarobí, viac si nasporí a môže odísť do dôchodku skôr a s vyššou sumou ako pri súčasnom priebežnom systéme. Princíp by bol spravodlivý v prípade, ak by každá práca bola finančne ohodnotená. V spoločnosti sa však vykonáva množstvo neplatenej práce, hoci bez nej by bol chod spoločnosti nemysliteľný – je to najmä práca v domácnosti, vykonávaná spravidla ženami. Podľa niektorých zahraničných odhadov je jej hodnota prerátaná bežnou hodinovou plácou porovnateľná s objemom HDP v danej krajine. Zohľadnenie tejto práce je síce možné pri modeloch dôchodkového poistenia založenom na generačnej solidarite alebo kombinovaných trojpilierových systémoch, pri osobných účtoch však vyjdú ženy v domácnosti naprázdno. Kým pracujúci otec rodiny si bude odvádzať prostriedky na svoj účet, jeho manželka, starajúca sa o spoločné deti a domácnosť bude mať nasporené oveľa menej. Ak žena vôbec nebude v pracovnom pomere a bude s venovať len domácnosti a výchove detí, vlastne si nenasporí vôbec nič. Aj pracujúce ženy tým, že zarábajú menej – v priemere o 28% ako muži - budú potrebovať dlhší čas, kým si na dostatočnú výšku dôchodku nasporia. Navyše, ženy žijú v priemere dlhšie ako muži a poisťovne túto skutočnosť zohľadňujú pri rozpočítaní nasporenej sumy podľa očakávanej dĺžky života. Dôchodky pre ženy budú teda určované z nižšej sumy rozrátanej na dlhšiu domu (o 7 rokov viac ako muži), čím vzniknú nezanedbateľné rozdiely vo výške mesačnej platby. Výsledkom bude zákonite ďalšie narastanie feminizácie chudoby.
Ďalší nedostatok je chýbajúca regulácia v prípade rozvodu, hoci ich u nás na 100 uzavretých manželstiev pripadá až 41. V mnohých štátoch sa v takomto prípade pri zohľadňovaní dôchodkových úspor uplatňuje tzv. splitting systém. Jeho podstatou je rozdelenie sumy naakumulovanej obidvomi partnermi na dve rovnaké polovice. Pri delení majetku sa spočíta výška nasporených prostriedkov na účtoch oboch manželov počnúc dňom uzavretia manželstva do jeho rozvodu a vydelí sa dvomi, teda postupuje sa ako pri sporení na spoločný tzv. rodinný účet. Toto opatrenie vyrovnáva znevýhodnenie žien, ktorého príčinou sú rodové stereotypy živené v našej spoločnosti - výpadok z pracovného procesu na základe výchovy detí, nižší zárobok na základe obmedzeného kariérneho postupu a neplatená práca v domácnosti vykonávaná hlavne ženami. Z práce ženy v domácnosti profituje rovnako muž a vytváranie domáceho zázemia mu napomáha v práci, ktorej výsledkom je aj šetrenie na dôchodkový účet. Preto podľa princípu „spravodlivosti a zásluhovosti“ majú z ušetrených prostriedkov na dôchodku profitovať tiež obaja.
Naši reformátori sa radi oháňajú zvučnými menami, veď popri samotnom Pinerovi pomáhali pri tvorbe konceptu aj experti Svetovej banky. Práve na jej podnet boli spracované štúdie o rodovom aspekte dôchodkovej reformy v latinskej Amerike, identifikované riziká a navrhnuté odporúčania. Ak teda jedine Chile má byť náš vzor, nemali by sme obchádzať aj negatívne stránky a snažiť sa ich pri reforme zohľadniť. Nakoniec, nespokojé dôchodkyne predstavujú na Slovensku už takmer legendárnu voličskú skupinu a ich nespokojnosť môže silne zamiešať politické karty.
Zdroje:
- 1Pension Reform and Gender: The Argentina and Chile Experiences, F. Bertranou May 2000 na podnet Svetovej Banky
-Gender, Old Age and Social Security: Evidence from Chile and Argentina, Estelle James May 2000,
-Reassessing Pension Reform in Chile and Other Countries in Latin America, Dr. Carmelo Mesa-Lago na podnet Svetovej Banky